Štát som ja- zákon o 50 kráľvých krokoch

Autor: Dušan Koniar | 13.7.2012 o 18:31 | (upravené 13.7.2012 o 22:14) Karma článku: 7,70 | Prečítané:  481x

Neviem, či máme Francúzom závidieť ich prebohatú históriu a stále platný zákon o 50tich kráľových krokoch. Alebo nám stačí naše bosé prešľapovanie a nekonanie okolo čiernych stavieb, napríklad aj v kotviskách hausbótov na Jaroveckom ramene.

 

Francúzsky dokument „Ostrovy na predaj“, dnes odvysielaný na ČT2 bol z tých zaujímavejších o predaji realít. Kým predaju atolov v Polynézii prakticky nič nebráni, pri kúpe ostrovčeka za odlivu spojeného s pevninou na bretónskom pobreží môžete rátať so stratou súkromia, niečoho, čo by ste na ostrove práve očakávali.

Priľahlé obce, v záujme rozvoja turistiky v regióne, sa dovolávajú zákona o voľnom prístupe k pobrežiu. Celé Francúzke pobrežie totiž musí byť v koridore troch metrov verejne prístupné. Určite existujú výnimky v dokoch, prístavoch či rafinériách, samotné súkromné vlastníctvo výnimkou nie je. Obce chcú turistov a zisk a tak budujú na ostrovoch (polostrovoch) turistické cestičky. Majiteľ 4- 5 hektárového ostrova, ktorý na ňom žije a hospodári sa môže dočkať toho, čo už zažili vlkolínčania- ochkajúci turista mu vlezie do pitvora.

V karibskej oblasti, na Malých Antilách je francúzsky zámorsky department ostrov Martinik s približne 30timi malými ostrovčekmi prevažne v súkromnom vlastníctve. Ostrovčeky sú zalesnené, blízko seba, nie je to vyhnanstvo. Ostrovček pani Márie, dlhý slíž s pohodlným domom, je na predaj za 350. 000.- euro, je však problematické ho predať. Francúzska vláda si spomenula na stále platný zákon o 50tich kráľových krokoch. Tento zákon zaručoval Francúzskemu kráľovi v záujme obrany kolónií vlastníctvo pobrežia a rozmiestnenie delostreleckých batérií až do hĺbky 50tich krokov (80tich metrov). Krok dlhý 160 centimetrov nezvládne ani Adriana Sklenaříková, ak je autorom zákona Ľudovít XIV, určite vedel o svojich schopnostiach poddaných presvedčiť. Ostrovček pani Márie na šírku nemá ani tých 80 metrov a tak celý vlastne patrí štátu. Dom je v jej vlastníctve, je zapísaný v katastri a platí daň z nehnuteľnosti. Zároveň ale musí každých deväť rokov obnoviť nájomnú zmluvu za podmienok, ktoré si určuje štát.

O svojom 6 hektárovom ostrove má pán Jean Luis doklad vlastníctva zo 17. storočia, roku 2000 mu bolo potvrdené. Štát sa voči tomuto potvrdeniu odvolal a na základe zákona o 50tich kráľových krokoch spor vyhral. Ostrov je dostatočne veľký na to, aby majiteľovi ostal vo vlastníctve aspoň fliačik zeme na strmine v strede ostrova. Dom jeho prastrýka z 19. storočia ostal na pobreží, na pozemku štátu. Zámer štátu je ten istý, ako zámer bretónskych obcí- rozvoj turizmu. Na Martiniku sa to protirečivo rozrastá do tvrdení o ochrane prírodného prostredia so stavebnými uzáverami a sprístupnením ostrovov masovej turistike. Dobrý nezmysel aj podľa pána Jeana Luisa. Jeden z mála ostrovčekov, na ktorý si nikdy nevzniesol nároky súkromný majiteľ a je tak stále vo vlastníctve štátu, už dávno obsadili squatteri. Je na ňom 14 čiernych stavieb- bungalovov.

Konanie štátu je nevyspytateľné, ak si takýto lapsus dovolí v záujme rozvoja turizmu krajina, ktorá dlhodobo boduje v tabuľkách počtu návštev zahraničných turistov, ako je na tom Slovensko a jeho „pobrežie“? Francúzsko v štátnom záujme neváha siahnuť po zákonoch zo stredoveku, možno nedopatrením ponechaných v platnosti. Slovensko nemá more, svojich žralokov si teda musí hýčkať.

Svoje pobrežie už má obec Réca, vďaka jednej z najznámejších čiernych stavieb, spoľahlivo od obce oddelené kamenným múrom.

Stavebný ruch, skutočný aj plánovaný si jedna skupina dlhodobo presadzuje okolo Štrbského Plesa aj v okolí Karloveského ramena. Najskôr budú asi úspešní, jedného ministra už na jachte povozili, teraz má tiež zaujímaný rezort.

Čo sa Jarovského ramena týka, jeho predchodca novelou akéhosi zákona verejný register plavidla (hausbót do 24 metrov je malé plavidlo), vraj v záujme ochrany osobných údajov utajil. Takže, dnes je veľmi sťažené dozvedieť sa, kto pri výstavbe hausbótu v chránenej oblasti stavia tie čierne stavby. Toľko inštitúcií, čo povolenie a stanovisko k výstavbe hausbótov vydáva (Slovenský vodohospodársky podnik, Vodohospodárska výstavba, Štátna plavebná správa, KÚŽP, mestská časť), je rajom pre čiernych stavebníkov. Čiernou stavbou nie je samotný hausbót, to je iba plavidlo. Na jeho ukotvenie ale vydáva kotviace právo (kotvisko) Štátna plavebná správa. Kotvisko má pozostávať z technického zariadenia, ktorým je plavidlo lanom, pevným ramenom a mostíkom pripútané. Čiernymi stavbami sú altánky, garáže, prístrešky, často aj prístupové cesty, ktoré si teraz nezistiteľní majitelia hausbótov vo svojich kotviskách stavajú. Jedná sa o zátopové územia, každá stavba je prekážkou vode a preto v posledných dňoch je tu rušno aj zo strany úradov. Či dôjde k nápravám je otázne.

V parlamente je návrh zákona z dielne opozičnej strany o zjednodušenom odstraňovaní čiernych stavieb na cudzom pozemku po 1. októbri (ak by bol zákon prijatý).

Už máme informácie o tom, že dva roky väzenia hrozia mladému pytliakovi za ulovenú rybu. Je načase dozvedieť sa viac, na ťahu by mal byť kráľ.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?