Slovenský Rozhlas v roku 1942 a čo asi starý otec netušil,

Autor: Dušan Koniar | 17.8.2012 o 19:45 | (upravené 17.8.2012 o 20:03) Karma článku: 5,81 | Prečítané:  1233x

keď 16.5.1942 požiadal o Koncesiu na zriadenie, udržiavanie a používanie prijímacej rozhlasovej stanice. Keby dva dni počkal, mohol byť na titulnej strane, byť "dva dni milionárom".

 

Možno o tom vedel, ale na výhry neveril a možno o tom nevedel, lebo kým nemal rádio, asi ani programový časopis nekupoval. V čase, keď sa počet koncesionárov blížil k stotisícemu držiteľovi, Slovenský Rozhlas, Poštová správa, Ministerstvo dopravy, ale tiež súkromné firmy ponúkli takému šťastlivcovi vecné ceny a benefity. Mal byť vylosovaný a spolu s ním ďalších dvesto nových koncesionárov. Podmienkou bolo o Koncesiu požiadať medzi 18. májom a 30. júnom 1942.

Požiadal som o prístup do archívu Slovenského rozhlasu a o nahliadnutie do archívnych materiálov z obdobia Slovenského štátu. Môj pôvodný zámer bol iba si tak pozisťovať ako to asi vtedy fungovalo, aká bola programová skladba, pokrytie signálom a podobne. Ponúknutý mi bol aj programový časopis a mohol som si z neho prefotiť čo som uznal za vhodné. Časopis je ale zviazaný (ročník 1942 v dvoch objemných zväzkoch) a tak prefotenie bolo dosť komplikované, výsledné obrázky sú skreslené. Tam som sa dozvedel o tej súťaži pre stotisíceho koncesionára. Zistiť skutočne stotisíceho žiadateľa o koncesiu bolo nemožné a tak boli losovaní všetci, čo o ňu požiadali v uvedenom termíne. Víťaz, Štefan Kanský, robotník z Holíča a ďalší vylosovaní dostali potom vecné ceny za 100.000.- Korún slovenských. Štefana Kanského navyše čakali dva dni pobytu v Bratislave, kde ho aj s rodinou hostil Slovenský rozhlas a sponzorské firmy. Časopis o tom priniesol reportáž „Dva dni milionárom“, v ktorom ten pobyt podrobne opísal. Takže o toto všetko starý otec asi prišiel, keď o koncesiu požiadal o dva dni skôr. Čo už, je tomu sedemdesiat rokov, aby sa horšie veci nestávali.

Keď som už ale v tom archíve bol, nedalo mi nečítať v dobových dokumentoch a nerobiť si poznámky. Bez toho, aby som nejako chcel hodnotiť terajšiu situáciu vo verejných médiách, porovnanie s tou dobou minulou je zaujímavé.

Kardinálna otázka, čo je jednoduchšie- mať úplnú slobodu slova, slobodne v médiu pôsobiť a niesť si svoj diel zodpovednosti, alebo konať podľa direktív politickej moci, kedy sa síce dá tvrdiť, že je tak konané na príkaz zhora, ale pravdupovediac, kedy sa politická moc o objektívnu pravdu zaujímala, kedy nebrala na zodpovednosť aj toho, kto konal podľa jej nariadení? A o problémoch spojených so zmenou politickej klímy a mocenských záujmov už ani nehovoriac.

Prikladám niekoľko ukážok z programového časopisu Slovenského rozhlasu z roku 1942 a koncesiu starého otca.

Komu sa bude chcieť, na troch stranách sú potom prepisy z archívnych dokumentov. Tie som si bohužiaľ prefotiť nemohol, mohol som si ale robiť poznámky. O omnoho zaujímavejšie a rozsiahlejšie dokumenty som oficiálne Slovenský rozhlas požiadal (o prefotenie), ale nedostal som ani len odpoveď. Čiže, na jednej strane sa Archívu Slovenského rozhlasu musím poďakovať za umožnenie nahliadnuť do dokumentov, na strane druhej...; no proste sme na Slovensku.

Koncesia starého otca, na obrázky bude treba kliknúť, aby sa zväčšili.

001.jpg

Obal programového časopisu „Slovenský rozhlas“ z týždňa od 10. do 16.5.1942.

004.jpg

Vyhlásenie súťaže.

005.jpg

16.5.1942 bola napríklad v SND premiéra Cyrana z Bergeracu s Andrejom Bagarom v hlavnej úlohe.

006.jpg

Výherca súťaže na obale časopisu z augusta 1942.

007.jpg

Jeho program v Bratislave.

008.jpg

Dobová reklama na rádio a Dunajský veľtrh, vtedy sa už tuším konal v terajšom PKO, nie som si ale istý.

009.jpg

 

 

Zápisnica z 1. schôdze Správy Slovenského rozhlasu konanej dňa 21.6.1939

Prítomní : predseda Dr. J. Novák

Dr. Mazák

Profesor M. Ruppeldt

 

Zápisnica je o 15tich bodoch, v prvom je uvedená intervencia u ver. not. Jána Ďurčanského vo veci zapísania spoločnosti do firemného registru, v druhom bode návrh na vypracovanie rozpočtu na rok 1939 a zároveň je predostretá žiadosť vláde o zvýšenie kvóty prídelu.

V bode 4, je riešená požiadavka SND o ďalšie vyplácanie subvenčných príspevkov, mesačne sa jedná o Ks 12.400.- podľa predošlého záväzku Česko- slovenského rozhlasu. Slovenský rozhlas odmieta prevziať na seba predošlé záväzky a chce so SND rokovať na nových základoch. V bode 5 je prof. Ruppeldt poverený vypracovaním referátu o nárokoch Slovenského autorského sdruženia (SAS) voči SR za vysielanie hudobnej časti programu.

Šiesty bod vyzýva Hlavný sekretariát HSĽS aby prenosy politického a manifestačného rázu usmernil a určil, ktoré prenosy z takýchto príležitostí uskutočniť. Zároveň je požiadaný (sekretariát), aby uhradil režijné trovy spojené s takýmto prenosom.

V siedmom bode je riešená otázka rozhlasového časopisu, vysielací program bol uvádzaný nevyhovujúco v rôznych periodikách a dramaturg SR Ľudo Zúbek bol poverený vyhotovením návrhu na vytvorenie vlastného časopisu.

V takomto organizačnom charaktere pokračuje celá zápisnica zo schôdze a končí 15tym bodom, v ktorom sa prítomní rozhodli zatiaľ nerealizovať vysielanie v rusínskom jazyku.

 

Archív SR (1939 až 1945), inv. č. 7

 

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

 

Podľa tejto prvej zápisnice zo schôdze Správy SR to vyzerá, že organizačné otázky fungovania Slovenského rozhlasu po 15.3.1939 boli od samého začiatku poznačené na jednej strane existenčnými problémami o samotné uchovanie vysielania a zároveň snahou o politické ovplyvňovanie a zavedenie samocenzúry u pracovníkov rozhlasu.

Organizačné, technické a prevádzkové otázky fungovania rozhlasu boli uložené osobám, ktoré mali relevantné schopnosti na ich zabezpečenie, boli im však uložené direktívne a po necelom pol roku to potvrdila iná zápisnica.

 

 

Zápisnica z 1. schôdze Politického direktória Slovenského rozhlasu konanej dňa 12.12.1939

(usmerňovanie programu, organizácia Politického direktória, propaganda)

Prítomní: Dr. Karol Korper, vládny povereník

Dr. Ján Novák, v zas. Predsedníctva vlády a správy SR

Dr. B. Galvánek, v zas. Ministerstva zahraničných vecí

Dr. Skyčák, v zas. Úradu propagandy

E. Rusko, riaditeľ SR

J. Balada, tajomník SR ako zapisovateľ

 

Schôdzu dal zvolať prezident republiky, jej účelom bolo vytvorenie Direktória, ktoré malo usmerňovať program rozhlasu tak, aby vyhovoval politickým a ideovým požiadavkám doby.

Podľa slov Dr. Korpera, mal od pána prezidenta republiky pouvoir (moc) na uskutočnenie týchto schôdzi za každú cenu. Podľa prijatého uznesenia, schôdze sa mali uskutočňovať raz do týždňa, vždy v pondelok. V archíve je uložených spolu 9 zápisníc, posledná z 19.2.1940.

O činnosti Politického direktória mali byť informovaní v nasledovnej postupnosti: Predsedníctvo vlády, Úrad propagandy, Ministerstvo zahraničných vecí, HSĽS, Ministerstvo dopravy ako technicky kompetentný rezort a nakoniec Správa SR.

Na prvej schôdzi bol prijatý aj program, ktorého sa mali držať nasledujúce schôdze:

- kritika programu minulého týždňa

- prerokovanie programu budúceho týždňa

- rokovania o mimoriadnych programových bodoch

- rokovanie o reagovaní na nepriateľskú propagandu

atď.

 

neskôr sa na schôdzu dostavil, a tak je aj uvedený v prezentácii- šéf propagandy Šaňo Mach, zastupujúci aj Dr. J. Kirschbauma, generálneho tajomníka HSĽS. Vyslovil uznanie zamestnancom rozhlasu a do uznesenia Politického direktória navrhol zásady, aby:

1-do programu SR boli prijaté len také programové body/aj mimoriadne/, ktoré sú najmenej 10 dní dopredu oznámené.

2- o potrebe vysielania naskrze mimoriadnych aktualít štátno politického rázu rozhodne Dr. Korper.

3- predchádzajúce opatrenia boli oznámené rezortom, zložkám a korporáciám s upozornením, že nikto nezaručí odvysielanie ich príspevkov, ak nebudú v zhode s predchádzajúcimi bodmi.

Nasledovala debata o organizácii propagandy proti rozširovaniu správ nepriateľskými rozhlasmi.

Potom bola schôdza o 13.35 zakľúčená.

 

Archív SR (1939 až 1945), inv. č. 379

 

 

Takže v roku 1939 si vyhrnuli rukávy politický nominanti doby a snažili sa usmerniť fungovanie subjektu, ktorý bol vo vývoji svojich technických možností, ekonomického prežitia a spoločenských požiadaviek, jeho činnosť bola prerušená násilne, hlavne pod vplyvom zahraničnopolitického diania a jeho ďalšie pôsobenie bolo podmienené lojalitou voči novému zriadeniu. Politickí nominanti a ich záujmy, ideologizovanie prevádzky subjektu, ktorý môže rásť iba na základe slobodného podnikania, štátneho či súkromného, v podmienkach vojnového stavu a politickej diktatúry, doviedli tento subjekt na hranicu ekonomického prežitia a od samého začiatku svojho pôsobenia musel improvizovať. Snaženie direktívneho predpisovania prinieslo zanedlho ovocie, znovu v podobe nedostatočnosti finančných kvót pre SR.

 

Súhrn najnovších problémov a ťažkostí SR, 1942

 

Tento dokument nie je udaný k určitému dátumu, pravdepodobne pochádza zo záveru roka 1941 a je rozdelený na požiadavky a problémy jednotlivých oddelení a redakcií.

Spravodajstvo- poplatok za tlačené správy od STK za rok 1941 je KS 39.600.- a treba rátať s navýšením na rok 1942, tiež treba nájsť prostriedky na vlastné správy, správy športové, meteorologické, vysielanie časového signálu a preberanie zahraničného spravodajstva. Bez vyriešenia týchto požiadaviek je ďalšie vysielanie v ohrození.

Autorské honoráre- SAS horko ťažko prijalo úhradu za autorské práva vo výške Ks 120.000.- a bude spätne žiadať navýšenie o 20% na rok 1941 a niekoľko násobné navýšenie na rok 1942. Požiadavky zahraničných autorských zväzov zo začiatku súhlasili so zníženou platbou, ale štyri roky od fungovania SR už nemienia prihliadať na počiatočné ťažkosti. SR hrozí, že nebude môcť vysielať reprodukované hudobné diela, najme od spoločností STIGMA a OSA. Dokument upozorňuje, aké neblahé následky by malo takéto obmedzenie vysielania zahraničnej hudby, keď v čase jeho vzniku je situácia taká, že aj pri maximálnej snahe vysielať domácu produkciu, tá zahraničná dosahuje 68% vysielacieho času.

V hudobnom vysielaní je to vôbec problematické, dokument to rozoberá dosť podrobne a uvádza takýto príklad. Ak by SR chcel uviesť napr. Čajkovského, musel by angažovať ešte 14tich členov orchestra, čo činí náklady navýšené na jeden koncert o Ks 4.620. – týždenne, čiže ročne o Ks 240.000.-

Okrem rozhlasového orchestru ale na Slovensku existuje iba orchester SND a angažovanie členov tohto orchestra neprichádza do úvahy z prevádzkových dôvodov SND. Nahradenie symfonickej hudby inou ale tiež nie je možné, pretože dychového profesionálneho orchestra niet, salónne, jazzové a iné telesá sú zamestnané práve v čase, keď by ich rozhlas potreboval, komorné telesá sú rozptýlené a neprofesionálne, cigánskej hudby je na Slovensku najviac, ale tiež nie je dosť kvalitná na vysielanie a vojenská hudba nemôže všetko nahradiť.

Ďalej nasleduje niekoľko stĺpcov a tabuliek o finančných nárokoch a vysielacom čase pre hudobné vysielanie, keď na reprodukovanú hudbu je vyhradených 2105 minút týždenne a na živú 1165.

 

Literárne autorské honoráre- tu je situácia trochu iná, je nedostatok autorov, ktorí by dokázali, či by boli ochotní pre rozhlas pracovať a dodali mu potrebné množstvo kvalitných programov. Ak by sa tak ale stalo, nemal by ich z čoho zaplatiť a svoje potreby na odvysielanie SR v tomto dokumente zhrnul tak, že ročne potrebuje odvysielať (a teda aj vyrobiť) nasledovné:

- 80 rozhlasových hier veľkých

- 60 rozhlasových hier ľudových

- 60 rozhlasových hier menších

- 150 skečov

- 40 hier pre mládež

- 60 besiedok pre mládež

A znovu nasleduje výpočet minutáže, honorárov a podobne.

 

Archív SR (1939 až 1945) inv. č.491

 

 

Obežníky SR od šéfa Úradu propagandy, obidva z 21.8.1944

Rozhlasové oddelenie Úradu propagandy bude Vám pre spravodajské oddelenie zasielať pravidelne pôvodný rozhlasový materiál, ktorý zužitkujete takto:

1- správy označené kolmou čiarou zaradíte bezpodmienečne do relácií správ.

2- neoznačené správy použijete v tom prípade, keď je nedostatok správ z STK.

Použité správy označte v kópiách správ zasielaných Úradu propagandy.

 

Druhý obežník:

 

Oznamujeme Vám, že smernice pre spravodajstvo SR je oprávnené vydávať iba rozhlasové oddelenie Úradu propagandy, ktoré Vám ich bude dodávať pravidelne každý deň. Týmto sa zrušujú smernice iných inštitúcií, ktoré doteraz dávali svoj materiál pre SR.

Obidva obežníky sú zakončené pozdravom Na stráž! a T.J. Gašpar, šéf Úradu propagandy. Podpis chýba, ale na obidvoch je ceruzkou dopísané „do pozornosti“.

 

Archív SR (1939 až 1945) inv. č.484

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

Po vypuknutí SNP akoby bola situácia všetkým už natoľko jasná, že si hľadali priestor na vlastné manévrovanie.

V dokumente z 10.9.1944 je viac krát zdôraznená požiadavka, aby neboli glorifikovaní predseda vlády Vojtech Tuka a minister vnútra Šaňo Mach. 20.9.1944 v inom spise si Mach nielenže nežiada, ale zakazuje zverejnenie svojich fotografií, najme v spoločenstve roľníkov či robotníkov a ak už taká nutnosť v niektorej redakcii nastane, nech je použitá fotografia so zahraničnopolitickou tematikou.

To je už ale úplne iný slovník, ako fanfarónske nadšenie z nových funkcií a právomocí z roku 1939.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?