Bdie nad Tebou policajt? Možno áno, ak jeho patrón sv. Michal sleduje kroky bdelých dvojíc po starom meste. No, bdelých, ešte tomu niečo chýba, tak ako medenému sv. Michalovi ľavé krídlo a pravá ruka. Ako sa to hovorí? Keď pravá ruka nevie čo robí ľavá, možno to platí aj o krídlach. Po kliknutí ľavým tlačítkom myši sa obrázok zväčší.

Nad najstarším bratislavským kostolom šesť storočí čnie kamenná veža, 116 rokov jej kópia. Z dvanástich chrličov každý je iný, tlamu rozďavenú mestu ukazuje, či má perie a či srsť prijíma živých bračekov v letku a bolia ho už kamenné nohy. Drolí sa a po kúskoch padá z kostola Františkánov na zase len- kamennú zem.

Klariskám stačia chrliče štyri, v jednom je snáď celý Brehm. Tvár ľudská, výraz zvera, prsty muža- končatiny šelmy. A zvierací pyj prirastený k bruchu, alebo je ľudský a nevieme kto prispel k vzruchu. Možno sa nám vyhráža a možno na nás chcaje.

Nad Uhorským snemom orol rozprestiera krídla, asi Turul, čo nás mal strážiť a dojednať nám blaho. Orol je kráľ, ale holubí trus mu nasadil div nie tŕňovú korunu. Desiatky bodcov chránia sochu a aj tak ju neuchránia. Socha je z vápenca a trus je čistý vápnik, akosi sa priťahujú.

Sv. Ladislav Na radnici nie je tak vysoko. Knieža (1040- 1095) Nitrianskeho kniežatstva a jeden z patrónov Uhorska. Záleží od uhla pohľadu, môže bdieť nad Tebou, ale aj nad démonom na najbližšom rohu.

Panna Mária, patrónka Slovenska je po Bratislave viac násobne umiestnená, nie s rozmyslu, skôr preto, že je tak obľúbená. Tá na rohu radničnej veže, zas tie holuby- zahnali ju za sieť, je dosť známa, je nižšie ako neďaleký sv. Ladislav, má krásnu polychrómiu a Ježiško rozdáva nežný úsmev s požehnaním. Na Panskej ulici, za slabo priehľadným plexisklom je drobučká madona, ochrankyňa svojho domu. Že je presne oproti aukčnému domu ešte neznamená, že je na predaj.

Nad nami všetkými aj nad svojou poduškou so štyrmi strapcami sa leskne koruna uhorských kráľov.

Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa vežu nemá, len malú zvoničku vzadu nad presbytériom. Nad štítom rozprestiera svoje ramená krásny kovaný kríž s letopočtom 1638.

Pálfiho palác na Hviezdoslavovom námestí dlhé roky hostil študentov VŠVÚ. Antickí bohovia už z atiky nebdejú nad mladými umelcami. Hľadia ponad stromy a vždy keď zákrutou predrnčí električka mierne sa roztrasú a vravia si- to im v tej Redute nevadí, to keď rinčia troleje múzy nemlčia?

Tympanón Kernovho domu na nároží ulice Rybná brána a Hviezdoslavovho námestia, áno pri mekáči, dobre si si myslel. Plastika Martina Lettricha možno nie je ibis, možno je to iba volavka. Ale mne sa hodí aby to bol ibis, posvätný vták starovekého Egypta.

Kompozitná hlavica na meštianskom dome na Ventúrskej ulici. Kým orol (fénix?) má korunu a rozprestiera krídla, drobná kariatída hermafroditného zovňajšku nemá ani ruky. To sa už ale kariatídam stáva.

Do paláca rodiny Zichyovcov vstupujú slobodní ľudia a vychádzajú ako pár. Hádam to nie je ohrdnutý svadobný dar.

Kamenný junák hľadí z rímsy Primaciálneho paláca, kam asi. Žeby do Londýna s vencami pre víťazov? Bodaj by ich mal málo.

Aj tejto soche velí ten istý pán, je na nádvorí starej radnice, snáď z magistrátu takto neodchádzame, hádam nás tak nevítajú. Koho mi len pripomína, „opa“ vie ak mu poviem okres...toto nelúštite, to vedia len niektorí :-)

Čo malo byť svetlým zajtrajškom, priviedlo nás takmer ku temnému koncu. Chcel bdieť nad celým svetom, len ako vidno, dávno zmeškal spoj. Nohy ako z olova, kruto dobehol mnohých, nakoniec aj sám seba. Boril kostoly a rády, zacvendžali aj jeho sochy. Prajem mu tie priam Tantalove muky, obchod za chrbtom no nikdy sa nenaje, život pred ním kypí no pohŕdal ním, nemal z neho nič.

Nech nad Tebou bdie ktokoľvek, nech hýbe hoc aj Tvojou figúrkou, či sa hojdáš pohodlne v sieti a či záchrannú sieť potrebuješ, ži si svoj šťastný život v tomto meste aj v hociktorom inom.