Dar dlhovekosti

29.7.2012 o 17:22 (upravené 29.7.2012 o 17:43) | Karma článku: 8.32 | Prečítané  530-krát

Samo Marec nedávno zverejnil ďalší pekný blog. Čerstvý tridsiatnik píše kamarátovi- rovesníkovi a hodnotí tie roky minulé. Zároveň načrtáva možný vývoj rokov budúcich, ku ktorým mu prajem veľa úspechov. Hlavne aby nemusel o svojich priateľoch dodatočne rozmýšľať, kedy sa to stalo, že tak skvelý chalan sa zmenil na nepoznanie a prečo. Niekedy pred 67 rokmi bol čerstvý tridsiatnik László Csatáry na úteku zo svojej minulosti. Nie posledný krát.

 

Ono to tak trochu súvisí s iným blogom Sama Marca- „Ako polícia poriadok zjednávala“. Ach aké je to krásne jednať z pozície sily, v uniforme, ozbrojený a s kuklou na tvári. A keď si tú kuklu ani na ksicht dávať nemusíš, to už si poloboh, čvarga by sa mala plaziť pri tvojich nohách.

Csatáry, Demjanuk, Nižňanský a iní „ctihodný starci“ sa viezli na vlne záujmov vysokej politiky, ktorá nikdy nebrala ohľad na jednotlivca a spravodlivosť iba deklarovala.

Norimberský proces sotva stihol potrestať najväčších vinníkov a začiatok studenej vojny spájaný s blokádou Berlína otvoril emigráciu tisíckam malých rýb. Proces denacifikácie prebehol vágne, úsilie o vytvorenie Spolkovej republiky viedlo k rozhodnutiu z 13.7.1948 o ukončení stíhania vojnových zločincov v britskej zóne Nemecka. Toto rozhodnutie sa týkalo celého Commonwealthu vrátane Kanady a tak neexistuje v tej dobe žiadne kritérium zamietnuť prisťahovanie na základe členstva v nacistickej strane či vo Wehrmachte.

7.2.1985 bol sudca odvolacieho súdu v Quebecu Jules Deschenes poverený ministrom spravodlivosti zostavením vyšetrovacej komisie, ktorá mala vyšetriť obvinenia, že v Kanade je značný počet vojnových zločincov. László Csatáry o mesiac oslávi sedemdesiatku a pravdepodobne zbystruje pozornosť. Príčinou bolo obvinenie, že v roku 1962 o vstup do krajiny požiadal Josef Mengele, že jeho totožnosť v tej dobe bola známa a že je dokonca ešte stále v Kanade. V roku 1985 globálne oteplenie nenastalo ani v počasí, ani v politike. Pobaltská a ukrajinská komunita v Kanade ostro protestovala (možno oprávnene) proti tomu, aby komisia hľadala dôkazy aj vo Východnej Európe. Deschenes takéto zbieranie dôkazov pripustil, Sovietsky Zväz ho bojkotoval a komisii neumožnil prístup do archívov, vypočutie svedkov a podobne.

Prešetrených bolo 774 osôb. Pre nedostatok dôkazov boli tieto osoby, mnohé už po smrti, zo šetrenia vypustené a nakoniec komisia odporučila na základe priamych dôkazov v 20tich prípadoch postupovať v každom jednotlivo. To si vyžiadalo zmenu trestného práva aj zákona o extradícii, štátnom občianstve a prisťahovalectve. Tie zmeny boli ale tak neúčinné, že prví traja obvinení v trestnom konaní, Imre Finta, Michael Pawlowsky a Stephen Reistetter (úradník Hlinkovej strany) boli oslobodení. Kanadská spoločnosť v nátlaku na vládu nepoľavila, pozornosť sa sústredila na jediný zostávajúci spôsob potrestania. Začatie občianskoprávneho konania a zbavenia občianstva za účelom deportácie. Dôvodom na oprávnenie takéhoto konania boli zatajované informácie a klamanie imigračných úradníkov v jednotlivých prípadoch (porovnaj s prípadom Mello v Belize).

Csatáry má 82 rokov, keď v júli 1997, tesne pred procesom dobrovoľne opúšťa Kanadu, klamal pri žiadosti o občianstvo. Aj v tomto už pokročilom veku veľmi dobre vie, aká je jeho vina a prečo uteká. Ďalších 15 rokov sa skrýva (?) v Budapešti. Podrobnejšie o práci Deschenésovej komisii tu:

http://publications.gc.ca/collections/Collection-R/LoPBdP/CIR/873-e.htm

Žiaden z týchto dvadsiatich naturalizovaných Kanaďanov nemal na to, aby sa dostali pred norimberský tribunál. Neboli strojcami, len prisluhovačmi a vykonávateľmi, bez nich je ale každý strojca bľabotajúci táraj. Niekedy na prahu dospelosti už sú rozhodnutí ako sa bude ich ďalší život odvíjať, aby následne po pár rokoch ako mladí muži utekali o život. Nepíšu listy priateľom, nezdôverujú sa o svojej minulosti a možno ju ani neľutujú.

Ego musí hrozne trpieť, keď horda kukláčov v Spišskej Novej Vsi po záťahu bilancuje päť blokových pokút za nesprávne parkovanie, tri cigarety a nejaké to vrecúško s marihuanou. To by dosiahla aj hliadka v uniforme, keby prišla medzi svojich rovesníkov, marihuana by možno stihla zmiznúť v pisoári, policajti by sa však nemuseli ventilovať cez donucovacie prostriedky, vulgarizmy nič nehovoriaceho hovorcu. Tí chlapci v kuklách budú najskôr rovesníci aj Sama Marca, o svojom ďalšom živote budú rozhodovať o takých desať rokov, keď dosiahnu výsluhový dôchodok. Každá spoločnosť potrebuje represívne zložky, o tom nikto nepochybuje. Rozhoduje ale to, ako ich spoločnosť vníma a vnímať ich bude vždy tak, s akou opodstatnenosťou budú nasadzované. Podľa sprievodného videa zo záťahu je vidieť, že ego trpí od samého začiatku akcie, čím kratšie vlasy návštevníka baru, tým „oprávnenejší“ donucovací prostriedok. Nepochybujem, že v sedemdesiatych rokoch by to boli čím dlhšie vlasy a v rokoch štyridsiatych by možno stačil krivý nos.

Netvrdím, že nádejní pomáhači a prisluhovači niečoho, čo vždy môže nastať sú iba v uniformách. Oni sú všade, vykryštalizovať sa môžu za rôznych okolností, prejaviť prekvapujúco nečakane. Táto uniformovaná zložka si zvolila heslo „Pomáhať a chrániť“, mohlo by sa tiež preložiť „Definovať a konať“.

Deschenesova komisia pracovala dva roky, definovala čo chce a kanadská spoločnosť konala a koná. Bývalá Juhoslávia, Rwanda a iné regionálne konflikty stále produkujú vojnových zločincov. Ani Kanada nie je dokonalá, ani z tej vyselektovanej dvadsiatky nedokázala postihnúť všetkých, právo na obhajobu a prezumpcia neviny je priznaná každému, advokáti môžu čarovať.

Na Slovensku sa ešte nikto nepokúsil ani len definovať čo sa tu všeobecne aj v jednotlivostiach stalo a deje. Nieto ešte konať. Sporné privatizácie a biele kone zaryté hlboko v ornici, Mečiarové amnestie a Duckého zmenky, lustrácie a reštitúcie, zámeny pozemkov, tendre, spisy Gorila aj iné. Nič nie je zadefinované a tak sa s ničím ani nemôže pohnúť. Lebo amnestia, lebo imunita, lebo retroaktivita, lebo prezumpcia, lebo nezávislí sudcovia, lebo slobodné vedomie a svedomie.

Lebo Tomanovej sociálne podniky a Kaníkove predefinovanie invalidov, lebo šialený strelec v Devínskej Novej Vsi a prídel makarónov z Bruselu (aj tie snáď niekto dokáže ukradnúť). Lebo vychechtané eseročky na Cypre či v Trstenej a exekútor pre dve päťdesiat vo vedľajšom paneláku.

Lebo, bez ohľadu na Csatáryho vek, mal by byť potrestaný. Až na Rooseveltovu a Mussoliniho (!) intervenciu mohol 82 ročný Freud po anšluse nedobrovoľne odísť z Rakúska, jeho štyri sestry ale nie, skončili v plyne, lebo...

Lebo tridsať ročný Slovák môže dostať len tak po hube v bare, lebo má len dve možnosti, splácať hypotéku do dôchodku, alebo sa rozhodnúť pre to isté, hoci aj v Kanade.

Lebo nech sa dožije každý požehnaného veku aj plodov svojej práce.

 

Hlavné správy

AKTUALIZOVANÉ 22:48

Matikainena mrzia diváci. Slovan prehral s najslabším Amurom 1:3

Góly Slovanu strelili aj Michel Miklík a Marcel Haščák.

TECH.SME.SK

Vesmírna loď pre turistov pri teste havarovala, o rok chcela lietať komerčne

Druhá nehoda súkromného vesmírneho stroja za týždeň môže spochybniť budúcnosť vesmírneho turizmu.

ZAHRANIČIE

Pražskou primátorkou bude Slovenka Adriana Krnáčová

Slovenka bude na magistráte bojovať proti korupcii, češtinu sa ešte musí doučiť.


Už ste čítali?