Bez koruny vo vrecku.

Autor: Dušan Koniar | 19.2.2012 o 11:30 | (upravené 19.2.2012 o 12:08) Karma článku: 8,77 | Prečítané:  1325x

Vracala sa dcéra domov. O 4.36 v piatok ráno ju pred vchodom do bytovky prepadol nejaký kmín. Strhol jej kabelku, spadla pri tom na zem a než sa zdvihla stihol ujsť. Ešte že tak, čert ber mobil a doklady a aj tých 70 centov v peňaženke. Všetko je to na priemyselnej kamere z nášho vchodu, ale tak zrnité, že neviem či to pomôže. V pondelok to skúsia správcovia systému vyzumovať na maximum, potom uvidíme.

 

V prvý novembrový týždeň v roku 2010, v deň mojich okrúhlych narodenín som sa ponáhľal do roboty poctivejšie ako inokedy. Nie kvôli oslave, ani kvôli workoholizmu, koruna bola deň predtým osadená a časť lešenia musela ísť dole. Príliš veľa zvedavcov sa v noci hrnulo na vežu Dómu a zlatá koruna by pre nich bola veľké lákadlo.

Vyliezť hore nie je žiadna sranda, tých rebríkov je neúrekom a vedel som, že lešenári sú už tam. Predsa len, chcel som mať takúto pamiatku, už sa tam nikdy nedostanem. A aj keď kvôli lešeniu sa mi celá koruna do záberu nedostala, som tým fotkám rád.

Fascinoval ma aj pohľad na Slovnaft a bratislavské mosty vo vychádzajúcom slnku zahalené všetkým tým čo dýchame.

 

Na deň presne, o devätnásť rokov skôr, manželka išla na kontrolu ultrazvukom. Bola v piatom mesiaci a ponúkla mi ako darček k narodeninám nech si teda pozriem na monitore čo som to spáchal. Veľmi som sa tomu potešil, večer sme mali ísť na koncert Karla Kryla do PKO, tak sa mi takáto oslava celkom rátala.

Samozrejme, pani doktorka bola presvedčená, že moja prítomnosť pri ultrazvuku je aj z dôvodu zvedavosti na pohlavie dieťaťa. To síce našim zámerom nebolo, ale napokon nás to nahlodalo a tak nám to povedala. S otáznikom, ale že to bude asi dievčatko. Keďže nie som prieberčivý a na monitore som nič rozoznať nevedel, bolo mi to jedno, len nech je zdravá a všetko bude v poriadku.

 

Ale nie je všetko v poriadku, keď sa človek musí báť o svoje deti. Stihol som sa v piatok stretnúť s niekoľkými ľuďmi a vyrozprávať im to. Každý jeden mi prerozprával podobnú historku zo svojho okolia, či osobnú. Aj za bieleho dňa vás niekto zmláti a je mi až zle to počúvať. Pre toho kmína mám jeden odkaz. Neviem síce načo mu bude roztrhnutá kabelka, mobil zo sekáču a 70 centov, ale som si istý, že kniha ktorú si ten deň dcéra brala zo sebou by si mal prečítať. Ale asi ju zahodil, jeho chyba.

Veľký Testament od Francoisa Villona je aj o ňom. To bol iný kolík, zlodej, možno vrah ( obvinený bol ), neznaboh a veselý bakalár. Čakal v temnici na verdikt a zúfalo zo seba vydoloval klenot francúzskej literatúry. Po prepustení opustil Paríž a nič sa o ňom nevie. Keď som bol v dcérinom veku, mal som Villona poruke neustále, jemu je už dávno odpustené, čo bude s tebou chlapče neviem, ružovo to nevidím.

Neviem Villona naspamäť, to ani nie je účelom poézie, ale nikdy nepochopíš akú radosť mi robí odkázať ti spolu s ním a v preklade Jána Smreka čosi, čo na teba presne sedí z ktorejsi z jeho balád:

„...čo svini patrí svini dať,

aké prasa taký kvik.“

Je logické, že sa o svoje deti a blízkych bojíme, hlavne o tie deti. Malé či dospelé, to je jedno. Tiež je logické, že až teraz chápeme, čo tí rodičia šaleli pre takú prkotinu, že nedám o sebe vedieť kde som a kedy prídem. Však to poznáte, lepšie že nevedeli.

Ale neobstojí tvrdenie s ktorým som sa zatiaľ nestotožnil, že za našich čias ...

To nie je o tom. Sme súčasťou celej doby ktorú je nám dopriate tu stráviť a sme za ňu zodpovedný pätnásťročný aj štyri krát starší. Meniť sa môžeme, ale mali by sme ostať predsa len stále tí istí.

A trápiť sa tu v blogoch čo bude po 10. marci? Načo? Pár dní nato bude mať dcéra dvadsať rokov a to je pre mňa určite dôležitejšie.

Keď som zliezol z veže, bol som pozrieť kámoša. Už tri dni nám tam drichmal na múre nad nami dolu hlavou. V noci naháňa kdejakú chrobač a cez deň nerušene spí na zubatom slniečku. Nočný život bez rizika.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?