Asi dve stovky ľudí ukrytých pred nepriazňou počasia pod mostom sa dobre zabávali. Možno nie tak veľký počet, aby sa dalo hovoriť o dave. Kým na posledných zhromaždeniach gorila takáto účasť pôsobila trochu trápne, tu počet až tak nerozhodoval. Dôležité bolo, že asi každý kto sa na koncerte zúčastnil, aj tí okoloidúci a pristavivší sa iba na chvíľu, nemohli mať iný ako dobrý pocit z muziky a bezstarostnosti okolia. Chladný vietor či kvapky mrholiaceho dažďa zaviate občas medzi nich na tom nemohli nič zmeniť. Samozrejme, polovica „davu“ bola roztancovaná a to mi pripomenulo iný koncert, bude to už tridsať rokov.
V bývalom kine Nivy, na sídlisku 500 bytov, vystupoval Vladimír Mišík a ETC. Kino je kino, v kine sú rady stoličiek a to na koncert nie je práve najideálnejšie miesto. Napriek tomu, po asi dvoch odohratých skladbách, sa v prvom rade zopár chalanov postavilo a začali tak trochu bokom „džemovať“. Nemalo to komu vadiť, ale predsa, pani v modrom plášti, uvádzačka v dôchodcovskom veku, sama od seba na chlapcov svižným krokom vybehla a chcela ich riešiť. Vladimír Mišík neprestal hrať, iba podišiel bližšie na pódiu smerom k problému a opýtal sa približne: „co vám dělají ti kluci paní, co vám na tom vadí?“, vrátil sa na svoje miesto a pokračoval v spievaní.
Nepodstatná historka, ale veľa krát som si na ňu za tie roky spomenul. Jednak kvôli Mišíkovi a jeho skladbám a jednak kvôli tej smiešnej dobe, ktorá zase až tak smiešna nebola. Ale najsmiešnejšie na nej je asi to, že je absolútne nemožné to dnešnému dvadsať ročnému človeku nejako vysvetliť. Ani sa o to nepokúšajme, s údivom Vladimíra Mišíka by sa nás opýtal: prečo?
S toho dôvodu tu je akýkoľvek komentár zbytočný.