Étienne de Silhouette bol krátky čas ministrom financií na fanfarónskom dvore Ľudovíta XV. Avšak, ani priazeň madame de Pompadour ho na ňom neudržala dlhšie ako osem mesiacov. Nebol hlupák, pretože drastické zdanenie bohatých, teda šľachty a cirkvi, ktoré navrhoval, malo viesť k tomu, aby sa Francúzsko vypotácalo z hrozivého deficitu. Rozkošnícke rokoko ale na takéto opatrenia nebolo rozhodne pripravené a o necelých tridsať rokov ho vystriedal chladný empír. Tesne po dobití Bastily a za účinného využitia nového vynálezu doktora Guillotina, ktorý mimochodom vylepšil milovník mechaniky, Ľudovít XVI. Keby len jeho tatko poslúchol svojho ministra financií, nemuseli poslední Borbornovci prijať občianske mená a napokon vložiť hlavu pod gilotínu.
Silhouette navrhoval nevšedné veci. Žiadal roztaviť všetko striebro vo Versailles, teda príbory a svietniky, možno aj gombíky z livrejí a raziť z nich prepotrebnú hotovosť. Žiadal zdaniť bohatstvo podľa jeho vonkajších znakov a zaviesť daň z počtu okien a dverí, množstva služobníctva a personálu. Francúzsko bolo v tom čase v Sedemročnej vojne s Anglickom a ani Voltairovi sa takéto opatrenia nepáčili. Nie v čase, keď hrdinské Francúzsko je vo vojnovom stave a nemôže preto trochárčiť. Silhouette ostal vysmiaty a utiahol sa do súkromia. Jeho meno sa ale zachovalo pre budúcnosť, aj keď nie v spojení s financiami či ekonomikou. V tej dobe boli v mužskej móde úzke obtiahnuté nohavice. Aby vynikol obrys končatiny, nohavice nemohli mať vrecká a ich nositelia boli akože bez peňazí. Začalo sa im hovoriť siluetky, akože minister financií obral ich majiteľa o posledné groše. Zároveň sa stával populárnym portrét - tieňový obrys portrétovaného a tak vzniklo slovo silueta.
Sme v kríze, o tom snáď nikto nepochybuje a je potrebné šetriť. Hádam ale je potrebné aj vedieť kde šetriť a koho hlavne zdaniť. Hoci aj šľachtu a cirkev, teda bohatých. Silhouette to navrhol, chcel bohatých zdaniť aj podľa počtu personálu, teda aj čašníkov zamestnaných na šľachtických dvoroch. Keďže revolúcie už prešli všakovaké, minister Kažimír sa posunul ďalej a za bohatých považuje aj čašníkov a to dokonca za neoprávnene bohatých. A nie len to. Prepitné považuje za daňový únik a všetci tí, ktorí ho poskytnú sa tak automaticky stávajú spoluvinníkmi na daňovom úniku. Prečo sa radšej nepozrie, kto má koľko okien, namiesto toho aby skúmal, koľko si taký čašník privyrobí na tom, že niekto, hoci aj on sám, má ráno poriadne okno.