Povedal by to pred štvrťstoročím?

Autor: Dušan Koniar | 8.11.2012 o 23:40 | (upravené 8.11.2012 o 23:50) Karma článku: 16,59 | Prečítané:  538x

Včera, ako už viac krát v minulosti, sa Róbert Fico hlásil k odkazu Alexandra Dubčeka. To, čo povedal za bránami cintorína v Slávičom údolí vyznelo tak presvedčivo, ako príhovor dvadsaťtri ročného komunistu na sklonku rokov osemdesiatych.

 

 

V sobotu,11.4.1987 som sa oženil. Celý deň lialo, v Bratislave bol na štátnej návšteve Michail Gorgačov. Ak bol vôbec v tých rokoch nejakou nádejou, organizovaný chaos, ktorý jeho pobyt u nás vyvolal, dopravné obmedzenia, zmätky a zápchy zapríčinili, že kamaráti meškajúci na našu svadbu ho dosť preklínali. Ak bol Gorbačov predsa len vnímaný ako možný obrat k niečomu lepšiemu, ako prísľub určitého uvoľnenia, nie náhodou bolo spomínané aj meno Alexandra Dubčeka. Všeobecne, medzi ľuďmi, oficiálne bol stále persona non grata.

V utorok, 14.4.1987 vstupuje mladík Róbert Fico do KSS. Nebol ani prvý ani posledný, čo sa rozhodol svoj život spojiť s kariérou postavenou na členstve v strane. Bolo to jeho rozhodnutie a nech si ho zdôvodňuje ako chce. Zažil som v osemdesiatych rokoch niekoľko straníkov- rovesníkov, bez rozdielu to boli nekompromisní karieristi, nemám dôvod sa domnievať, že iba ja som mal to šťastie a natrafil som na samých vykukov. Možno dvadsať rokov predtým, ale v roku 1987 sa do strany nevstupovalo z presvedčenia. Z rôznych, aj z pochopiteľných dôvodov, ale nie z presvedčenia.

Neviem ako prebieha také vstupovanie do strany, nejaký príhovor či zdravica odzneli určite. Tri dni po návšteve Gorbačova asi ešte v hlavách súdruhov pulzovali slová perestrojka prestavba. Vhodnejšiu tému na plamenný prejav pri príležitosti preberania straníckeho preukazu ťažko nájsť. Ak by sa vtedy odvážil Róbert Fico povedať to čo včera: „...a najmä treba hovoriť slovenskej verejnosti, že keby obrodné procesy z roku 1968 pokračovali, tak dnes je Slovensko určite niekde úplne inde, ako sa nachádza v týchto dňoch.“ , tak by bol úplne inde aj on. Do poslednej chvíle, zubami nechtami obhajovali komunisti neobhájiteľné. Blížiace sa dvadsiate výročie augustových udalostí bol dôvodom na pritvrdzovanie a nie uvoľnenie. V marci 1988 je rozohnaná demonštrácia v Bratislave, pražský václavák to zažil v auguste a potom ešte v januári nasledujúceho roku (Palach). Ak súdruhovia spomínali vôbec meno Dubček, tak iba ak so škrípaním zubov.

Univerzita v Bologni, pri príležitosti deväťstého výročia svojho vzniku, rozhodla sa udeliť práve v roku 1988 čestné doktoráty. Fakulta politických vied si vybrala dve osobnosti. Nelsona Mandelu a Alexandra Dubčeka. Apartheid samozrejme Mandelu z väzenia neprepustil, doktorát prevzal jeho zástupca z Afrického národného kongresu. Jednoduché to nemal ani Dubček. Komunisti ho nepustili v septembri, kedy prebiehali na univerzite najdôležitejšie akcie za prítomnosti predstaviteľov 400 univerzít. To by bolo moc okázalé a tak mu vycestovanie láskavo dovolili až v novembri. Veľmi podrobne a zaujímavo o tom v rozhovore rozpráva Guido Gambetta, vtedajší dekan fakulty politických vied na bolonskej univerzite, ktorý pozvanie a ocenenie Alexandra Dubčeka organizoval. Pretože všade vo svete bol a je Alexander Dubček vnímaný ako symbol etiky v politike.

Nie iba Róbert Fico, všetci slovenskí politici sa dovolávajú etického odkazu Alexandra Dubčeka. Nariekajú, že dnešný dvadsaťroční o ňom nevedia nič. Lenže, oni by o ňom vedeli omnoho viac, keby práve súčasná slovenská politická etika nebola tak zúfalo suterénna. Koho z mladých ľudí bude zaujímať slovenský politik a jeho reči, nech už hovorí o čomkoľvek a komkoľvek. Prečo mu má uveriť o jeho bájnych vzoroch, keď prejav jeho samotného je tak odlišný. Kto iný, ak nie slovenský politik zahlušil odkaz, hlavne ten etický, Alexandra Dubčeka? Napokon, skúsme si zatipovať, na aký odkaz sa bude odvolávať taký Kolesík, až bude mať o dva krížiky viac.

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?