Keď je aj zemiaková medaila úspech.

Autor: Dušan Koniar | 4.2.2012 o 10:12 | Karma článku: 3,83 | Prečítané:  1142x

Víťazom je ten, kto do cieľa dobehne prvý. Vo férovom zápase by nikto nemal byť označený za porazeného. Na ľubovoľnej ligovej či medzinárodnej úrovni. V Londýne po 27. júli to budeme očakávať so samozrejmosťou, na Slovensku po 10. marci asi nie. V žiadnej zo straníckych centrál.

Blížia sa XXX letné olympijské hry. Vždy po štvorročnej perióde, prerušené „iba“ dvoma svetovými vojnami, vždy sledovanejšie viac a viacerými, ponúknu nám zábavu, vzrušenie, radosť aj sklamanie. Možno aj hrdosť či preklínanie.

A pri tom preklínaní tiež niekoľko kaviarenských teórií o tom, kde sa stala chyba a ako sa malo postupovať lepšie.

Teším sa na toto leto, prenosy budú takmer v našom časovom pásme, snáď toho stihnem z Londýna odsledovať viac ako z Pekingu pred štyrmi rokmi.

 

Slovensko už má natrénované predčasné parlamentné voľby. Bežná vec, len tá štvorročná periodicita nám akosi pokrivkáva. Jedny predčasné voľby nás v roku 1994 preradili do termínov zimných olympiád, tie tohtoročné nás vracajú ku letným hrám. Nie je to nič hrozné, stáva sa to skoro vo všetkých krajinách, ale predsa len tie dôvody sú malicherné a obávam sa, že osobné.

Televízne štáby sa rozlezú do straníckych centrál a budú nám v priamom prenose ukazovať to, čo sme mali vidieť až o dva roky. Na takéto niečo sa teda vôbec neteším.

Ale sledovať prenosy budem pozorne, tak často sa nevidí postŕhaný optimizmus odpadávajúci z vlastných bilbordov. Spomeňte si, kedy naši politici nedokážu skryť emócie. Kedy ich tváre sú ako tak ľudské a čitateľné, iné ako na plagátoch a v karikatúrach.

Kedy sú jedni neskonale smutní z víťazstva nie o prsia, ale o sto konských dĺžok a druhí sa tešia z takmer potupnej prehry.

Už sú v cieli, natlačení na seba ako vzrušení diváci a nie ako vyšťavení športovci vytriasajúci únavu zo svalov kde tu po trávniku. Dvíhajú ruky nad hlavu, žiaria im oči, splietajú nelogické vety a podarí sa im aj ozajstný úsmev úspešného stávkara. Len zadýchaní nie sú, až tak ďaleko nedobehli.

Vedia že vyhrali, ale kto sa teší s nimi? A čo vyhrali? Koho porazili?

Nikto ich nebude čakať na letisku, vítať na námestiach, nikto im nedopraje tú medailu na krku či pohár zdvihnutý nad hlavou. Majú prázdne ruky, nemajú čo zo svojho oblečenia hodiť do davu a o našu pozornosť ani nestoja.

 

Mám takú zlú vlastnosť, nie som ten poctivý športový fanúšik. Dokážem sledovať „našich“ pokiaľ sa im darí, pokiaľ je ešte nádej na postup. Potom strácam záujem o ďalší priebeh hry a pozriem si radšej kvalitné finále bez „našej“ účasti, ako zápas o udržanie sa.

A dosť sa spolieham, že sú také športy kde sa od „našich“ očakáva nejaký ten kov či bod. Potom som sklamaný, ak moje nádeje pohasli.

Športový výkon, napriek dopingovým aféram, napriek protekcii ktorá možno prenikla aj tam, napriek „omylom“ rozhodcov je merateľný fenomén. Sporného je tam veľmi málo.

Víťazný gól, pretrhnutá cieľová páska alebo najdlhší hod vie vyvolať vlnu emócie, spolupatričnosti, zdvihnúť divákov na nohy na olympijskom štadióne v Londýne rovnako ako v krčme pri televízore v Hornej Dolnej.

Sledujte tváre fanúšikov počas napínavého priebehu. Zadržaný dych či slovko odčítateľné z pier, požmolená vreckovka i tuho stisnuté plece suseda ktorý to ani nevníma. Na nič sa nehrajú, prežívajú to naozaj. Aj výbuch radosti a slzy v očiach keď to vyjde. Aj spoločný výdych, keď to chvalabohu nevyjde. Ale tiež veľké sklamanie, keď to bohužiaľ nevyjde.

Neviem koľko je pravdy na afére nášho tenistu tesne pred finále Davis Cupu v Bratislave, o jeho pozitívnych dopingových testoch a pravdu povediac, už ma to nezaujíma. Tenis je jeden z mála športov, ktoré dokážem pozerať do konca. Posledná loptička dokáže zvrátiť stav, aj ten infarktový.

Je mi ľúto, že sa už nevrátil do reprezentácie a prajem mu všetko dobré. Nemusí nič vysvetľovať, stiahol sa mimo a ak sa mu raz podarí dvihnúť ruky nad hlavu po zaslúženom úspechu, budem sa tešiť s ním.

 

Do volieb ostáva niekoľko týždňov a ja som stratil favorita. Televízne štáby sa rozlezú do straníckych centrál a otrepané, dotieravé otázky budú klásť hocikomu, kto prejaví ochotu odpovedať. Hovorcom, domovníkom, či sekretárkam, každému kto sa mihne v predsieni. Nie lídrom, tí budú skúpy na slovo.

Dúfam, že aspoň to ich štve, že aspoň vidia aký sú malicherní a krátkozrakí vo svojich fabuláciách, machináciách a teóriách. Vo svojich neudržateľných bludoch a klamstvách. Tabuľkách, grafoch a číslach, v meraní nemerateľného, v zahmlievaní zjavného.

Vo svojej zbabelosti a podceňovaní ľudí, ktorí by ich možno čakali na námestiach, keby tam pravidelne nechodili s ničím v rukách a s planými sľubmi v pusách.

Keby sa nepchali medzi polonahých hokejistov do šatní, keby nestrihali pásky na deravých cestách, keby v zahraničí nestrúhali machrov a doma prorokov. Keby sa permanentne nepýšili cudzím potom, finišom iných, taktikou skromnejších.

Mám takú zlú vlastnosť, chodím pravidelne voliť. Nie bez rozmyslu, ani nie vždy pevne presvedčený, že volím to najlepšie, ale určite nikdy s ospravedlnením, že volím menšie zlo.

Zlo je zlo a moja účasť by ho nezmenšila. To už radšej recesiu.

 

Som veľmi zvedavý na tohtoročné tváre politikov, na emócie, či vôbec nejaké prejavia. Ak nie, bude to zlé, keď už ani oni nebudú mať dôvod na radosť. Prípadne, ak sa budú tešiť iba z bezcenného mála, ktoré nestačí na zostavenie koalície, ale zabezpečí im štvorročný (?) pobyt za znudeným pultom parlamentu, vtedy sa ukáže ich pravá tvár.

Tá najpravejšia, ľahostajná a v podstate amatérska, nekompetentná a povýšenecká.

Som nesmierne sklamaný ako volič, ako občan, ako živnostník. Ako manžel zamestnanej manželky, ako otec dvoch študujúcich detí. Keď dostanem facku pocíti to líce. Ak je od cudzieho, zrozpačitie moja hrdosť, ak od blízkeho, spytujem si svedomie.

Ale, ako mám nazvať toto sklamanie? Zasiahlo to každé moje ja. Nie len moje, nebudem sebecký. Na každom kroku sa potkýname o polená hodené pod nohy. Legislatívne, daňové, polená z každého rezortu nám sypú do cesty, to je na výkon iron mana a nie „Vášho“ voliča! A keď sa budem snažiť prekliesniť si tú cestu životom, obviníte ma z kradnutia dreva a keďže to aj tak nebudete vedieť vyriešiť, znovelizujete to a prikážete mi drevo nosiť do lesa.

Už ani to sa nechce robiť Vám!

Predčasné voľby nie sú žiadna katastrofa, Taliansko si ich užilo od vojny, riadnych aj predčasných 61 ( wikipedia ) a predsa len, je to stabilnejšia krajina. Neberme do úvahy posledný rok či dva, to je iná kapitola.

Stabilnú krajinu robia stabilné pravidlá a nie vlády striedajúce sa a naprotiveň tej predchádzajúcej meniace jej opatrenia. Ješitne, žlčovito, mafiánsky a zápecnícky zároveň.

 

Víťazstvá a prehry môžu byť to isté a nie vždy víťaz berie všetko. V období pre nás relevantnom sa to stalo iba dvakrát. V 1994 sa zdalo, že víťaz naozaj zobral všetko a čo neudržal v rukách ako prebendu, to radšej rozbil, akoby to mal vrátiť na miesto. Mýlili sme sa, ostalo toho ešte dosť a dosť.

Ale namiesto naprávania prišlo k spisovaniu škôd, teatrálnym honitbám a pod ich pláštikom sa ukuli ďalšie pestvá. Objektívne povedané, za osem rokov, napriek nejednotnému postupu rôznofarebných dresov uhral sa slušný výsledok. No práve tie rôznofarebné dresy zakrývali to, čo vytýkali predchodcovi. Legenda sa už neodvratne knísala na pasívny odpočinok, keď jej nečakaný druhý dych prinavrátil výsledok volieb v 2006 roku.

Danajský dar, ten výsledok. Škorpión z bájky, čo požiadal žabu aby ho preplavila na druhý breh sa nezaprel. Len inak ako v bájke to skončilo. Žaba klesla ku dnu a škorpión sa obzeral kto by ho podržal. Našiel sa taký, ale slabučký, neuniesol by ho a tak sa škorpión obzerá znovu. Rôznofarebné dresy si idú krky dolámať ako nimi krútia, my nie, my nie, na nás sa nepozeraj.

Stačilo raz kývnuť inak hlavou, stačilo sa raz dohodnúť, v kabíne, na striedačke, hocikde len nie na hracej ploche divákom na očiach. Mrknúť na seba, veď ľudia to tak predsa robia! Aj zlý susedia sa vedia dohodnúť, keď cez spoločný dvor potrebujú natiahnuť potrubie.

Išlo asi o viac ako o nejakú rúru, možno priam tunel. A možno iba tobogan ktorý tie rozstrapkané dresy nasmeruje do žumpy k chechtajúcej sa Legende.

Nehrajúci kapitán neudržal mančaft pokope, prepásol príležitosť kedy svoj prepotený dres mohol hodiť davu. Naopak, do ringu mu spadol uterák. Divný šport, diváci si ani úľavou nevydýchli, ani nevyskočili na nohy. Boli v tom, že fandia svojim.

Ktosi rozohral simultánku, obetoval si kráľovnú a zabudol, že aj pešiaci majú nohy. Zápas sa nedohral, svetlá zhasli a diváci odišli ticho domov.

 

10. marca bude iba jedna medaila kovová, ostatné len nemastné- neslané čipsy, vrece zemiakov rozsypaných po Strmej ceste.

To je tá skratka k parlamentu a je naozaj strmá. Len si ju prejdite, pohľadajte na mape. Viete odkiaľ vedie?

Od Tunela, po novom od River Parku. Pre ľudí čo majú Tatry v malíčku ( a malíček vo vrecku ) niet v Bratislave strmej cesty.

A tá medaila, nech je už z akéhokoľvek kovu, bude ťažiť ako olovo.

Prešľap, či vlastný gól je v športe bežný a pochopiteľný, faul v zápale hry, ak nasleduje ospravedlnenie ospravedlnený. Zákerný faul trápny a brutálny na hranici trestnej zodpovednosti.

Ale gól zámerne vpálený do vlastnej prázdnej brány, faul na vlastných voličov, vybodyčkovanie vlastnej strednej vrstvy na nosítka súperovho ošetrovateľa, to je na doživotný dištanc.

Znovu pôjdem voliť, možno ako maturant- prvovolič a nájdem si niekoho len pre jeho modré oči.

Nie je dôležité byť zvolený ale voliteľný. Takých je už pre mňa málo.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, postaví privádzač do Žiliny

Združenie k výstavbe úseku diaľnice D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka za 427,2 milióna eur si pribalí aj zákazku za 23,5 milióna.

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy ukázali top obchody, pri ktorých radili.


Už ste čítali?