Kašlať na ďalšiu Gašparovičovú poľovačku. Niekto sa tam postrelil, niekto zatrúbil na ústup, celé sa to pokašlalo. Ale práve preto, že prezidentove okolie nevie dosť presvedčivo na ten ústup zatrúbiť, jeho lavírovanie okolo presných odpovedí vzbudí pozornosť politikov, médií aj verejnosti a začnú sa pretriasať úplne iné veci.
Napríklad či bol alebo nebol prezident na poľovačke ako súkromná osoba a čo s darom, za ktorý sa poľovačka považovať dá. Na jednej strane je tu hrozba, že ak by bol prezident na poľovačke ako prezident, parlamentný výber pre nezlučiteľnosť funkcií mu môže napariť dosť mastnú pokutu či postih. Avšak, podľa Miroslava Beblavého z SDKÚ je zákon deravý a ak tam bol pán Gašparovič iba ako pán Gašparovič, môže takýto dar prijať. No a v tejto súvislosti sa dozvedám zaujímavú novinku. Podľa poslanca by bolo riešením napríklad to, ak by politici museli v majetkovom priznaní priznať všetky dary nad štyritisíc eur.
Ak tomu správne rozumiem, približne dvanásť násobok minimálnej mzdy nestojí za reč a neoplatí sa míňať naň atrament a papier. Hoci aj od dvanástich darcov, alebo sto dvadsiatich. Že politici pri výkone svojich funkcií dostávajú dary je mi jasné, tie oficiálne tuším ani nie sú ich osobným majetkom, ostávajú napríklad majetkom prezidentskej kancelárie. Ak ale poľovačka je darom, tá sa v depozite odložiť nedá, tá už skončila posledným výstrelom. Preto sa nazdávam, že daňový úrad by sa mal začať zaujímať o občana Gašparoviča. Prijal dar neznámej hodnoty, nejako by to bolo treba ukončiť na tlačive.
Prednedávnom kamarát vyhral akúsi súťaž vo varení organizovanú istou potravinárskou firmou. Výhrou bol jednodňový kurz varenia v hodnote štyristo eur. Daňovému úradu musí odviesť približne stotridsať eur. Čo stojí taká poľovka na divé svine?
