Palivec na Hrad!

Autor: Dušan Koniar | 8.1.2013 o 23:20 | (upravené 8.1.2013 o 23:31) Karma článku: 17,39 | Prečítané:  826x

"Tady kdysi visel obraz cíaře pána," ozval se opět po chvíli, "právě tam, kde teď visí zrcadlo." "Jó, to mají pravdu," odpovědel pan Palivec, "visel tam a sraly na něj mouchy, tak jsem ho dal na půdu. To víte, ještě by si někto mohl dovolit nějakou poznámku a mohly by být z toho nepříjemnosti. Copak to potřebuju?"

 

 

Tak sa nám vyfarbili dvaja bratský prezidenti so slabučkými právomocami. A hľa, kdejakého Ferdinanda by z toho aj šľak trafil, nemusí kvôli tomu merať cestu do Sarajeva. Ivan trucuje, Vašek trucuje, nedajbože, aby im niekto niečo vytkol. Im?

Načo sú hocako obmedzené právomoci, keď s nimi podľa svojej nálady, ľahkovážne a svojvoľne, narába niekto s tak neotrasiteľne a silne vybudovaným egom a samoľúbosťou, ako títo dvaja. Silou mocou chce jeden Vašek tromfnúť toho druhého, čo mu bol predchodcom a ktorého ani len cítiť nemohol. Čo ho žerie, Havlovo letisko? Možno chcel aspoň „nádraží“, bude mať prd. Už naňho neserú len muchy. Ako je možné, že amnestoval trinásť tunelárskych káuz a veľkému množstvu spoluobčanov zahatal tak poslednú nádej domôcť sa akého takého odškodnenia za ukradnuté miliardy? To by už tromfol iba amnestovaním pančovanej pálenky. Ako je možné, že český senátori necítia rozpaky nad tým, že by prezidentská amnestia nebola neodvolateľná a chcú ju, v určitej časti, napadnúť na Ústavnom súde? Toto ma fakt veľmi zaujíma. Dúfam, že to zaujíma aj Daniela, ktorý neustále otravuje so zrušením Vladimírových amnestií. A nemenej dúfam, že to zaujíma aj Róberta, ktorý síce Vladimírove amnestie považuje za morálny suterén, ale, bohužiaľ, za nedotknuteľný. Neviem do akej mieri je pre naše súdy prijateľný precedens zo zahraničia, hoci aj toho najbližšieho, verím, že sa to v Česku dokáže dať do poriadku a rozvíri to aj u nás obdobnú debatu.

Vašek si teda zo svojej ješitnosti postavil naozaj neobvyklú slávobránu a o pár dní popod ňu môže triumfálne prejsť, keď bude definitívne opúšťať svoj prezidentský úrad. Možno to bude červený koberec, možno rajčiakový pretlak, po čom bude kráčať. Nie „hluboké nedorozumnění“ ale hlboké neporozumenie svojho ľudu, to je záverečná Vaškova vizitka.

A zatiaľ, čo my tu s Ivanom? Naozaj by chcel posilniť právomoci svojho úradu, naozaj by to Róbert chcel takto nasmečovať, nakopnúť si takúto malú domov? Vie určite, koho si postavil do brány, je si istý, že mu lopta nevykĺzne z rúk a nedá si vlastný gól? Ak si je istý, že aj posledný(?) Ivanov prešľap ostane bez ujmy na jeho preferenciách a popularite, že si môže dovoliť čokoľvek, potom si musí byť istý aj tým, že keď Vladimírove amnestie sú morálnym suterénom, potom Ivan, ako muž, na ktorého tiež prešli právomoci prezidenta z článku 102 ústavy, patrí do toho istého suterénu. Bez jeho podpisu by Vladimírove amnestie neexistovali. Buď Róbert nemá lepšieho spojenca, alebo sa mu práve takýto hodí.

Vašek ale, predsa len koná z vlastnej hlavy. Ak zaťatosť a neústupčivosť, tak rýdzo vlastná. Pohnojil to, ale vlastným hnojom, nič iné mu nie je možné vytknúť. Teraz Česi na protest a nespokojnosť zhadzujú jeho portréty zo stien kancelárií, úradov a tried. Nešťastný Palivec za to nafasoval desať rokov, že staručkého mocnára ochránil od mušacincov. Myslel to dobre, rozkolísaná monarchia ale už trestala kdejakú hlúposť, čím sa sama degradovala na hlúpu inštitúciu.

Ivanove myšlienkové pochody (akože jeho), mi pripomínajú konanie nášho slovenčinára v deviatej triede. Hovorí sa tomu aj medvedia služba. Znudení v závere základnej školy, preberali sme súčasnú slovenskú literatúru. Ešte zo starých, neznormalizovaných učebníc. Učiteľ sedel za vyvýšenou katedrou, pofajčieval a vyfukoval dym von oknom (toto si nevymýšľam, naozaj si v triede zapálil a nikomu to zvlášť nevadilo) a ktorási spolužiačka čítala z učebnice text. Vymenúvala tých našich spisovateľov, keď došla na meno Ladislav Mňačko. Učiteľ div nevyletel z kože.

„Čóó...Mňačkóó? Ten zradca, ten zapredanec buržoázny? Ten parazit? Vyškrtnúúť, vyškrtnúť, všetci, všetci... v y š k r t n ú ú ú ť!!!“ ziapal po nás ani pavián, akoby sme si ho my všetci krasopisne zapisovali do pamätníčkov. Prešiel celú triedu a nazrel do každej učebnice. Učiteľ, čo nám dával lipáky, ak učebnica mala somárske uší, ak sme niekomu prikreslili koziu briadku, trval na tom, aby sme ničili školský majetok. Čerta starého zaujímajú deviatakov slovenskí spisovatelia. Kontraproduktívny idiot mi, možno nám, vryl Mňačka hlboko do pamäti. Takto nejako na mňa pôsobí cirkus okolo generálneho prokurátora. Čo sa ja starám, akú on má moc? Veď ta naša ústava začína tak pekne- My, národ slovenský. Nie je tam zakotvené všetko? Nie je to o tom, že sme to my, kto tú moc prepožičiava, nevládneme nad ňou? Nie? Dá sa ukradnúť a zneužiť? Dobre, potom ale aj starý zarytý komunista, akým Mňačko istý čas bol, musel vedieť Ako chutí moc a musel vedieť čo sú to za svine, čo tú moc znásilňujú a zdrhol odtiaľto, kým sa dalo. Tam zase spejeme?

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?