Len si leť, aj s prestreleným srdcom...

Autor: Dušan Koniar | 9.6.2012 o 15:53 | (upravené 9.6.2012 o 16:02) Karma článku: 11,59 | Prečítané:  1364x

O trištvrte na dve som sa ponúkol, že dokončím obed. Manželka prešla do obývačky a prepla si program v televízore. Podľa melódie som rozoznal, že sa pozerá na nejaký film s Ivanom Mistríkom. Včera bolo tomu tridsať rokov, čo sa rozhodol, ako sa rozhodol.

 

Obdobie bez bulvárnych správ, čo sa vedelo aj nevedelo, šírilo a dopĺňalo sa zaručenými pikoškami. Nielen o Ivanovi Mistríkovi, tiež o Marike Gombitovej či Jiřím Schelingerovi.

Pravda, ak vôbec, bola známa úzkemu okruhu ľudí a tí po publicite netúžili ani vtedy a netúžia po nej ani teraz. Bulvár je nemilosrdná aktualita, nestarajúci sa o dôsledky svojej zádrapčivosti, polopravdy a pololži, vedomý si svojho odbytu.

Približne v dobe, keď sa Ivan Mistrík zbavil svojich trápení, urobil tak aj spolužiak Rasťo zo strednej školy. Vyskočil z piateho poschodia a nikdy sme sa nedozvedeli, prečo tak urobil, niečo po dvadsiatke. Už si presne nepamätám, po maturite pracoval buď v divadelných dielňach, alebo v štúdiu na Kolibe. Čisto teoreticky, mohli sa s Ivanom Mistríkom stretnúť, ale to nie je podstatné.

Ešte pred hodinou som nevedel, že budem o tomto písať a keby som sa neponúkol s tým dokončením obeda, ani by som to nepísal. Skončilo sa obdobie maturít, cítili sme sa vtedy už naozaj dospelí, veď povážte- prvá a druhá spolužiačka vydatá, prvé dieťa na svete, prví z nás zarezávali svoje dva roky v zelenom. A stále kopec srandy, nejako bolo, nejako bude, prvé zamestnanie. Prišlo to až po dvoch troch rokoch, prvý rozvod a prvá ( a jediná chvalabohu) samovražda. Aj keď, zo širšieho okolia bolo tých samovrážd dvadsiatnikov neuveriteľne veľa, spomeniem si minimálne na piatich.

Ani ma nenapadne súdiť a odsudzovať, som si istý, že každá bola zbytočná. Možno sa stačilo trikrát zhlboka nadýchnuť, s niekým porozprávať, opiť sa, alebo naopak, neopiť.

Niekedy nestačí ani to, 9. mája ráno, teda pred mesiacom, zomrel prvý zo spolužiakov prirodzenou smrťou. Teda, ak sa dá o prirodzenej smrti hovoriť, pod brannú povinnosť už síce nespadáme, ale zdá sa mi to veľmi skoro. Rok sa trápil s akýmsi svinstvom a dobojoval. Stano z Prievidze a Rasťo z Rajeckých Teplíc, už si ani nepamätám, na ktorých izbách bývali, len zopár zážitkov a somarín, čo sme povyvádzali.

Tých tridsať rokov, čo delí ich odchod zo sveta je viac ako jedna generácia, pribudlo xy problémov, pribudli tiež nové pomenovania tých problémov, len jedno sa nezmenilo.

Nikdy nebudeme na isto vedieť, či máme ľutovať to, čo sme urobili, alebo to, čo sme neurobili. Asi je to tak dobre. Dúfam priatelia, že za tou nezmyselnou odpoveďou sa budeme ešte dlho plaholčiť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, postaví privádzač do Žiliny

Združenie k výstavbe úseku diaľnice D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka za 427,2 milióna eur si pribalí aj zákazku za 23,5 milióna.

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy ukázali top obchody, pri ktorých radili.


Už ste čítali?