Praženica chaosu z vajíčok poriadku

Autor: Dušan Koniar | 11.3.2013 o 9:20 | (upravené 11.3.2013 o 16:40) Karma článku: 12,43 | Prečítané:  423x

Slovné spojenie z románu Dicka Francisa, ako prirovnanie výpovede muža, ktorý tesne pred epileptickým záchvatom bol svedkom čohosi. Vie čo sa stalo, vie približne kto to urobil, ale nedokáže poskytnúť najmenšiu záchytnú informáciu vedúcu k objasneniu. Slovensko je právny štát, fungujú v ňom zákony, súdnictvo, parlamentná demokracia, sloboda tlače; Slovensko vie zniesť štandardné vajce formálneho poriadku. Len tá praženica je akási divná.

Veď ako by to vyzeralo, ak by sa úradníčky daňového úradu nechali odbiť takou nezmyselnou výhovorkou - počkajte hodinku kým prejde hlavný nával, potom spravíme aj kasu. Oni síce majú vo svojom úrade vypísané úradné hodiny, to aby ich stránky nevyrušovali pri práci, pretože práca chvatná málo platná, pre nejakého bufetára ale nič tak prirodzené existovať nemôže. Keby bol predsedom najvyššieho súdu, to by na ne možno mohol poslať aj čuvača z búdy a ešte sa na ne aj sťažovať, majiteľ stravovacieho zariadenia si to však dovoliť nemôže. Je životne dôležité zistiť, že v konkrétnej kase a v konkrétnom čase sa nachádza xy hotovosti od bankoviek po medeňáky a stravné lístky.

Predpokladám, že takáto daňová kontrola má zmysel a je opodstatnená, ale tiež za okolností, že daňový úrad sa bude držať toho úslovia o chvatnej práci. Daňová kontrola môže navštíviť ľubovoľný daňový subjekt v jeho prevádzke a urobiť kontrolu, ale hádam nie takto. Žeby u zubára došlo k situácii, že vrták ostane v šestke vľavo dolu, pretože treba skontrolovať kasu? Zatiaľ vypláchnite pani. Nie, vy nemáte vypadnúť, ona má vypláchnuť. Žeby diaľkovú linku pozdržali štvrťhodinku na nástupišti, aby sa zistilo koľko to vynáša odviesť sedemnásť ľudí a päť batohov z Nitry do Zvolena? Žeby toaletárka pri okienku zastavila prísun papiera, pretože jeden sa môže aj pototo, ale daňová kontrola ani náhodou?

Nuž veru, treba zamedziť daňovým únikom, pretože bufetár, zubár, vodič a toaletárka sú pravidelnými návštevníkmi karibskej oblasti, kam si chodia svoje tržby ulievať a užívať. Hneď sa mi lepšie dýcha ak viem, že úrad dohliadajúci nad našimi príjmami má všetko pevne v rukách. Čo tam po nejakej medializácii prípadu bufetára, ktorý dostal pokutu, pretože neprerušil svoju prácu a nestiahol zákazníkovi okienko pred ksichtom. Bolo nám vysvetlené, že úradníčky postupovali podľa platných predpisov a to nám musí stačiť, také je dnešné meničko. Lepšia pokuta v hrsti ako práca s problematickým a sofistikovanejším klientom ako je bufetár.

Príjmy máme teda pevne pod kontrolou, hneď sa lepšie dýcha, keby to len v tých odvodoch tak neškrípalo. Ale čo, exekútora na nich, ten nám to vybaví. No beťár jeden, vybavil, ale pre seba. Čo teraz? Policajta na neho, nech to prešetrí a máme to z krku. Čože? Aké podklady, čo to od nás chcete, viete koľko my tu máme v Sociálnej poisťovni roboty? Tóóóľkoto! Odkiaľ to my máme vedieť koľko toho spreneveril, vy ste vyšetrovateľ, tak vyšetrujte a nech sa prizná, inak mu už robotu nedáme. Napokon, v najhoršom prípade, ak by nám po kvartály chýbalo toho moc, nejaký vládny návrh zákona nám s tým opäť pomôže. A teraz nás nerušte, musíme sa vysporiadať s tým, ako sme k tomu prišli, že sme od zdravotných poisťovní horší, akoby od macochy. Niekto si vyhrá práčku a zaplatí len daň a odvody do zdravotky. A my čo, my sme nikto? Čo si v tej práčke operie o sto rokov, ak mu my nevyrátame dôchodok? Holý bude behať bez nás. No, veď my sa na tú práčku pozrieme, nejaké je to podozrivé. Jednu má doma a druhú si len tak vyhrá v tombole, čo len v nej chce prepierať?

V nejednej rozprávke ide práve o zlaté vajce. To zlaté vajce je v bruchu kačky a tá kačka pláva uprostred jazera a nikdy nepripláva k brehu. A to zlaté vajce je akurát srdce toho obra, čo drží krásnu princeznú a hlúpy Jano, či Popolvár, alebo hociktorý najmladší syn musí to zlaté vajce dostať a rozbiť, aby princeznú oslobodil a sa s ňou oženil a dostal pol kráľovstva (v čistom, polovičku zožrali dane a odvody). V rozprávke to hlúpy Jano, či Popolvár, alebo hociktorý najmladší syn pravidelne zvláda. Dobšinský aj Grimmovci, Němcová aj Andersen boli láskaví ľudia, vedeli čo je pre hlúpeho Jana a spol. únosné, čo zvládne a bude žiť so svojou princeznou a deťmi šťastne a spokojne, až kým nepomrú. Nikdy by ich nenapadlo vypustiť naraz toľko dezinformačných kačíc, že nie iba hlúpy Jano, Popolvár, alebo hociktorý najmladší syn sa na to vybodnú, ale urobí tak aj bufetár, zubár, vodič či toaletárka. Pretože, čoho je moc, toho je veľa.

Ten román Dicka Francisa sa v slovenskom preklade volá „Na márne kúsky“. Otázka znie, či nám vyhovuje pevný monolit, nenaštrbený vo svojej povesti a istotách, alebo zlepenec stále si upravujúci svoje šrámy a pukliny. Prípadne, či to nie je jedno, či sa nejedná o stále ten istý črep varného skla, na ktorom sa tá praženica proste nedá urobiť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?