Guggenheim, Bilbao a štátny rozpočet SR 2013

Autor: Dušan Koniar | 10.10.2012 o 23:37 | (upravené 10.10.2012 o 23:45) Karma článku: 7,21 | Prečítané:  365x

Strohé správy o štátnom rozpočte ma nemajú ako zaujať. Čísla sú hrubo zaokrúhlené,na drobné sa bude zamieňať v príliš vzdialených kamrlíkoch, výsledky budú ako po minulé roky: "Keby ste nám dali viac..."

 

 

Navýšenie rozpočtov jednotlivých rezortov je viac ako smutné čítanie. Bez ohľadu na tie príliš vzdialené kamrlíky, vieme, že ide o plátanie dier. Učiteľom na novú rákosku, lekárom na zánovný klystír, na viac nezvýši. Jasať nad tým, že rezort práce si polepší o 175 miliónov je priam masochizmus. Viac rekvalifikácii a kurzov, viac podpôr; o čom to svedčí, ak nie o tom, že bude horšie ako bolo.

Pred pätnástimi rokmi v severošpanielskom meste Bilbao otvorili a dali do užívania múzeum abstraktného umenia. Dnešná správa o tom bola trochu zjednodušená a trochu nepresná. Nie je pravda, že rozhodnutie v mestskej rade prešlo hladko, bolo veľa odporcov, ktorí si nevedeli dať do súvisu oživenie mesta a kultúrny stánok. Bola tam silná loby, ktorá cestu videla v prestavbe športovísk a hlavne futbalového štadiónu. A nemám prečo neveriť, že aj v tomto smere by dosiahli úplne iné výsledky, ako sú všetky naše kauzy zviazané so športom. Medzinárodná blamáž spojená so spreneverou prostriedkov zimnej deafympiády, sekera za Slovenský olympijsky dom, stratený Národný cyklistický štadión, či nepriehľadnuteľný zimný štadión Ondreja Nepelu a ešte nepriehľadnejšie šafárenie s verejnými prostriedkami. Kým? No to sa treba opýtať v tých kamrlíkoch. Toto by sa v tom zaostalo Španielsku, v jednej z jeho najzaostalejších oblastí (hovoríme o roku 1980) nikdy nestalo. Po útlme ťažkého priemyslu hľadali riešenia a našli ho. Čo všetko na seba kvalitný projekt dokázal naviazať najlepšie vidieť na číslach o návštevnosti mesta, na wikipédii označeného za jedno z najškaredších miest Španielska. V roku 1995 tam zablúdilo 25.000 návštevníkov, o štrnásť rokov neskôr 615.000. Do jedného z najškaredších miest krajiny dotiahlo jedno múzeum a infraštruktúra naňho naviazaná dvadsať násobok turistov. Z jednej tretiny domácich, o tých som presvedčený, že pre štát sú najprínosnejší. Týždne a možno mesiace sa na ten výlet pripravujú „priamo“ v destinácii.

Čo tam ešte máme zaujímavé v rozpočte? Rozšírenie lôžok (ale vo väzniciach- o 835), justícia si vďaka nim uchmatne viac z balíka. A tiež o niečo viac na kultúru. Rekonštrukcia SNG, fakt ju potrebuje, bude to však plátanie. Investičné projekty do RTVS, možno vyhodené peniaze. A ktorý rezort poskočil najviac (o 57%), ak nie ten, čo ho terajšia vláda počas svojho predchádzajúceho pôsobenia takmer zrušila- MŽP. Hľadať v tom logiku je asi zbytočné.

V súvislosti s prijatím štátneho rozpočtu je tu ešte informácia o daňových stimuloch pre desať zahraničných firiem. Do časového horizontu, myslím že šiestich rokov, sa zaviazali udržať a vytvoriť spolu okolo 4500 pracovných miest. Stimuly dosiahnu 121 miliónov. Suma porovnateľná s nákladmi na výstavbu Guggenheimovho múzea v Bilbau. Voľný čas je veľký biznis. Niekoľko násobne väčší, ako kórejské kábliky, neviem prečo si nimi zväzujeme ruky.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?