Snáď na tisícky sa vyšplhal v Bratislave počet nepredaných a asi aj nepredajných bytov. Na desaťtisíce sa rátajú štvorcové metre ničoho v administratívnych a obchodných priestoroch, ktoré sú buď prázdne, alebo sa tam nájomníci prestriedaju aj piati za rok a znovu je to zaprášené, rozostavané nič. Parkovacích miest je chronický nedostatok, komu v skutočnosti a v reálnom čase patria pozemky nevie ani tá príslovečná divá sviňa, o riešení dopravnej situácie sa mláti prázdna slama už, obrazne povedané, piata „štvorročnica“. Primátor, minister, pánboh, na Slovensku je to jedno, rozhoduje tu niekto iný, ako ten, čo sa pre možnosť rozhodovať v mene občanov a v ich prospech vyškieral na nich z bilbordov.
Že volení zástupcovia a nomenklatúrne dosadení úradníci nemajú v sebe kúsok profesionálnej cti, na to som si už zvykol. Tiež na to, že musím dodať to obligátne- česť výnimkám. Ale neviem pochopiť, ako môže niekto podnikať s vedomím, že výsledok jeho práce prináša iba šomranie, nadávky, otázky a kauzy, o ktorých už asi dopredu vie, že budú zametené pod stôl.
Neviem si spomenúť, ktorý urbanistický alebo stavebný zásah v Bratislave za posledné polstoročie dosiahol taký stav, že dodnes sú s ním užívatelia aj širšie okolie permanentne spokojní. Možno niektoré obytné štvrte, možno len preto, že sa do nich ešte nikto nezahľadel a nezačal kalkulovať. Ani výstavba „Manderláku“ na okraji historického jadra nebola najšťastnejšia myšlienka, ale ktorý z dnešných „mäsiarov“ si je istý, že o polstoročie jeho barabizňa natoľko zľudovie, ba či ešte bude stáť. Developerské spoločnosti sa cítia div nie ako stavitelia katedrál, zo stredovekej terminológie je im ale najbližšie klietka hanby.
Kráľovú horu mám toť pod nosom, bol som tam xkrát a ešte sa mi nezunovala. Nepatrí mi, tak ako nepatrí vám, mojim či vašim susedom, napriek tomu, chcú nám ju zobrať. Nezbláznim sa, nájdem si iný kus lesa, radšej už nie CHKO, to je asi nanič vizitka. Len mi bude ľúto, že tam už neuvidím napríklad to, čo 14.11.2010, v obyčajný pekný deň v Bratislave,
keď sa ľubovolná rodinka vybrala na krátky výlet za paneláky a na pozadí jesennej prírody som z tých zopár fotiek niečo povyrezával.
Odložíte bicykel, dáte si pozor, či vám nenaskočil rakúsky operátor a zavoláte si, kým niekto druhý vás pri tom zveční. To len kvôli tomu peknému dňu a suchej tráve okolo, na sídlisku by to nerobil.
Prídete sem s kočíkom a malým dieťaťom, tým odrastenejším je tu ale najlepšie.
Chlapec akoby vhupol do obrazov "peredvižnikov" ...
...či impresionistov.
Otca tá hra evidentne baví tiež,
pretože je stále chlapcom, aspoň na lúke áno.
Je silný vietor a napnutá šnúra dáva chlapcovi zabrať.
A potom musí otec pomáhať vymotávať draka z konárov.
Konečne sa to už naučil a behá po lúke s drakom.
Otec sa vrátil k ženám, ale ešte kontroluje priebeh letu.
Zdá sa, že je všetko v poriadku...
...a máme za sebou ďalší pekný deň.