Oscar Wilde a jeho De profundis

Autor: Dušan Koniar | 31.8.2012 o 22:32 | (upravené 31.8.2012 o 22:44) Karma článku: 13,68 | Prečítané:  346x

Priznanie poslanca za SAS Martina Poliačika, že v minulosti siahol aj po tvrdých drogách, presahuje podľa premiéra Róberta Fica akéhoľvek medze únosnosti. Únosnosť čohokoľvek vnímame každý inakšie. Účelové vytrhávanie z kontextu je od inteligentného človeka, akým premiér bezpochyby je, aspoň pre mňa neúnosné. Rozhodne by som nepoužil termím priznanie.

Dlhý rozhovor, ktorý poslanec Poliačik poskytol a v ktorom onú skúsenost popísal, je vecný, presvedčivý, má hlavu a pätu, je plnokrvný, je sa nad čím zamyslieť, dá sa z neho vytvoriť predstava o konkrétnom človeku. Dá sa s ním súhlasiť aj nesúhlasiť, nedá sa ale označiť ani za výzvu k hocičomu, ani za zľahčovanie hocičoho. Niečo prežiť je jedna vec, vedieť to triezvo a zrozumiteľne zhodnotiť zas druhá. Vytrhnúť povedané z kontextu, použiť to na svoj populistický a mravokárny účel svedčí o úzkoprsej prvoplánovitosti ficovskej rétoriky. Zrejme si nestihol všimnúť, že ten rozhovor je cennejší a v prevencii voči drogovej závislosti praktickejší, ako letáčiky pohodené v čakárni pred ambulanciou.

 

Prečo Oscar Wilde a jeho De profundis? Mal tú smolu, že robil snáď to isté čo Fredie Mrecury, ale o sto rokov skôr. Doba sa mení, menia sa postoje k daným skutočnostiam, čo sa ale nemení sú charaktery. Wilde si za svoje „poklesky“ odsedel dva roky a krásne a triezvo zhodnotil to, čím napríklad dnes Elton John kŕmi bulvár. Je asi cennejšie, že Wilde to musel pociťovať ako vinu a musel nájsť spôsob, ako sa s tým všetkým vyrovnať. V jeho dobe bol kokaín či ópium bežná vec, zďaleka nie tak rozšírená a distribuovaná ako dnes. Nevinná a tolerovaná ako v súčasnosti homosexualita, akurát, že vždy sa nájde niekto, kto musí z niečoho urobiť tému a potom ňou kŕmiť svoje okolie. Akoby iných tém nebolo. Nechcem práve Róbertovi Ficovi ponúknuť úryvok z Oscara Wilda, ten úryvok je ale o tom, že človek môže narobiť aj hlúposti, aj nerozvážnosti, môže napáchať aj zlé veci. Neznamená to ale, že má naveky chodiť po kanáloch, že sa nemôže nikomu pozrieť do očí, najme vtedy nie, ak z vlastnej skúsenosti vie, že to čo robil on, robili v jeho okolí viacerí ako mnohí.

 

Skutočnosť, že som bol obyčajným väzňom v obyčajnej väznici, musím prosto prijať, a akokoľvek čudné sa to môže zdať, jedna z vecí, ktoré sa musím naučiť, je, aby som sa za to nehanbil. Musím to prijať ako trest, a ak sa človek za trest hanbí, rovnako nemusel byť vôbec potrestaný. Pravdaže, trpel som za mnohé, čo som nikdy nespáchal, ale mnoho vecí, za ktoré ma potrestali, som skutočne spáchal a je ešte viac vecí v mojom živote, z ktorých ma vôbec neobvinili. A pretože bohovia sú zvláštni, trestajú nás za to, čo je v nás dobré a ľudské, práve tak ako za to, čo je zlé a zvrhlé. Musíme sa zmieriť s tým, že človeka čaká trest za dobro rovnako ako za zlo. A nepochybujem o tom, že je to tak celkom oprávnene. Pomáha to človeku, alebo by mu to aspoň malo pomôcť, uvedomiť si obidvoje a nebiť namyslený ani na jedno, ani na druhé. Ak sa teda nebudem hanbiť za svoj trest, v čo dúfam, budem môcť slobodne rozmýšľať, chodiť a žiť.

Oscar Wilde, De profundis (Slovenský spisovateľ 1981, preklad Jana Kantorová- Báliková)

Oscar Wilde je umelec, pociťuje vinu v tom, že konal ako konal, hoci mu to bolo vlastné, ale spoločnosť to považovala za zločin. Umelec sa s tým vyrovnal spôsobom sebe vlastným- napísaním vysvetľujúceho listu De profundis. V cele mohol mať pri sebe vždy iba jeden hárok papiera, preto dielo pôsobí útržkovite, aj keď je podané celistvo, Wilde nemal čo skrývať.

Martin Poliačik je liberál, nemieni pociťovať vinu za niečo, čo spoločnosť síce odsudzuje, nedokáže však nájsť účinný spôsob ako tomu zamedziť a tak odsudzuje globálne a celoplošne. Liberál sa s tým vyrovnal tak, že problém presne opísal, načrtol možnosti, ako by sa dôsledky problému dali korigovať, a ak je opis jeho skúseností pravdivý, nevidím žiaden dôvod na to, aby sa s tým niekto vôbec zaoberal za účelom odsudzovania.

Róbert Fico je politik a pociťuje hlavne príležitosť zviditeľniť sa, moralizovať a kázať. S legalizáciou marihuany sa už pohrával aj on, do jeho agendy sa zmestí všetko, čo by mu nejakým spôsobom mohlo prospieť. Veľmi dobre vie, ako je používanie drog rozšírené, to ho však nevzruší natoľko, ako keď sa k užitiu drogy v minulosti prizná politický protivník. Politik sa s tým vyrovná tak, že pre každú novú vhodnú tému opúšťa tú predchádzajúcu, upriami sa iným smerom a snaží sa zbierať body. Potom to vyzerá, akoby mal tiež iba jeden hárok na deň. Keďže ale nie je schopný úprimnosti, jeho konanie pôsobí viac ako útržkovito.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?