Ako drevo do lesa

Autor: Dušan Koniar | 7.11.2012 o 21:26 | (upravené 7.11.2012 o 21:37) Karma článku: 8,97 | Prečítané:  361x

Asi dvesto lesných robotníkov protestovalo dnes vo Vydrovskej doline pri Čiernom Balogu a žiadali prehodnotiť zmluvy o platbách za jednotlivé činnosti so štátnymi lesmi (Lesy SR, š.p.). To už mohli fakt radšej nosiť drevo do lesa.

 

 

Lebo nie vždy platí ono, ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva. Jozef Hano, predseda Zväzu podnikateľov a živnostníkov v lesnom hospodárstve to zhrnul vecne v zopár bodoch. Ceny za jednotlivé činnosti sú tak nízke, že robotníci a živnostníci iba prežívajú, neostáva im na reprodukciu výrobných prostriedkov, môže za to zákon o verejnom obstarávaní, ktorý tlačí tieto ceny dolu, bez ohľadu na reálnu cenu za takúto prácu. Hovorca Lesov SR, Vlastimil Rezek, pripustil, že celý problém je práve v tom a dodal, že sa obrátili so žiadosťou, aby boli spod tohto zákona vyňatý, Úrad pre verejné obstarávanie im to ale zamietol. Povedal však aj to, že štátne lesy by boli zlým hospodárom, ak by nereagovali adekvátne na momentálnu ponuku a dopyt na trhu. Preto s cenami za jednotlivé činnosti pravdepodobne hýbať nebudú (to síce nepovedal, tak som to ale pochopil). Takže, všetko je to o najnižšej cene. Dobre, pozrime sa, kto sa spravidla orientuje na najnižšiu možnú cenu na trhu.

V prvom rade sú to všetci tí, ktorí sú na to odkázaní. Aby sme si nemysleli, že sú to nejakí hlupáci, to by bol omyl. Môžu to byť omnoho informovanejšie vrstvy, ako by sa zdalo. Sú nútení porovnávať, vedia čo si dovoliť nemôžu a čo ešte, možno výnimočne, áno. Kto porovnáva, porovnáva dôkladne a zvažuje, či za vyššou cenou nebude aj nejaká pridaná hodnota. Ak ju objaví, neznamená to automaticky, že po produkte siahne- jednoducho nemá naňho. Ale zapamätá si ho a možno po dlhšom odriekaní si niečoho iného, dopraje si malú radosť (nutnosť). Ľudia s najnižšími príjmami najčastejšie „idú“ po najnižších cenách, akcie a výpredaje sú nastavené na nich. Takýto ľudia vedia oceniť kvalitu.

Za najnižšiu cenu radi nakupujú notorickí lakomci. Ak sú lakomí na sebe, ber to čert. Ak sú to lakomci- podnikatelia, spravidla vedia veľmi draho predávať svoj biznis. Asi pred štyrmi rokmi, v uliciach žiadna revolúcia, kachličkoval som si kúpeľňu. Kúpil som vaňu, nie najlacnejšiu, ale zďaleka nie tú najdrahšiu. Z rozmeru ktorý mi vyhovoval bola dokonca druhá najlacnejšia. Firma, ktorá tieto vane vyrába, mala na sklade aj tú, čo som vyhadzoval. Väčšina z vás sa v nej určite čvachtala. Obyčajná smaltovaná vaňa, vtedy asi za 1800.- korún. Na moju začudovanú otázku, či sa to fakt ešte vyrába mi chlapík hovorí, že si ich práve 400 objednali do...a menuje mi jeden z bratislavských developerských zázrakov. Ak neviete ktorý, nuž ten, čo asi rok po odovzdaní schoval jednu zo svojich troch fasád znovu pod lešenie. Veru, lacná práca čosi stojí. Lakomec, ktorý nešetrí práve na sebe, vie tiež veľmi dobre oceniť kvalitu, jej cenu vie ale tiež dobre ofrflať. Lebo každý lakomec je v konečnom dôsledku lakomý aj na seba.

Vynechajme kategóriu nepozorných ľudí, tých, čo sa dajú opinkať výhodnou kúpou, hoci na to odkázaní nie sú. Stalo sa to už asi každému z nás. Ostáva už iba štát a jeho organizácie. Princíp najnižšej ceny zastáva preto, lebo je márnivý. Nie nepodobný lakomcovi- podnikateľovi, sebe dopraje hýrivo a často krát zbytočne. Štátna moc aj lakomec vychádza z predpokladu, že každý ich chce oklamať a priživiť sa na nich. Preto, aby sa nenechal vyrušovať od svojich povinností, určí všetkému strop v očakávaní, že takto ho to bude stáť najmenej. Lakomec je lakomý zaplatiť kvalitného rozpočtára, ak aj áno, všetko mu je drahé a prepíše si to na kolene, ani netuší, čo vyškrtáva. Štát miesto toho, aby dokázal k rozhodovacej právomoci pre svojich nominantov priložiť aj mieru hmotnej a trestnoprávnej zodpovednosti, necháva všetko stáť a padnúť na jednej z nevyhnutných podmienok verejnej súťaže a po rozlepení obálok je už všetko jasné. Korupčný kolotoč pokračuje. Štát a jeho predstavitelia potrebujú argument o tom, že peniaze poplatníkov míňajú opatrne a zodpovedne. Argument tak často neúprimne tvrdený poplatníkom a až arogantne politickým oponentom. Nebudem spomínať poslanecké notebooky, lebo je to detinské a smiešne. Nespomeniem ani spadnutý most, lebo práve handrkovanie o cene sa možno podpísalo pod poslednú tragédiu. Verím, čo sa tragédie týka, že politici, ktorí vyslovili nad udalosťou ľútosť to mysleli ľudsky úprimne. Tak isto ale verím tomu, že z pohľadu svojho rezortu na to jednoducho dlabú ďalej. Ani inakšie nemôžu, to by sa museli dohodnúť všetci na spoločnom záujme. Všetci do jedného aj o tom, že sa to po voľbách nezmení.

Vo Vydrovskej doline dnes prehovorilo zopár ľudí, reportáž na TA3 v titulkoch uviedla menom iba tých dvoch, čo som ich spomenul na začiatku. Ostatní boli proste chlapi z lesov. Neveriť tomu, že majú pravdu sa jednoducho nedá. Dúfam, že sa neurazia, ale ja som tam videl presne tie isté tváre ako z „Nevery po slovensky“. Boli mi skoro až dôverne známi, fyzicky ťažko pracujúci ľudia; ak robia na živnosť majú smolu. Ich zranenie alebo smrť pri výkone práce nebudú vyšetrované ako pracovný úraz, sú predsa za seba sami zodpovední. Ale ako, keď cenu diktuje štátny podnik a vyhovára sa na trh. 15- 20.000.- euro na zábezpeku a podpísanie rámcovej zmluvy títo chlapi nemajú, nemôžu ju teda podpísať. Podpíše ju možno niekto, kto do lesa príde raz za rok. Napríklad v zime na Štrbské Pleso, tam mu predstavia jeho koňa a on sa cíti tak fajn, v tom lese. Potom už môže povedať, čo je to za drinu udržať koňa v lese a ešte aj na snehu. Podpíše zmluvu, čoby nepodpísal, veď pilčíkov si nájde koľko chce, môže preberať a zjednávať. Tak prečo neuveriť chlapíkovi z Vydrovskej doliny, že nevie o čom to je, keď povedal:

„...cenu znížia o koľko? Tak je to aj u lesov, tak. A potom, ľudia sa bijú tam, z mosta padajú...“

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?