Kam kráčaš, Argentína?

Autor: Dušan Koniar | 18.9.2012 o 0:09 | (upravené 18.9.2012 o 0:18) Karma článku: 5,48 | Prečítané:  251x

Niekedy minulý týždeň, v relácii Ekonomika na TA3, boli povedané dosť zrozumiteľné slová o tom, čo si kto dnes môže na Slovensku dovoliť. Situácia v NHL sa po nedeli vyvrbuje tak, že približne deväťsto hráčov je ponechaných na vlastnom rozhodnutí, ako si počnú v nasledujúcej sezóne.

 

Tie slová na TA3 povedala pani Ivana Molnárová z portálu Profesia.sk. Neboli nijako objavné, ani novátorské, povedala iba to, čo by súdnemu človeku došlo aj samému, ak by sa tým mal zaoberať. Na otázku redaktora, ako vidí situáciu okolo toľko avizovanej zmeny Zákonníka práce, a v čom sú podľa nej úskalia týchto zmien, to pani Molnárová zhrnula jednoduchým porovnaním. Spomenula situáciu v roku 2008, kedy mali firmy dosť akútny nedostatok pracovných síl a ponúkali všemožné výhody a benefity pre zamestnancov. Doba bola taká, že človek hľadajúci si prácu, si obrazne povedané, mohol diktovať podmienky, za akých je ochotný sa zamestnať.

 

Situácia v NHL nie je až tak odlišná. Jedná sa o tri desiatky klubov, okolo tisícky aktívnych hráčov, desaťtisíce fanúšikov v hľadiskách a desiatky miliónov pri obrazovkách počas hracieho dňa. Za tým treba vidieť ďalšie stámilióny prejazdených a prelietaných osobohodín za rok. A satelitné prenosy, a nocľahy, a megatony pukancov, a reklamy, a sponzorské záujmy, a všetko to, čomu sa hovorí milióny a miliardy dolárov. Neviem kto zastúpil pani Molnárovú na západnej pologuli, možno si to uvedomili sami, priestor na vyjednávanie sa zúžil. Po sezóne 2004/2005 sa asi nebude hrať ani v sezóne 2012/2013. Ani pre hokej, ani pre pukance sa svet nezrúti. Zamestnávateľ (majitelia klubov) a zamestnanci (hráči a agenti) sa nedohodli a bolo to na nich, nikto im do toho nevstupoval. Raz sa dohodnú.

 

Argentína bola po II. sv. vojne na najlepšej ceste stať sa rozvinutým hospodárstvom a zároveň lídrom v rozvoji Južnej Ameriky. Potom prišiel k moci, ako 29. prezident republiky, v roku 1946 Juan Perón. Začal dobre, pretože začal rozdávať, kým bolo z čoho. Budoval si popularitu sociálnymi výhodami pre pracujúcich. To by bolo v poriadku, ak by na tie výhody nevyčerpal všetky prostriedky nadobudnuté za konjunktúry vojnových rokov a nazhromaždených devízových rezerv z toho istého obdobia. Kým bolo z čoho, bol populárny, keď už nebolo z čoho, stal sa na chvíľu ešte populárnejší, lebo našiel nepriateľa a dokázal to naňho všetko zhodiť. Druhé volebné obdobie nedovládol, musel ujsť pred juntou. Vrátil sa v roku 1973, už ako 41. prezident republiky (za dvanásť rokov jeho neprítomnosti sa ich teda vystriedalo osemnásť), rok na to zomrel a po krátkej vláde jeho tretej manželky Isabel sa moci opäť ujala junta; tá, ktorá rozpútala vojnu o Falklandy a prišla o Malvíny.

 

Slovensko má máločo spoločné s Argentínou. Perón bude asi pre väčšinu populácie známy ako manžel Evity z rovnomenného muzikálu. Jeho postava si tam zrejme zaspievala. Nuž, mali sme lídra, ktorý si zaspieval aj naživo do kamery, tiež žiadna sláva, ostal po ňom smer podobný perónizmu. Ten terajší líder mlčí. Ten sa rozhodol imaginárne pridať všetkým, lebo o tom sa hovorí dobre a ľahko. Na rozdiel od toho, že konkrétne tým, ktorí si žiadajú viac, musia zamietavo odpovedať jeho subrety.

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?