Tak už ma zastreľte

Autor: Dušan Koniar | 21.11.2012 o 3:15 | (upravené 21.11.2012 o 3:24) Karma článku: 2,56 | Prečítané:  176x

Taký zvláštny pocit, už som ho určite niekedy mal. Ako keď z vás razom všetko opadne a zároveň, všetko na vás ťaživo doľahne. Ľudské zmysly sú otupené, ich funkčnosť si ale bezmocne uvedomujete. Niekam sa proste prepadám.

 

 

Ten veľký pes občas zavrtel chvostom, občas zabrechal, všetku energiu však venoval môjmu vyhrabávaniu. Okamžite som si ho obľúbil, usmieval som sa naňho. Bol som v tom až po krk, na prsiach ma nesmierne ťažilo, nevládal som pohnúť končatinami. On ma ale zachráni, preto sa tu zrazu zjavil, ani som nepostrehol odkiaľ. Hoci ešte pred chvíľou, bolo nás predsa viac, kde sú ostatní?

Či naopak, zahrabáva ma? Nejaký som dopletený, možno blúznim, súdok s rumom si skôr domýšľam akoby som ho videl, ale aj ten strohý štekot je zreteľná otázka.

„Rum?“

Mal som naňho nesmiernu chuť. Skrehnutý mrazivou tiesňou som stále nevládal pohnúť ani prstom, aj keď, ťažoba z hrude trochu ustúpila. Zaklonil som aspoň kúsok hlavu a pootvoril ústa. Sláva, nezbláznil som sa, už som z toho napoly vonku. Rum mi steká po brade až kdesi za krk, štípe na popraskaných perách. Do nosa mi vráža jeho ostrý a sladký pach zároveň, ešte ostrejšie ho cítim v útrobách.

„Cigaretu?“

Hruď mi pri tej otázke opäť zovrelo. Napriek bolestivému pocitu najsilnejšieho šluku som okamžite precitol. Pokrútil som ľútostivo hlavou. Toľko krát som chcel prestať fajčiť, ale takto nie. Bernardín zmizol, kde by sa tu aj nabral, už ma nemá kto zachrániť. Ruky mám za chrbtom tuho zviazané, opieram sa o hrubo otesaný kôl. Pohnúť vládzem iba hlavou, ešte raz ňou odmietavo pokrútim. Zrazu je tma, vlastne, ani predtým nebolo svetlo, ale tma je až teraz. Cez hlavu mi sklzne akási kukla, stavil by som sa, že je úplne čierna. Počujem vzďaľujúce sa kroky vŕzgajúce v snehu. Aspoň ten sneh je skutočný, pousmial som sa, nie som blázon, som len v príšernej šlamastike a neviem prečo.

Chuť ešte cíti rum, čuch okrem rumu rozoznáva sladkastú zatuchlinu kukly. Kto ju vyfasoval predo mnou? Sluch je tiež v poriadku, počujem prvý povel, vzápätí druhý.

„Čata, na môj povel... zamieriť...“

Ostáva ešte hmat, so zrakom som už, zdá sa skončil. Skúšam pohnúť klbkom skrútených prstov. Zacítim bradavicu na pravom palci. Chcel som si ju nechať vypáliť, nevyzeralo to pekne. Vypáliť. Posledné čo asi v živote začujem bude páľ!

Zrazu ma v jednom okamihu rozbolia oči aj hlava. Už je to tu, moje posledné myšlienky. Páľ som akosi prepočul, toto je tá rana istoty. Moja úbohá hlava. Pred očami mám iba belosť režúcu až do sĺz, stále mi je zima. Neveriacky a roztrasene vstávam. Okno je dokorán, snežiť muselo prestať niekedy v noci, celá dolina je biela. Podídem bližšie, plachta okolo nahých bedier iba otlačená, vydychujem paru. Pod oknom sa v čerstvom prašane bláznia deti. Spomenul som si, patria k tým manželom, čo majú rovnaké svetre. Prišli osláviť Silvestra na horskú chatu vyparádení svetrami, čo pani uštrikovala pod stromček obidvom.

„Páľ, páľ, páľ...“ obhadzujú sa deti snehovými guľami.

Strasie ma zima a zavriem okno. Otočím sa, rozhodnutý zahrabať sa čo najhlbšie do perín, hoci aj bez pyžama. Obidve periny má na sebe uslintaný chatárov bernardín. V pravej labe pokrytej bradavicami drží fľašu.

„Tak chceš ten rum alebo nie?“

Už ma preboha zastreľte.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, postaví privádzač do Žiliny

Združenie k výstavbe úseku diaľnice D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka za 427,2 milióna eur si pribalí aj zákazku za 23,5 milióna.

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy ukázali top obchody, pri ktorých radili.


Už ste čítali?