Cezpoľný beh o barlách- hľadanie funkčného RDG odd. v Bratislave

Autor: Dušan Koniar | 9.7.2012 o 15:32 | (upravené 9.7.2012 o 15:49) Karma článku: 11,16 | Prečítané:  410x

Dávajte si pozor na zdravie, fakt sa to oplatí, minimálne si ušetríte nervy z nášho zdravotníctva. A možno aj nejaké euro. Ak si už privodít úraz, rovno si zistite, ako je tá vaša poliklinika vybavená, či nebudete nútený behať po čertoch diabloch

 

Úraz som si privodil skôr banálny ako tragický, opuchnutý členok ma ale predsa len na nejaké dva týždne pripúta na lôžko. Proste, nemal som z tej striešky skákať, najme nie do šikmého terénu, už vo vzduchu som videl, že to dopadne zle. Stalo sa, moja blbosť, ako zdravý blbec sa predsa len môžem cítiť ako tak spokojný, byť za blbca ako pacient, to je predsa len niečo iné.

Vo veľkej viere v naše zdravotnícke zariadenia, vybral som sa dnes ráno na chirurgiu do „mojej“ polikliniky. Ráno je taxík pomerne problematické zohnať, otravoval som kamaráta, ten mohol ale až okolo desiatej, taxík som ďalej nezháňal. Pacientov veľa nebolo, čakal som snáď iba dvadsať minút a už ma volali do ordinácie. Aj som sa potešil ako skoro, to som ale netušil že o chvíľu si predsa len budem zháňať taxík. Chirurg mi s nohou nespraví nič, kým nemá snímok a ten mať nebude, ak mu ho neprinesiem. Odkiaľ? No to je už iná vec, mám dokonca na výber. Keďže v „mojej“ poliklinike RDG oddelenie zrušili, môžem si vybrať, buď Kramáre alebo Železničná nemocnica a poliklinika na Šancovej. Ale na Kramáre že nech radšej nejdem, odtiaľ im snímky posielajú napálené na CD a oni ich nemajú ako načítať.

Kým som si zavolal taxík, poprosil som cez telefón manželku, nech mi na internete zistí, ako to teda funguje s ordinačnými hodinami na RDG v Železničnej, nech sa nepreženiem. Na chirurgii totiž niečo také, ako sú ordinačné hodiny nejakej ambulancie kam ma posielajú nedržia. Im stačí povedať: „mali by tam byť, doobedu určite.“ Manželka ale nezistila nič, spojovateľka nezdvíha, chirurgia nezdvíha, tak som teda zavolal ten taxík.

Budovu Železničnej nemocnice a polikliniky postavili niekedy v polovici osemdesiatych rokoch, kedysi som v tých končinách býval, chodieval som pravidelne do tržnice, keď to ešte bola tržnica s ovocím, zeleninou a kvetmi. Prvé čo mi udrelo do očí na novostavbe zdravotníckeho zariadenia je snáď 15 schodov, ktorými sa vôbec dá dostať dnu. Rampa- nerampa, ktorý idiot to takto vymyslel by zaslúžil dolámať nohy. Tým schodom som sa chcel vyhnúť a tak som taxík navigoval k zadnému vchodu, o ktorého existencii som vedel. Taxík odišiel a ja čumím na nápis na dverách: „ Od 1.7.2012 vchod pre pacientov uzavretý, len donáška stravy a materiálu. Pre imobilných pacientov- zvoňte na zvonček na vrátnicu.“ S dvoma barlami sa cítim dosť imobilný, zvonček zvoní o dušu, ale evidentne ho počujem iba ja. Po štvrť hodinke to vzdávam a hopkám cez parkovisko, štrk, akúsi zeleň snáď 200 metrov k tým impozantným schodom. Nakoniec ich radšej preskáčem, ako by som mal liezť na rampu ako ku pyramíde (norma tuším dovoľuje maximálny uhol rampy 12°) preto tá dĺžka. Doskáčem akurát na obedňajšiu prestávku ( každý deň od 8.00 do 12.00, potom 12.30 až 13.45, ak by niekto potreboval snímok pre svojho chirurga) a tak mám dosť času desať krát si prečítať nápis, že snímky sú hotové za hodinu(!), alebo za 2,50 eura mi ho napália na CD. Snímkovanie prebehlo hladko, len keď sa ma opýtali, či chce pán doktor snímku alebo stačí popis snímku, neviem odpovedať. Chcel predsa vidieť čo tam je, tak teda hovorím, že snímok. O desať minút mám popisku- bez traumatologických zmien, a tak viem, že je to tak ako som si myslel, iba silný opuch, nič zlomené, nič natrhnuté, fakt iba moja blbosť. Pýtam sa, kedy bude hotový snímok.

„No, to vám tam napália na 2ke na CD, inakšie sa nedá.“

A sme zase doma, v našom ožobráčenom zdravotníctve. Mám dať dva a pol eura za CD roka s rizikom, že si ho nikto nedokáže pustiť, alebo sa mám na všetko vykašľať? Vykašľal som sa na to. O nohe viem to, čo som vedel aj pred návštevou doktorov, nestúpať, polohovať, ľadový obklad a octanovú masť, obväz, na noc bez tlakového obväzu, noha krásne spľasne.

Samozrejme, tú istotu, že je to tak, bez doktorov nezískam a som rád, že môj dojem o zranení sa mi potvrdil. Akurát ma mrzí, že po asi štvorhodinovom prosnom cvičení na barlách je noha zapuchnutá ako melón, ráno bola o polovicu menšia.

Keď som čakal na prvý taxík, z polikliniky vyšiel nevidomý muž, približne rovesník. Pri pravom uchu mobil, ľavou rukou šermoval bielou paličkou, bez „mihnutia oka“ ma zaregistroval sediaceho na múriku a obišiel ma s niekým sa zhovárajúc. Stále si uvedomujem, že je to skôr banalita, to čo ma postihlo, že sú iné trápenia. Svoju polikliniku nemenujem nie preto, že by som sa snáď obával nepríjemných pohľadov doktorov, za ktorými predsa len občas zájdem. Ja proste neviem, na koho mám byť naštvaný, kto je za ten marazmus naozaj zodpovedný. Doktori a sestričky, minister, odbory, VUCky? Alebo najslabšie ohnivko v reťazi- pacient?

Potrebujem ešte vybaviť PNku, obvodná je zajtra dopoludnia, chirurgia až popoludní. Najprv ale musím mať správu od chirurga, až potom môžem ísť za obvodnou, čiže v stredu. Naskáčem sa ako vrabec, pokoj na lôžku mi najbližšie dni nehrozí, ak by nezrušili RDG, mám to vybavené za jeden deň.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?