Hrdzavou dolinou na Muránsku planinu

Autor: Dušan Koniar | 27.7.2012 o 23:07 | (upravené 27.7.2012 o 23:40) Karma článku: 12,49 | Prečítané:  1078x

Od decembra 1980 po január 1987 som tade s rôznymi kamarátmi prešiel asi sedem krát, dvakrát v lete a zo päťkrát v zime. Potom v októbri 2011, po takmer 25tich rokoch sa znovu trepem na Nižnú Kľakovú. Tá predposledná výprava nám bola pre našu ľahkovážnosť takmer osudná a to sme ani nevedeli, že chata na ktorú sme tek radi chodili, počas nášho vojenčenia vyhorela. 10 archívnych fotografií z oných čias dopĺňa asi raz toľko z minulého roka, neviem posúdiť, kedy sa mi tam páčilo viac. Tie staršie fotky som určite nefotil ja, pri tých novších neviem. Fotoaparát som nemal, s dvoma aparátmi sme fotili traja.

 

Medzi Vianocami a Novým rokom 1980 ma kamarát nahovoril na trojdňový čunder, smer Muránska planina. Po žltej značke, cez Hrdzavú dolinu prídete asi za tri štyri hodiny v lete a o niečo neskôr v zime na Nižnú Kľakovú. Neviem od kedy tam stála rozsiahla drevenica, chata s viacerými miestnosťami a kachľami. Bola celoročne otvorená a k dispozícii pre turistov, jedna miestnosť väčšinou zamknutá. V lete tam koniari vyháňali huculské kone a tá miestnosť slúžila im. Prvá návšteva ma nadchla a po návrate na školu som navnadil kamarátov. Ani ich nenapadlo zháňať si mapu, stačil im môj plánik a bezpečne tam z Bratislavy cez Plešivec trafili. Vtedy som s nimi ísť nemohol, ale začali sa naše pravidelné čundre po Rudohorí a Nízkych Tatrách, planinu sme málokedy obišli.

Takto to išlo až do vojenčiny a keď sa posledný z nás na jeseň 1986 vrátil do civilu, prvý plán bol Nižná Kľaková a „naša“ chajda. Asi do polovice doliny vedie aká taká cesta až po robotnícku ubytovňu. Vždy v zime bola cesta prejazdená kvôli zvozu dreva, teraz ale nie. Ono sa to nezdá, ale prešľapávať asi sedem kilometrov 15 centimetrov snehu dá zabrať. Keby bol sypký, kašľať na to, keby mal pevnú kôru tiež. Ale ta kôra bola akurát tak pevná, že sa pod ňu prepadla topánka, ale ďalej nepraskla a dvíhajúc nohu sme ju druhý krát lámali. Vyšťavení sme došli po opustenú ubytovňu a oddychovali. Druhú etapu sme nikdy nešli po chodníku, ale hore potokom priamo na Kľakovú. Vždy sme to zvládli, teraz nie. Jednoducho sme nevládali, zhoršilo sa počasie, prišla tma a tak sme zvolili ústup. Ten bol ešte horší ako výstup hore, už sme sa ledva videli, hulákali sme po sebe, závideli si sladkosť v rukách. Dodatočne sme sa dozvedeli, že minulý rok chata na Nižnej Kľakovej vyhorela, museli by sme prespať bez kúrenia v kôlničke plnej odpadkov a tak sme boli radi, že to dopadlo tak ako to dopadlo. Nie je sa veľmi čím chváliť, ale myslím, že nám nič iné neostávalo.

Keď mi po rokoch zavolal Ivan, či sa mi tam nechce znovu ísť (absentoval som iba ja, kamaráti tam pár krát boli), neváhal som a prisľúbil sa ísť s ním na ruju. A pridal sa aj mladší kamarát a vychutnali sme si báječné babie leto na prelome septembra a októbra 2011.

001.jpg

December 1980 leňoším na nosidlách opretých o chatu, vedľa mňa kólia Bessi kamaráta Ľuba, ktorý ma na to nahovoril.

002.jpg

Február 1982, s Ivanom, Paľom, Romanom a jeho asi sedemročným synom Miňom. Cesta bola ako vždy prejazdená, v lese sme sa už prebárali cez zamrznutú kôru na snehu. Okrem malého krpca. Pobehoval okolo hore dolu a buzeroval tatka aj nás: „kedy tam už budeme?“ Pred chatou už prestreté, vždy keď som tam bol, mal som šťastie na dobré počasie.

003.jpg

Október 2011, namiesto rozľahlej chaty jednoduchý zrub s pričňami bez kúrenia. V pozadí pôvodná kôlnička v ktorej by sme asi museli prespať.

004.jpg

Posledný minuloročný september. V piatkový večer pozorujeme slnko zapadajúce za Hrdzavú dolinu z terasy penziónu v Muráni a veríme, že sa počasie udrží. Ivan pricestuje až ráno.

005.jpg

Ráno je už október a počasie neuveriteľne praje.

006.jpg

Iné ráno v januári 1987, s Ivanom a Paľom sme presvedčení, že to od začiatku doliny až hore zvládneme.

007.jpg

Vstup do Hrdzavej doliny 2011.

010.jpg

Hore potokom na Kľakovú vo februári 1982.

011.jpg

V zime to malo výhodu, že vo forme snehu sme mali neobmedzenú zásobu vody. Hore je asi na desať minút cesty po žltej prameň, nie veľmi výdatný. Cestou si ale predsa len doprajeme vodu v prirodzenom stave.

012.jpg

013.jpg

Stúpajúc na Kľakovú sa odhaľuje Hrdzavá dolina. Ivan mal fotopušku a dúfal, že nejakých jeleňov sa mu v kopcoch podarí nafotiť. Ale nič, jeden náruživec prebehol dvadsať metrov okolo nás ešte v doline, potom sme ich ani nepočuli.

014.jpg

Variť zo snehu predsa len trvá, obed chystaný na poludnie sme začali konzumovať asi o pol štvrtej.

015.jpg

Omnoho jednoduchšia príprava raňajok.

016.jpg

Dvadsať roční sme si potrpeli na predvádzanie sa- leto 1983.

017.JPG

Teraz by nám to už asi nepristalo.

018.jpg

Leto 1983, stádo huculov prichádza zo smeru od Ľadovej jamy. Počuť ich už z diaľky, skôr ako doklusali na dohľad, ležiac v tráve asi päť metrov od chodníka, cítili sme chvejúcu sa zem.

019.jpg

Na lúke sa kone, bolo ich asi šesťdesiat, rozptýlili a spokojne sa pásli.

020.jpg

Neviem čo myslel Peter Jilemnický tým „Kusom cukru“, ako návod na hľadanie strapatého kamaráta to zaberé.

021.JPG

Minulý rok sme kone videli iba v sedle Burdy pod Fabovou hoľou.

022.jpg

Kým lúka na Nižnej Kľakovej je rozľahlá,

023.JPG

vnútro zrubu je priam sparťanské, ale vyhovuje. Prespali sme tam ôsmi. Chvíľu po nás prišli traja tridsiatnici z Tisovca, jeden mal asi sedem ročnú dcérku. Už spala, keď prišiel zo smeru od Tisovca maďarský turista s čelovkou na hlave, dobré dve hodiny musel ísť po tme. To som mu teda nezávidel.

024.JPG

Druhý deň smerujeme práve na Burdu, najprv ale na vyhliadku na Skalnej bráne. Žltá značka je pred nami, aj tak s Matejom v skalách trochu poblúdime.

025.JPG

Autoportrét z výhliadky.

026.JPG

027.jpg

Malá Stožka zo Skalnej brány.

028.JPG

Horáreň Stožky.

029.jpg

Cez Randavicu na Burdu.

030.jpg

Zrub Burda na Huculskej magistrále s infocentrom Národného parku Muránska planina. Vopred sme sa telefonicky (+421 917 466 175, +421 915 983 229) ohlásili, bolo už po sezóne, ale keďže tam mali nejakú akciu, počkali nás a uchýlili v podkroví. Je tam priestor asi pre 15 ľudí na vlastných karimatkách. Milý manželský pár s priateľmi už chystali guláš, neviem odkiaľ vedeli, že budeme mať chuť. Zrub je postavený pod bývalým kameňolomom, možno nie najromantickejšie miesto, ale správa parku ho postavila na vlastnom pozemku, odpadli problémy s odkúpením iného.

031.jpg

Tam niekde je Tisovec, kde tretí deň putovanie ukončíme.

032.JPG

Samoty cestou k Tisovcu.

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, postaví privádzač do Žiliny

Združenie k výstavbe úseku diaľnice D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka za 427,2 milióna eur si pribalí aj zákazku za 23,5 milióna.

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy ukázali top obchody, pri ktorých radili.


Už ste čítali?