Otvorený list DPB- cestujeme podľa neplatnej zmluvy?

Autor: Dušan Koniar | 26.6.2012 o 19:47 | (upravené 26.6.2012 o 20:35) Karma článku: 9,47 | Prečítané:  1116x

Skúste sa vžiť do takejto situácie, že ju robíte dobrovoľne. Vstúpite do podniku s úmyslom dať si trojdecový nápoj. Vnímate hosťa, ktorý si pred vami objednal taký istý, ale pollitrový a čašník mu ho práve prináša. Zatiaľ čo ten hosť spokojne pochlipkáva svoj drink, čaká až vychladne, pije rýchlejšie aby mu nevypŕchol, čašník prináša aj ten váš. V menšom objeme, lacnejší ako pollitrový, v prepočte na objem ale, ako to už býva drahší. Vám to ale vyhovuje, stačia vám tri deci. Čašník položí nápoj pred vás a upozorní vás na podmienku uvedenú v nápojovom lístku- trojdecový nápoj musí byť zkonzumovaný na jeden hlt. Akonáhle odložíte pohár od úst a položíte ho na stôl, obsluha považuje objednávku za vybavenú a pohár prázdny alebo poloplný odnesie. A predstavte si, že v Bratislave je iba jeden podnik, kde môžete konzumovať tento nápoj ktorý chcete. Máte právo ho chcieť, nejedná sa o súkromný bar, ide o podnik financovaný z verejných zdrojov.

 

Vážené vedenie DPB, a.s.

 

Dovoľte, aby som cestujúcu verejnosť oboznámil so svojim názorom na Vaše konanie a zároveň Vás tým poprosil, či viete takéto konanie zdôvodniť.

 

Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, Olejkárska 1, 841 52 Bratislava (ďalej DPB) vydal podľa zákona č.514/2009 Z.z. o doprave na dráhach § 7 a podľa zákona č.56/2012 Z.z. o cestnej doprave § 4 Prepravný poriadok, ktorý je spolu s Tarifou MHD, pravidelnej autobusovej prímestskej a medzinárodnej dopravy (ďalej Tarifa) a cestovnými poriadkami umiestnenými na zastávkach (ďalej zastávkový cestovný poriadok) verejným návrhom pre cestujúcich na uzavretie zmluvy.

Jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu, vypracovanú pre väčší počet spotrebiteľov. Domnievam sa, že určitú podmienku z návrhu zmluvy ako spotrebiteľ môžem spochybniť.

 

Tarifa na viacerých miestach odlišným spôsobom charakterizuje cestovný lístok na jednu cestu s časovou platnosťou 15 minút.

Najprv ho neurčenou a nie úplne jasnou výnimkou odlišuje od ostatných, o ktorých je naopak jasné, že sú prestupné. Potom ho v pojme „tarifa je výkonová- časová“ radí medzi časové lístky bez ďalšieho obmedzenia. V treťom prípade tento lístok označuje ako základné cestovné a napokon ho označuje ako neprestupný, ale bez zdôvodnenia, prečo sa má líšiť od iných cestovných lístkov a v čom ma to prípadne ako spotrebiteľa zvýhodňuje. Som presvedčený, že takáto úprava nie je udržateľná.

 

Plnenie dodávateľa predstavuje jeho výkon, pre spotrebiteľa ohraničený platnosťou cestovného lístka od času uzavretia zmluvy, čiže od označenia cestovného lístka vo vozidle s tým, že z tohto plnenia za odplatu môže čerpať všetok dojednaný čas cestovaním v dopravnom prostriedku. Zdôrazňujem, že Tarifa je výkonová- časová a nie odvodená od precestovanej vzdialenosti (výkonová- dĺžková). Cieľ mojej cesty dodávateľ nepozná a ani ho nezisťuje. Ten cieľ je v tej zastávke, kam ma dopravný prostriedok (prostriedky), ak dodrží cestovný poriadok za 15 minút prepraví.

A navyše, v súlade s Prepravným poriadkom MHD, článok 3 ods.16, v prípade že počas plnenia zmluvy dôjde k meškaniu spoja voči platnému cestovnému poriadku, o tento omeškaný čas mi dodávateľ bezodplatne predlžuje svoje plnenie.

Na vysvetlenie takéhoto môjho presvedčenia predkladám jedno zistenie, na jeho podporu niekoľko právnych predpisov.

 

Zistenie

Tarifa MHD, ako súčasť verejného návrhu na uzavretie zmluvy, predloženej DPB spolu s Prepravným poriadkom a zastávkovým cestovným poriadkom sa vyznačuje nejednoznačnosťou a neurčitosťou vo vysvetlení pojmu „cestovný lístok na jednu cestu s časovou platnosťou 15 minút.“

Zistená skutočnosť spočíva v tom, že zastávkové cestovné poriadky pre konkrétne spoje, mi v prípade, že dodávateľ bude trvať na podmienke o „neprestupnosti“ cestovného lístka, nemôžu zabezpečiť, aby som za svoje plnenie dostal náležité plnenie aj od dodávateľa. Podľa zastávkových cestovných poriadkov sa jedná o tieto pravidelné spoje a ich dĺžka prepravy v minútach z východiskovej stanice na konečnú stanicu:

spoj/minúty

trolejbusy

33/ 6

64/ 11

210/ 10

211/ 6

autobusy

24/ 4

27/7

35/ 14

41/ 5

43/ 11

44/ 9 a 10- premáva na dvoch trasách

52/ 9

54/ 8

55/ 9

57/ 6

58/ 12

80/ 12

82/ 5

90/ 12

128/ 4

139/ 8

151/ 7

178/ 13

 

DPB prevádzkuje 92 pravidelných denných spojov ( 8 električkových, 14 trolejbusových a 70 autobusových). Z tohto počtu 4 trolejbusové a až 19 autobusových, spolu 23 spojov, čo predstavuje rovných 25%, uskutoční jednu svoju jazdu za menej alebo výrazne menej ako za 15 minút.

Túto zistenú skutočnosť, v spojitosti s deklarovanou „neprestupnosťou“ cestovného lístka, považujem za nekalé konanie a za konanie priečiace sa dobrým mravom.

Okrem iného aj preto, že žiaden pravidelný spoj nemá podľa zastávkového cestovného poriadku jednu cestu dlhšiu ako 60 minút ( električka č.5 rovných 60 minút, č.4 napríklad 52 minút). Z toho je zrejmé, že ani pri použití 60 minútového lístku sa nedá predpokladať, s jednou výnimkou, že cesta s plnohodnotným využitím 60 minútového lístka, sa dá uskutočniť bez prestupovania na iný spoj.

Dodávateľ musí vedieť, že spotrebiteľ často použije cestovný lístok na prepravu z bodu A do bodu B cez ľubovoľný počet prestupných bodov, využijúc pri tom podľa vlastného uváženia dojednaný čas plnenia zmluvy dodávateľom. Spotrebiteľ už svoje jednorazové plnenie poskytol označením cestovného lístka. Je preto stále v zmluvnom vzťahu s dodávateľom, ktorý teraz musí poskytovať trvajúce plnenie a bez udania relevantného dôvodu, nemôže obmedzovať spotrebiteľa v jeho právach.

 

Právne predpisy

Vychádzam v prvom rade zo Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej Smernica), aplikovanej na právny režim všetkých zmlúv, ktorých stranami sú spotrebiteľ a dodávateľ. Táto Smernica bola zákonom č.150/2004 Z.z., prijatá ako jedna z podmienok vstupu SR do EÚ, aplikovaná do Piatej hlavy Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) Spotrebiteľské zmluvy.

Spotrebiteľ aj dodávateľ je definovaný, je vysvetlené, že ak podmienka nebola v zmluve dojednaná individuálne, považuje sa za neprijateľnú, ak vytvorí nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Za individuálne dojednanú podmienku sa nepovažuje tá, ktorá bola pripravená vopred a spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť jej podstatu.

Smernica v článku 3 a OZ v § 53 ods.4 sa zhodujú na okolnostiach, kedy je spotrebiteľská zmluva protiprávna a to ak obsahuje nekalú (podľa Smernice) či neprijateľnú (podľa OZ) podmienku. Obidva predpisy následne uvádzajú 17 podmienok (odlišne formulovaných), ktoré považujú za nekalé/neprijateľné. Napadnúť je možné aj podmienku v zákone nedefinovanú.

Navyše, § 54 ods.1 OZ určuje, že zmluvné podmienky upravené v spotrebiteľskej zmluve sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa a spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Povedané inakšie, utvrdzuje ma to v presvedčení, že po vystúpení z dopravného prostriedku, ak som majiteľom označeného cestovného lístka na jednu cestu s časovou platnosťou 15 minút a tento čas ešte neuplynul, som stále v zmluvnom vzťahu s dodávateľom, zákon mi neumožňuje sa výhod tohto vzťahu vzdať (s výnimkou ktorú uvediem) a môžem si ich teda uplatniť tak, ako mi to zmluva dovoľuje- nastúpim do ľubovoľného vozidla.

Preto túto podmienku, „neprestupnosť“ cestovného lístka, považujem za neprijateľnú z dôvodu, že právo spotrebiteľa, za okolností, ktoré si do zmluvy presadil výhradne dodávateľ, je jednostranne porušené. A to konaním dodávateľa tak, že ho pod hrozbou sankcie núti do uzavretia novej zmluvy opätovným jednorázovým plnením napriek tomu, že on sám ešte neukončil svoje trvajúce plnenie zo zmluvy predchádzajúcej a stále platnej.

 

Aj v spotrebiteľskej zmluve sú si obidve strany navzájom veriteľmi aj dlžníkmi. Domnievam sa, že od okamžiku ako spotrebiteľ vykoná jednorázové plnenie, stáva sa veriteľom a dodávateľ je po celú dobu svojho trvajúceho plnenia dlžníkom. Z tejto mojej domnienky vyplýva, že ani to vzdanie sa práv, ktoré OZ pripúšťa, sa v prípade takejto zmluvy uplatniť nedá.

OZ, § 574 ods.1 „Veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdá svojho práva alebo že dlh odpúšťa, táto dohoda sa musí uzavrieť písomne.“

ods.2 „ Dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.“

 

Dôrazne preto žiadam DPB, aby zmenil charakteristiku cestovného lístka na jednu cestu s časovou platnosťou 15 minút vypustením neprijateľnej podmienky, na základe ktorej ho označuje ako „neprestupný“, nakoľko je to podľa môjho presvedčenia v rozpore s predpismi o spotrebiteľských zmluvách podľa § 53 OZ ods. 4 „Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

f ) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,“

Pojem časový a pojem neprestupný sa dajú od seba oddeliť a každý pojem môže v znení návrhu zmluvy samostatne existovať, ako to v takomto prípade podmieňuje § 41 OZ.

Ak by sa účastníci spotrebiteľskej zmluvy odchýlili od noriem OZ v neprospech spotrebiteľa, zakladalo by to absolútnu neplatnosť dojednania pre rozpor zo zákonom podľa § 39 OZ.

 

Prepravný poriadok MHD je vydaný na základe zákona o cestnej doprave a zákona o doprave na dráhach. Domnievam sa, že aj v týchto zákonoch, v ich súčasnom znení, dokážem nájsť argumentáciu podporujúcu moje tvrdenia a to v § 9 Pravidelná doprava, ods.2 zákona č.56/2012 Z.z. o cestnej doprave a tiež v § 2 Doprava na dráhe, ods.3 zákona č.514/2009 Z.z. o doprave na dráhach.

Obidva odseky dosť zhodne a zrozumiteľne hovoria o tom podstatnom, čo podľa môjho názoru má charakterizovať zmysel a poslanie mestskej hromadnej dopravy. O vzájomnom zosúladení a prepojení liniek a trás, o zharmonizovaní systému tak, aby umožnil cestujúcemu uskutočniť cestu vzájomne prepojenými trasami a spojmi na jeden prepravný doklad.

V tomto prípade predpisy neurčujú, čo je to cesta, odkiaľ a kam vedie, kde sa križuje na svojej trase s inou trasou a po prestúpení stále pokračuje do cieľa. V tomto prípade je cesta určená dobou svojho trvania- plynutím času, objektívnej právnej skutočnosti, spoľahlivo vymedzenej začiatkom a koncom. Spotrebiteľ je ten, čo si cestu naplánuje a ak si je istý alebo sa domnieva, že ju dokáže absolvovať za 15 minút, nič mu nemôže brániť vo využívaní viacerých spojov.

Aký je zmysel mestskej hromadnej dopravy, ak nie ten, že má cestujúcemu umožniť za optimálnu cenu, za optimálny čas a po optimálnej trase svoju cestu vykonať.

 

V Bratislave 26.6.2012

Dušan Koniar

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?