Rozkošné zlomyseľnosti aj horor v pranostikách a porekadlách

Autor: Dušan Koniar | 30.9.2012 o 20:51 | (upravené 30.9.2012 o 21:08) Karma článku: 7,08 | Prečítané:  636x

V priebehu 19. storočia pospisované národnými dejateľmi, dlho predtým šírené hovorovou rečou. Z chotára do chotára komolené, v jednej doline známe, v druhej úplne cudzie. Ak sa naozaj praktizovali, niektoré tie činnosti by som rád videl, niektoré ale rozhodne nie.

 

 

S porekadlami a pranostikami sa stretávame aj dnes takmer denne. Najčastejšie pri predpovedí počasia, bežne sa spomínajú tie o svrbiacej ľavej či pravej dlani, zvonení v jednom alebo druhom uchu, o udretom lakti a jeho pošúchaní. Je ich nepreberné množstvo a nie všetky sú z dávnej minulosti. Alebo boli nedávno „modifikované“. Podľa svokry sa v nedeľu nesmelo piglovať (žehliť), lebo sa tým Kristovi Pánovi pálili rany. No, neviem kedy na náš vidiek dorazili žehličky, hoci aj tie na žeravý kameň, či uhlíky do nej. Pri elektrických by to už asi nevzniklo, takže napokon, tiež to bude dosť stará povera. V knihe Viery Urbancovej „Slovenská etnografia v 19.storočí“ sa toho nájde veľa, aj zábavného, aj desného.

Kým v „Prostonárodnom zábavníku“ S. Makovický v ročníku 1844/45 radí toto:

Žeby zbojník neušov. Čokoľvek po ňom zostálo, polož pred vráta a vráti sa.

Ľ. V. Obrov v poverách a čaroch z Bošáckej doliny v „Orlovi“ roku 1874 niečo presne opačné: Aby kmína nechytili a s ukradnutými vecami nenašli, nech odhodí niečo blízko domu, v ktorom kradol, z ukradnutých vecí, nuž ho nenájdu.

Povery a pranostiky sa viažu k hospodáreniu, počasiu, svadbám a zásnubám, sú aj všeobecné alebo k zdolaniu chorôb. Vydaja chtivé dievky to jednoduché nemali, ak si toho svojho chceli poistiť a zaviazať na celý život. Rozhodne, k mužom boli tieto zvyklosti milosrdnejšie.

Když umre mužovi žena, ktera chce se za toho vdovca vydat, nech si rychle na moždír holym zadkem sadne když počuje tej žene vyzvanat a na nem nech potud sedí, pokud jej zvonia a jiste ten vdovec pro ni prijde.

Aby ťa tvoj nastávajúci rád mal a za inými nechodil, maj počas prísahy tri kúsky hrebíčkového korenia v ústach, ktoré potom doma utlč a daj mu s páleným vypiť: nasledovne i ty, keď chceš, aby ťa tvoja žena rada mala- keď ideš na sobáš vezmi kúsok medu, zakrúť do handričky a daj pod palec ľavej nohy: príduc domov, vyzuj bôtu, med vezmi a daj ho žene svojej v nejakom nápoji vypiť.

Takto je to teda, chuderka žena musela v puse držať štipľavé (skúste to) korenie a ešte aj mužovi naliať pálenku, kým on si vyčvachtal palec v mede a dal jej vypiť hocičo. Ten mažiar je v poriadku, to si žena vybaví v súkromí, nikto ju pri tom nevidí, aj keď neviem, či je to tak účinné a bezpečné, sedieť s holým zadkom na domácom robotovi. Dosť rád je nejako, a to veľmi divne, spojených s nahotou.

Keď nahatá ženská v čase požiaru triráz chalupu obehne, tá nezhorí. Nuž zhorí podľa mňa, do tla, ak sa bude takto motať hasičom do hadíc.

Kto chce, aby sa mu včely dobre rojili, nech včelín vo Veľký piatok triráz nahý obíde. Zase trikrát, ale na Veľký piatok včely hádam ešte nepichajú.

Ktorý gazda chce mať svoje obylie v stodole pred myšami zabezpečené, musí vo Veľký piatok do naha sa zobliect, a skôr než dennička vyjde, medzi potoky ísť, tam do putne čo najkalnejšej vody načrieť a tak po stodole rozšpliechať, nuž ani krm, ani napotom svezené obylie myši sekať nebudú. Však nám ten gazda na Veľký piatok prechladne, kalnú vodu musí nahatý po dedine vláčiť, včelín obiehať. A čo zatiaľ robí gazdiná? Vyzlieka sa predsa.

Jesli nechceš mať cez celý rok v dome blchy, neopováž sa vo „V.P.“ izby poliať, lebo v protivnom páde ťa i zedia. Tak i keď sa do naha vyzlečieš a za tmy ešte pozametáš celý dom, vezmeš smeti do zástery a zanesieš ich pod uhelnú stenu tretiemu susedovi, nuž do roka v celom stavání blchy nenajdeš. Tak to už na ten Veľký piatok muselo vyzerať. Od potoka po dedinu pobehujú nahý chlapi, nahé ženské sa motajú susedom poza domy, či sa aj tí svoji nahatci potom v tom vyzametanom našli. Čo už. Ešte zo dva smiešne a potom ten horor.

Dolu vodou aby ti štestí neuletelo, nešti.

V Škaredú stredu nešije žiadna gazdina, bo by zašila sliepkam zadky- ba by sa jej aj prsty zbierať mohli.

Povera o „Premienovi“ bude mať asi základ v zriedkavej chorobe, poruche génov, vyskytujúcej sa na všetkých kontinentoch. Ide o syndróm predčasného starnutia (Hutchinson- Gilford- Syndrom). To riešenie je strašidelné, som dosť náchylný uveriť, že sa ešte koncom 18. storočia praktizovalo, ako o tom píše S. Makovický v tom istom ročníku Prostonárodného zábavníka 1844/45. Trochu to skrátim, povera je z Malohontu a Gemera.

...slovo Premien ako do mythologii slovenskej, tak do okresu lekárskieho zasluhujú povahu(!). Takovie deti z počiatku bývajú nepokojnie, opustenie, smutnie. Pri ďalšom postupuvaniu samej choroby brucho sa počína večšiť a tvrdnúť, až pozdejší nad šeckýma údami prevahu vo veľkosti dostáva. Tvár teraz už schudne, väčšmi zbledne, kôža sa vráskuje, pri čom dieťa ako 80 ročný starec vyzerá. Všeobecnýí ľud suchotnie nemoci od čarov najračej odvozuje, lebo ich príčina je nie tak zrejmá; práve zato nebude divnô, keď si naše starie baby na čerta spomenuli, ktorý by svoje dieťa rodičom bov podvrhov, aby ony ho opatrovali, a jejich schytiv a k sebe odvliekov bov. Z tadeto i meno Premien od prenesenia deti pochádza.

Ak náhle teda rodičia a starie ženy badali, že dieťa touto chorobou hyne, Premienom ho volali. Aby teda čerta k útrpnosti povzbudili, Premiena do hrnka velikieho vstrčili, opalovali ho, mučili i trápili, kýmkolvek by žalostne nekričav a nenariekav. Pri tejto manipulácii mysleli, že sa čert nad svojim dieťaťom zmiluje, k sebe vezme a prvdivô rodičovskô podvrhne. Tieto boli našieho púverčivého ľudu ešte len asi pred 50- 60roky na Malom Honte a Gemeru nevzdelanosti ukrutnie a nerozumnie následky-!-

Už viete odkiaľ to všetko nabral Dobšinský, veľký gemerský rodák zo Slavošoviec?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?