Pahorky štrku, chodníčky svíň a napájadlá na Sihoti

Autor: Dušan Koniar | 3.10.2012 o 21:22 | (upravené 3.10.2012 o 21:37) Karma článku: 8,06 | Prečítané:  333x

Tesne za devínskym kameňolomom sa oddeľuje Karloveské rameno a vytvára ostrov Sihoť. Hladina v ramene opäť poklesla a umožňuje prechod na spletitý porast ostrova. Že sa aj zadýcham cestou do kopca som netušil.

 

Na ostrov som už párkrát zašiel, ale vždy iba v miestach okolo Vodárenského múzea, na západnom cípe som ešte nebol. Zlákalo ma iba to, že je možné suchou nohou prejsť. Potom som si už ale cestu nevolil, terén ma nútil prijať najschodnejšiu trasu. Najčastejšie to bolo cez miesta rozryté svinskými rypákmi, musí tu byť tých divokých prasiat dosť. V normálnom lese by ma to až tak nezamestnávalo. V to skoré, horúce popoludnie, kedy som na Sihoť prišiel, som bol presvedčený, že zvieratá sú zalezené v chládku v húštinách. Problém je v tom, že Sihoť je väčšinou v chládku a samé húštie. Aj keď slnko dopadá na voľný pľac predo mnou, v meter vysokom podraste ich môže byť aj dvadsať a nemám šancu ich uvidieť skôr, ako na mňa vybehnú. Chodníček ma doviedol k jednému a neskôr k viacerým napájadlám, brehy boli plné stôp. Stále som rozmýšľal, či mám našľapovať ticho (nie veľmi sa dá) a dúfať, že prekvapím nejakú volavku, alebo mám robiť rambajz, aby som tie svine vopred upozornil, že im nič zlé nechcem. Volavky o mne vedeli skôr, než som zaregistroval že vzlietli. Tak som robil trošku hluk a asi po necelej hodinke som prešiel krížom cez ostrov k hlavnému toku. Pár desiatok metrov, ale neponáhľal som sa, motal sa krížom krážom a ľutoval, že som si nevzal fľašu s vodou.

02.jpg

03.jpg

04.jpg

05.jpg

07.jpg

08.jpg

Mŕtve ramená a mláky rôznych rozmerov, ich brehy, často strmé a neschodné, sú plné stôp srncov a diviakov. Je to tam malebné, aj keď, nedá sa nepočuť večný lomoz z neďalekého „lomu“.

13.jpg

Nejedná sa o ozajstný lom, tento pahorok štrku vysoký asi 8 až 10 metrov je na ostrove. Hneď za ramenom, na devínskom brehu sa nakladače zahryzávajú do podobnej haldy a sypú štrk na korby. Ako staré sú tie pahorky, druhotný produkt prehlbovania plavebnej dráhy netuším. Tak isto neviem, či budú niekedy autá odvážať štrk aj z ostrova.

11.jpg

Z pahorku je pekný výhľad na rameno a hlavný tok. Uvažoval som o okúpaní, len som sa bál čo je asi na dne.

12.jpg

Z pahorku som si aj zamával. Netušil som, že vyliezť na haldu sypkého štrku nie je len tak. Už hore som ale tušil, že cestou dolu sa so mnou toho povalí viac.

09.jpg

Keď tade prejde sviňa, hádam to zvládnem aj ja. Chodník ma zaviedol k hlavnému toku.

10.jpg

A k ďalšiemu napájadlu, od Dunaja ho delil iba umelý násyp vpravo.

06.jpg

Volavky som vyplašil viackrát, keby čučali a nevzlietli, nezbadám ani jednu.

14.jpg

Tvrdohlavá huba, ale aspoň rastie rovno.

15.jpg

16.jpg

Ostatné sa musia dosť zvŕtať, klobúky frajersky postrčené do tyla.

17.jpg

Čo hnije, z toho hneď vyrastá niečo iné, toto vyzerá na niečo ako orchidea, keď som zistil, koľko ich u nás rastie, prestal som pátrať.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?