Peši z hainburgského námestia do Karloveskej zátoky

Autor: Dušan Koniar | 7.10.2012 o 23:06 | (upravené 7.10.2012 o 23:35) Karma článku: 12,49 | Prečítané:  1524x

Národný park Donau Auen, sved mokradí, lužných lesov, slepých ramien a štrkových prahov začína pri Viedni a končí pod Hainburgom. V sobotu som sa odviezol do Hainburgu a peši vybral domov. Jediné čo nevyšlo bolo plánované pivko v Karloveskej zátoke u Marka Twaina, bolo zavreté.

 

 

Pred 23mi rokmi, 10.12.1989 sa uskutočnil pochod zo Sadu Janka Kráľa pod hrad Devín po Rakúskej strane pri príležitosti Dňa ľudských práv, či niečoho podobného. Rozhodol som sa tam ísť, presvedčený, že niekoho už stretnem, ale veru, nikto zo známych tam nebol. Zamiešaný do davu, prešiel som štátnou hranicou a kdesi pri Wolfstahli sme sa zvrtli na poľnú cestu a pokračovali popri Dunaji až oproti devínskemu bralu. Na druhej strane bola približne rovnako početná skupina obyvateľov, štátnych vlajok, transparentov, tlampačov. Uprostred rieky silou motorov stála na jednom mieste akási loď, spieval Kryl, hádam aj Hoffman, rečnili aktivisti a politici. Pre ten lodný motor toho veľa počuť nebolo. Posmrkávali sme tam a podupkávali, nejeden rozmýšľajúc nad tým, že ešte pred mesiacom keby ti niekto povedal- choď peši do Rakúska, čudne sa na takého pozrieme. Husák abdikoval a Federálne zhromaždenie zvolilo Havla. A bolo. Nazad sme sa vracali už roztrúsene, ale tou istou cestou cez prechod. Vtedy som si všimol tie rybárske chatky a čerene na brehu a veľmi sa mi tam páčilo. Reku, ak som to vtedy zvládol tam aj nazad, niečo viac ako polovičnú trasu zvládnem aj teraz. Uveril som meteorológom, sľubovali pekné počasie a sľub im vyšiel excelentne.

Predtým som si pozrel nejaké mapy, pribalil pitie a čosi pod zub a po krátkom váhaní aj znovu obliekol kraťase.

000.jpg

Náučný chodník začína kúsok za kúpaliskom, po asi dvesto metroch od orientačnej tabule do skaly vysekanými dvoma tunelmi.

001.jpg

002.jpg

003.jpg

004.jpg

Od hlavného toku sa oddeľujú ramená, niekde sa dá, niekde nedá prejsť na malý polostrov. Ak aj dá, je rozumnejšie rátať s tým, že cesta nazad bude možná tiež iba tade. Ale ak sa tam aj človek zamotá, nie je to márne.

005.jpg

Do sobotného rána som nemal ani tušenia o tom, že aj z tejto strany je v Hainburgu zrúcanina hradu. Volal sa Rothelstein, rozlohou bol neveľký a ostalo z neho veľmi málo. To bralo predo mnou a zvyšky múrov, to je ono.

006.jpg

007.jpg

Hrádok je nad slepými ramenami, v tých miestach sa dá opäť prejsť k rieke a tak sa tam ešte chvíľu zdržím, vyplaším dva kormorány.

008.jpg

009.jpg

Z hradu neostalo veľa, zvyšky sú zakonzervované. Prvá stavebná etapa je z rokov 1170/80, plnil strážnu funkciu nad riekou.

010.jpg

O čo menej ostalo z hradu, o to krajší je výhľad z jeho najvyššej úrovne.

011.jpg

Keď som sa pokochal panorámou a vrátil sa na chodník, zbadal som smerovku na vrch Braunsberg s časovým údajom 35 minút. Pôvodne som tam ísť nechcel, napokon som sa rozhodol, že tam vybehnem. Hore je zrekonštruovaná časť keltského opevnenia z čias, keď na vrchu bolo veľké oppidum, súčasť kráľovstva Bójov so sídlom v Bratislave. To som vedel dávnejšie. Čo som nevedel je skutočnosť, že model opevnenia so strážnou vežou postavili slovenský archeológovia. Drevené palisády sú osadené do pôvodných jám (veža) a jarku (val). Stalo sa tak roku 2000, po čase ale objekt poškodili vandali (s malým „v“), hrozil mu zánik. Rakúska nadácia poskytla prostriedky a opevnenie sa v spolupráci so Stavebnou fakultou STU Bratislava postavilo nanovo. Z hora je naozaj nerušený výhľad do okolia.

012.jpg

Po návrate pod Rothelstein som objavil zákutie s partiou pod slnečníkom, na október zaujímavý úkaz.

013.jpg

014.jpg

015.jpg

Takto sa dá popri ramenách nerušene pokračovať, aj keď to vyzerá dosť identicky, predsa len som bol zvedavý, čo sa asi objaví za hentým topoľom. Vždy to isté, tichá, nerušená zátočina, lístie jeseňou iba načaté, blato a klzké kamene, zápach hniloby, všade prítomné stopy po činnosti bobrov. Rozhodne to stojí za to.

016.jpg

Na konci jednej štrkovej lavice mi to už bolo akési známe.

017.jpg

Ešte pár krokov a vynoril sa iný, neošúchanejší pohľad na Devín.

018.jpg

Jeseň?

019.jpg

Na devínskej strane, aj hore na hrade bolo nezvyklo veľa ľudí, neskôr som rozoznal akúsi šarkaniádu.

020.jpg

Potom sa už objavili tie rybárske chaty s čereňmi, také ako som si ich pametal.

021.jpg

Posledné z ramien, stojatejšiu vodu si už predstaviť nemožno.

022.jpg

Chata číslo sedem.

023.jpg

A skoro presne oproti- haló, doma ste pán bobor? Či kto ste?

024.jpg

Sihoť.

025.jpg

V tej človekom takmer nedotknutej prírode je všetko jedinečné, pokrútené a nahnuté podľa svojich potrieb a možností. Nemôžem si ale pomôcť, obdivujem krásu solitérneho dubu a symbiózu ľudskej práce a prírody, ak je to možné.

026.jpg

Nakoniec, aj tá skosená kukurica má v tom ubúdajúcom svetle svoje čaro.

Nedá mi ale na koniec niečo nepripísať. Pôvodne som chcel ísť na Pajštún, volal som jednému kamarátovi, či si nenájde čas. Mal však niekoľko rodinných povinností a tak som sa vybral sám. Po celý čas som mal slovenského operátora, aj som myslel, že mu zavolám, vedel som, že bude aj v Devínskej Novej Vsi a z Braunsbergu je v tú stranu dobrý výhľad. Ako som sa už vracal domov cez most Lafranconi zavolal som mu a povedal, kde som bol. No škoda že si nezavola, hovorí mi, nakoniec som bol u bratranca vo Wolfstahli a išli sme pozrieť tie rybárske chatky. Možno sme boli dvadsať metrov od seba. O to by nešlo, sľúbil som mu poslať mailom fotky a ešte v noci som to stihol. Text bol krátky, nerozpisoval som sa moc a už vôbec nie o tom, čo mi počas celého toho výletu najviac vŕtalo v hlave. Voda tečie všade rovnako; ako to teda tí Rakúšania robia? Buď vedia zahodiť odpadky až do stredu rieky, že ich vyplaví až na Slovensku, alebo nezahadzujú odpadky. Toto som teda kamarátovi v maili nepísal. A viete akú odpoveď som si od neho na zaslané fotky našiel? Aký bol jeho dojem z chatiek pri Dunaji? „...u nás by asi takéto niečo nemohlo byť v takom peknom stave- keď som videl odpadky pri Dunaji, tak len tie so slovenským varovaním Fajčenie vážne škodí Vášmu zdraviu, škoda.“

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?