Mozole ľavicového intelektuála

Autor: Dušan Koniar | 9.12.2012 o 23:24 | (upravené 9.12.2012 o 23:34) Karma článku: 16,60 | Prečítané:  1612x

Z pohodlného kresla, z jednej z troch kancelárií, ktoré má poslanec Ľuboš Blaha zo Smeru k dispozícii, poskytol v piatok denníku SME asi pätnásťminútový rozhovor. Miroslav Kern mu kládol bežné otázky, aby sa nakoniec dozvedel, že je populista. Od ľavicového intelektuála, ktorý si myslí, že vie ako sa majú prerozdeliť hmotné statky.

 

 

Ľuboš Blaha obdobie spred novembra 89 hodnotí akoby kriticky až zhrozene. Z hľadiska demokratických, politických a občianskych práv to bola vraj katastrofa, nesmierne škodiaca ľavici. Z hľadiska sociálnych nastavení ponúkalo ale toto obdobie veľa istôt, ktoré dnes chýbajú. Takto ľavicový intelektuál vyberá hrozienka z koláča.

Tie istoty však boli výpalným, ktoré si systém od ľudí bral, tie istoty zabezpečovala práve absencia všetkých práv, mali byť náhradou za ne. Nič nenahradili a nič nezaručovali. Toto obdobie sa dá brať iba ako celok, ako celok sa buď príjme alebo odmietne. Hrozienka boli spálené a horké, neobstojí preto záver jeho odpovede: „Krásna myšlienka Karla Marxa, že tu raz bude beztriedna spoločnosť a chudobní nebudú umierať od hladu a bude tu harmónia, sa v praxi premenila na peklo.“ Iba ak by mal na mysli peklo s istotami.

Zamilovaná téma poslanca Blahu je kooperatívne vlastníctvo, družstvo, podniky vlastnené zamestnancami. Nič nové pod slnkom, dokonca ani na Slovensku. 21.12.1844 (uf, 167 rokov pred koncom sveta), v anglickom Rochdale si tkáči založili Spolok poctivých priekopníkov- prvé spotrebné družstvo na svete. Samuel Jurkovič v Sobotišti zakladá 9.2.1845 Gazdovský spolok, nezávisle od anglického vzoru vzniká prvé úverové družstvo na Slovensku. Tento spôsob vlastníctva a podnikania trval a prekvital všade tam, kde sa ľavica leninského a stalinistického typu nedostala k moci. Gazdovia a remeselníci vedeli sami najlepšie, čo im vyhovuje a nepotrebovali kibicovanie. Ak sa ich spôsob spoločného vlastníctva a podnikania môže nerušene rozvíjať, ak im do neho nekibicuje ideológia, môže sa po desaťročiach rozvinúť do úzko špecializovaných odvetví, ktoré s pôvodným cieľom podnikania nemá nič spoločné. To je aj prípad úspešnej španielskej (baskickej) korporácie Mondragón, ktorú pán Blaha opäť spomenul. Samozrejme, bez vysvetlenia, prečo vlastne niečo také ako korporácia Mondragón mohla vzniknúť.

V prvom rade je potrebné sa poďakovať generalissimusovi Franciscovi Francovi, že zabránil extrémnej ľavici prevziať v Španielsku moc a zaviesť násilnú stalinistickú kolektivizáciu. Je mi ľúto, že mladému ľavicovému intelektuálovi beriem ilúzie, ale je to tak. A mal by vedieť, že to tak naozaj bolo. Nemôže niečo hájiť krásnymi myšlienkami Karla Marxa a nedodať, že každý režim odvolávajúci sa na Marxa skončil ako peklo. Začal tým, že sľuboval raj na zemi, od gruntu všetko vyčistil (rozvrátil, zlikvidoval) a spravidla represívne pokračoval až do svojho zániku. Nebol to ale fašistický diktátor, ktorý by sa angažoval pri vzniku niečoho takého, ako nejaká korporácia v malom mestečku. Jeho zásluha je v tom, že režim nezasahoval do slobodného podnikania. Nikto nebránil mladému katolíckemu kňazovi, aby založil v Mondragóne (1943) technickú vysokú školu, ktorá začala vychovávať v súlade s katolíckou sociálnou náukou manažérov a inžinierov pre miestne firmy, predovšetkým pre družstvá. Takže fašistický diktátor, tým že nebránil a katolícky kňaz, tým že konal, sa zaslúžili o vznik korporácie (1955). Spoločnosť začala narastať postupnými fúziami malých spotrebných družstiev, slobodné podnikanie nenarušila ani Francova smrť a zmena režimu (1975), ani vstup Španielska do Únie (1986) a funguje úspešne dodnes. Vďaka tomu, že žiaden strojca šťastia sa neponúkol, že by im to nejako vylepšil. Nikto si nedovolil narušiť mzdovú reguláciu korporácie Mondragón, nikto sa proti nej nebúri. Mzdové pomery v korporácii sú dohodnuté tak, že riadiaci pracovník berie troj až deväťnásobok minimálnej mzdy v konkrétnom družstve. Priemerný pomer je potom päťnásobok. V dôsledku toho, mzdy manažmentu sú približne o 30% nižšie ako v porovnateľných priemyselných odvetviach, mzda pracujúceho a zároveň majiteľa družstva je ale o 13% vyššia, než mzda v podobnom podniku. Tento projekt dostal šancu vyvíjať sa polstoročie. Pri jeho vzniku sa to tam nehemžilo ľavicovými intelektuálmi, naopak. Pritiahnuť to za vlasy, môžeme povedať, že predstaviteľ náboženstva, toho Marxovho ópia ľudstva, našiel v prostredí, kde vládol fašizmus vhodné podmienky na to, aby rozvinul projekt v Európe už takmer storočie zabehnutý. A teraz sa jeden mladý ľavicový intelektuál nad tým vzrušuje vo svojom kresle. Jeho otec pracoval v televízii, možno by mu vedel zohnať šesťdielny slovenský televízny film „Bocianie hniezda“ o násilnej kolektivizácii na východnom Slovensku (1981). Kto neodmieta Marxa, kto si stále myslí, že marxizmus je použiteľný, nezaslúži si, aby som mu tento príklad neuviedol. Je trochu vulgárny, ale nie moc. Počas nekonečného presviedčania gazdov, aby len vstúpili do družstva, že im spolu bude lepšie a že ich majetok bude stále ich, jeden z nich na to skonštatoval: „Áno, bude to stále moje, vy mi odrežete vajcia a dáte mi ich do vrecka. Stále budú moje...“

To ešte nebolo ono, vulgárny budem až teraz. Jednoducho, stále sa neviem zbaviť dojmu, že pri slove práca, ľavicový intelektuál, počnúc Marxom, má okamžite ruky vo vreckách. Akoby tušil, že niekto šikovnejší zrealizuje jeho sny a tak si pre istotu chráni svoj najcennejší majetok a rozpráva a rozpráva a rozpráva. Bodaj by nemal mozole.

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?