Už sa teším na jeden štátny moloch

Autor: Dušan Koniar | 27.10.2012 o 8:22 | (upravené 27.10.2012 o 8:33) Karma článku: 15,50 | Prečítané:  912x

V roku 1996 som poplietol trvalé príkazy a odvody do sociálnej poisťovne som nasmeroval, do vtedy jedinej, Všeobecnej zdravotnej poisťovne a naopak. V sociálnej poisťovni mi za tých šesť- sedem mesiacov vznikol nedoplatok, v zdravotnej naopak, dosť značný preplatok.

 

 

Keď som na to, už neviem ako, prišiel, riešenie sa mi zdalo byť jednoduché. Nedoplatok som, bez zbytočného dramatizovania zo strany sociálnej poisťovne vyrovnal. V zdravotnej poisťovni sme sa dohodli, že preplatok sa vyrovná tak, že nebudem určitý čas platiť odvody. Na Prievozskej ulici v Bratislave, kde vtedy poisťovňa sídlila, akosi nevedeli nájsť nič, čo by sa týkalo mojej osoby. Prvý krát som videl toľko počítačov pokope, a nič. Nakoniec sa ma ktosi ujal, vysvetlil som situáciu a navrhol riešenie. Dotyčná osoba si niečo niekde poznačila, že sa na to pozrú a dajú mi vedieť.

Odvody uhrádzam vždy prevodom, takže, prehľad o platbách som mal v poriadku. Poplietol som iba sumy, nie variabilné symboly, takže aj na druhej strane by malo byť všetko v poriadku. Po asi dvoch mesiacoch, mi zo Všeobecnej zdravotnej prišla agenda hodná vyšetrovacej komisie. Nevyšetrili nič. Dokázali akurát zostaviť tabuľku ročných platieb a do jedného stĺpca napísať môj povinný odvod. Druhý stĺpec som mal láskavo vyplniť ja a uviesť, koľko som vlastne zaplatil a priložiť kópie výpisov z účtu o platbách. Z krabice od topánok som vytiahol účtovníctvo, doplnil tabuľku a odniesol to všetko, aj s výpismi na Prievozskú. Chvíľu tam nad tým dumali, až došli k záveru, že dobre, takto to môžeme urobiť, ešte asi päť mesiacov nebudem platiť odvody.

Zbavený starostí som viac na to nemyslel, platil som iba do sociálnej poisťovne, keď mi niekedy v polovici decembra prišiel ďalší list zo Všeobecnej zdravotnej. V ňom ma upozorňovali, že môj preplatok je vyšší, ako povinná platba v danom kalendárnom roku a že ako to budeme riešiť. Znovu som navštívil bezmocné počítače a navrhol som im, aby mi skúsili preplatok vrátiť na ten účet, z ktorého prišiel, to by snáď zvládli. Spolu sme ho vyrátali na cca 1200.- korún a odišiel som od nich, veriac, že so Všeobecnou zdravotnou sa viac nestretnem. V decembri som prestúpil do poisťovne Apollo. Nasledujúcich štrnásť rokov, kým sa Apollo nezlúčilo s Dôverou, som do malej kancelárie na Radlinského ulici prichádzal raz ročne s výkazom. Dvakrát, počas tých asi troch rokov, kedy bolo treba odovzdávať ročné zúčtovanie, absolútne byrokratický výmysel. Jedna, maximálne dve ženy v kancelárii zvládali všetko, nikdy nebol s ničím problém. Vysvetli som peripetie s preplatkom, tam ho pochopili a platiť som mal až od februára januárový odvod.

Tesne pred Vianocami mi telefonovali zo Všeobecnej zdravotnej, že ako budeme riešiť problém môjho preplatku. Spis Preplatok evidentne prevzala iná vyšetrovacia skupina a boli sme na začiatku. Oznámil som im, že ja už na Prievozskú nejdem, výpisy z účtu mám odložené, nech to riešia tak, ako sme sa dohodli pred dvoma týždňami. Ďalší, už zúfalý telefonát prišiel niekedy medzi sviatkami, už boli na mňa zlí, reku, ako si to predstavujem, nechávať preplatok plynúť cez kalendárny rok, že to sa tak nerobí a či si uvedomujem, koľko roboty oni s tým majú. Vysvetlil som dotyčnej pani, že je to čisto jej problém, všetko potrebné má na stole pred sebou. Nakoniec sme sa dopátrali, v čom problém v skutočnosti väzí. Tak dlho to flákali, až oná pani musela prerušiť dovolenku a 30. 12. prísť do roboty a previesť mi peniaze na účet, alebo my ich poslať poštou, to si už nepamätám. Akurát, že som sa zarehlil tej sume, poslali mi o niečo viac, ako sme vyrátali (nechcem sa chváliť, vyrátal som to ja, oni len prikývli).

Takže, už sa teším na rok 2014, kedy sa zase všetci stretneme v jednej poisťovni. Keby aspoň Vlastná Hlava domyslela čo vlastným hlasom hovorí. Lebo hovorí o tom, že majetok dvoch súkromných poisťovní, odhadovaný na vyše 500 miliónov eur, ktorý chce vyvlastniť, je majetok legálne získaný. Neviem o tom, žeby Dôvera a Union konali v niečom v rozpore zo zákonmi, ak áno, treba to riešiť. Čiže, jediný dôvod takého rozhodnutia vidím v tom, že niekto vie najlepšie, čo všetci potrebujeme. Myslenie hodné Všeobecnej zdravotnej z roku 1996, kedy to voči mne dobačovali s asi 500 korunovou stratou. Najsmutnejšie na tom je ale to, že oni o tej strate ani len netušia.

Sú veci, ktoré musíme robiť povinne. Kým to boli iba červené trenírky s bielim lampasom a biele tielka na telocvik, dalo sa to zniesť, hlavne, že to neboli tie smiešne modré gaťky, aké nosili dievčatá. Keď to bola povinná účasť na voľbách,; policajti ma hľadali doma, prečo ešte nechodím, asi sa tešili na ďalšieho prvovoliča, tak aj to bola prča. Hlavne tá jednodňová prohibícia, pamätáte sa na to ešte? Počas posledných komunistických volieb boli regále s alkoholom zapáskované, čapovať sa mohla iba desina pivo. V Mamutovi vtedy minuli enormné množstvo odpornej trnavskej desiny, ináč by skončila v kanály. Tak aj to sme prežili. Organizovať niečo pod svoj absolútny dohľad svedčí o jedinom- o neschopnosti postarať sa o svoju agendu, o túžbe byť konečne za niečo ak nie pochválený, tak aspoň nekritizovaný, lebo už nebude s čím porovnávať. To mi okrem iného pripomína hologramovú existenciu Arnolda Rimmera z Červeného trpaslíka. Ten je na seba tak háklivý, že v snahe napraviť svoje predchádzajúce trapasy, vyrába stále nové a nové. Rimmer má na to tri milióny rokov. No ďakujem pekne, čo tak nabudúce skúsiť oživiť JRD, veď im to tak pekne vtedy išlo, kým to zase tí nenažratí kapitalisti nepotentočkovali. Keby sme spojili sily...?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?