20.11.1996 predseda NR SR Ivan Gašparovič dostal od Gaulidera list, v ktorom ho upozorňuje, že sa mandátu nemieni vzdať a mieni zasadať v Národnej rade do konca volebného obdobia. Zároveň, že nemá reagovať na žiadne iné listy v spojitosti s jeho osobou a jeho mandátom. 28.11. Gašparovič taký list podpísaný Gauliderom ale obdržal a 3.12. to oznámil na tlačovke s tým, že list podstúpil mandátnemu a imunitnému výboru. Nasledujúci deň prichádza na Gašparovičov sekretariát ešte jeden list od Gaulidera v ktorom obsah aj autorstvo toho predošlého popiera a znovu oznamuje, že sa mandátu dobrovoľne nikdy nevzdá. Ten deň už ale mandátny a imunitný výbor zasadá a oznamuje, že zobral na vedomie vzdanie sa mandátu Františka Gulidera. Rozprava k tomuto bodu trvala štyri hodiny a po jej konci už Gaulider nebol poslancom Národnej rady. Napriek tomu, že v rozprave opätovne poprel svoj úmysel mandátu sa vzdať.
Podnet na Ústavný súd podal Gaulider 16.12. V júli 1997 súd rozhodol, že bol mandátu zbavený protiústavne, pretože, aj keby sporný list bol pravý, zreteľ sa mal brať na následné verejne prehlásenie poslanca Gaulidera, že sa mandátu nevzdáva. Lenže, rozhodnutie Ústavného súdu bolo rovnako bezzubé a bezmocné, ako v prípade Jozefa Čentéša. Súd konštatuje, že náprava protiprávneho jednania je iba v rukách NR SR. Bodka.
Predsedom NR SR bol vtedy Gašparovič, ešte pravá ruka Mečiara. HZDS si v roku 1994 chcelo uplatniť viazaný poslanecký mandát- poslanci po vystúpení z hnutia mali zároveň odstúpiť aj z poslaneckej stoličky, inak to do troch dní za nich urobí hnutie. Gaulider to pravdepodobne veľmi dobre vedel. Je možné, že jeho podpis na spornom liste bol pravý, je možné, že bianko podpisy odovzdávali Mečiarovi všetci. Inak by asi Gašparoviča neupozorňoval na to, že by nejaký list s jeho podpisom mohol prísť.
Či z toho nejaké poučenie pre Jozefa Čentéša plynie neviem. Gašparovič bol tak dlho v Mečiarovom tieni, že ani po takmer desiatich rokov od vtedy, čo bol z neho vypoklonkovaný (s akými paradoxnými dohrami), nevie vrhnúť svoj vlastný tieň. Akoby večne stál s nezakrytou hlavou na pravé poludnie na rovníku. Možno je to práve tým.