Slovenské banky

Autor: Dušan Koniar | 22.7.2012 o 0:20 | (upravené 22.7.2012 o 0:36) Karma článku: 7,69 | Prečítané:  1236x

V skutočnosti je to asi nesprávny termín, každá z bánk pôsobiacich na Slovensku je dcérou zahraničnej banky. Pôsobia tu aj pobočky zahraničných bánk. K 1.3.1921 pôsobilo na Slovensku (okrem Podkarpatskej Rusy) 119 peňažných ústavov a to aj s filiálkami a expozitúrami, a tiež 18 filiálok českých bánk.

 

Dnes je situácia samozrejme iná, s našimi účtami sme v kontakte denne, občas nám niečo pípne vo vrecku a vieme, že platba z účtu odišla, že nám na účte čosi pribudlo. Skutočné peniaze používame zriedkavejšie, drobné nás otravujú, veľké bankovky nám často nemá kto rozmeniť. Čím menej sme s klasickými platidlami v styku, tým ľahšie nás peňažné ústavy ohlupujú, na euro menu sme si ešte dostatočne nezvykli, minimálne v tom zmysle, že si často neuvedomujeme, že dnešné drobné boli pred štyrmi rokmi bankovkami.

V roku 1921 košický kníhkupec Július Kustra vydal publikáciu „Slovenská zem“, zborník vlastivedných prác slovenských spisovateľov v usporiadaní Stanislava Klímu. Autori známi (M. Rázus, R. Uram- Podtatranský, J. G. Tajovský, V. Šrobár) aj mne celkom neznámi sa čosi viac ako dva roky po prevrate, s nesmiernym nadšením, púšťajú do plánov, spomienok, analýz a utešených možností, aké podľa nich Slovensko očakávajú. Až to zamrazí aké je to podobné s článkami v slovenskej tlači niekedy na prelome rokov 1990/91. Napríklad práca Kornela Stodolu: „Bratislava ako sídlo medzinárodnej dopravy“. Akoby výhodná geografická poloha bola tým rozhodujúcim, čo regiónu stačí.

Niekoľko článkov je od českých autorov a sú v češtine aj vytlačené. Rudolf Pilát (1875- 1946, na obrázku v perexe zo stránok českého horolezeckého zväzu) bol český a československý národohospodár, bankár, slovakofil, horolezec, politik a poslanec Revolučného národného zhromaždenia (1918-20) za slovenskú reprezentáciu. Bol riaditeľom Živnobanky v roku 1903 vyslaný na Slovensko, publikoval o otázkach hospodárskeho povznesenia Slovenska a ako aktívny horolezec aj o turistickom využití Tatier (Wikipédia).

V článku „Vývoj slovenského peněžnictví“ iba chronologicky na dvanástich stranách opisuje vznik a častý zánik slovenských peňažných ústavov počas monarchie.

První slovenský ústav peněžní vůbec založen byl roku 1845, a to slovenským evangelickým biskupem Kuzmánym pod jménem „Baňsko- bystrická sporitelňa“. Nejstarší slovenský ústav tento působil po dlouha léta ve prospéch hospodářskeho rozvoje, ale v letech devadesátych většina akcií přešla znenáhla v majetek maďarský a tím přešlo i vedení ústavu v ruce maďarské.

To bol ten hlavný dôvod zániku dovtedy „slovenských“ bánk, úverových spolkov, pomocných pokladníc a sporiteľní. Časom ich pohltil cudzí kapitál, v roku 1921 bez škrupuli označovaný ako židovsko- maďarónsky. Dnes by sme za takýto výraz boli peskovaní z každej strany, vtedy to bol asi bežný pohľad na určité vrstvy spoločnosti, na negatívne pôsobenia im pripisované. Môžeme s tým nesúhlasiť, zároveň by sme si ale mali uvedomiť, ako dnes vnímame „naše“ banky, ich úroveň služieb a hlavne výšku poplatkov, možno relatívne najdrahších v Európe.

Rozvoju bankovníctva na Slovensku prial rozvoj priemyslu a železnice, Slovensko bolo najpriemyselnejšou časťou Uhorska. Tak ako výrazne zaostávalo za Českom (asi desať násobne), tak predstihlo zvyšok Uhorska. Rozvoj, tak výrazný v Čechách by bol prenikol aj na Slovensko, po Rakúsko- uhorskom vyrovnaní v roku 1867, stalo sa ale Slovensko pre Čechy cudzinou a záujem zanikol. Či už ale peňažné ústavy boli ovládané kýmkoľvek, dôležitou časťou vkladov na Slovensku boli peniaze zasielané z Ameriky vysťahovalcami. V súvislosti s tým sa z dnešného pohľadu v článku objavuje jedna zaujímavosť o hospodárstve v USA. Približne sto rokov pred vznikom súčasnej ekonomickej krízy, ktorá začala práve v Spojených štátoch, v roku 1908, po rokoch stále stúpajúcich vkladov v peňažných ústavoch na Slovensku, tieto náhle poklesli. Vysvetľovalo sa to tým, že po ochabnutí priemyselného rozmachu v Amerike v tomto roku, množstvo Slovákov sa vrátilo domov a vybrali svoje vklady, zväčša na zakúpenie polí a stavbu domov. Zrejme to bola predzvesť budúcich kríz, spomína sa tiež neobyčajné zdraženie peňazí, hlavne v Uhorsku na prelome rokov 1907/8.

Nepovažujem za nutné pátrať po tom, koľko bánk v súčasnosti pôsobí na Slovensku, určite by sa dal nájsť aj počet všetkých pobočiek , filiálok a expozitúr. Ak aj vynecháme Poštovú banku, v Bratislave je ich možno viac ako na celom Slovensku v roku 1921. Potkýname sa o ne na každom kroku a aj keď ich začalo predsa len ubúdať, škoda tých dobrých krčiem, čo zakapalo kvôli rozmachu bankovníctva v deväťdesiatych rokoch. Tu je zoznam z roku 1921:

01.jpg

02.jpg

03.jpg

04.jpg

05.jpg

06.jpg

07.jpg

08.jpg

 

 

Dnešné deti sú možno z tých posledných generácií, ktoré sa ešte niekde v kredenci u starej mamy stretnú s už neplatnými mincami. Časom to zanikne tiež. Za necelých sto rokov toto územie prešlo šiestimi štátnymi zriadeniami, s množstvom finančných a menových reforiem, nových emisií, kolkovaním bankoviek a podobne. Neplatných mincí musí byť u nás na tony. Tak si teda dajte pozor, ak budete triediť haraburdie po predkoch, až budete vyhadzovať obsahy šuplíkov či kredencov. Päťhaliernik s motívom Karlovho mosta od Otakara Španiela z roku 1924 je najdrahšia československá minca vôbec, koštuje okolo 150.000.- Kč.

09.jpg

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?