Madej si zatiaľ myslí

Autor: Dušan Koniar | 3.5.2013 o 11:51 | (upravené 3.5.2013 o 11:57) Karma článku: 17,87 | Prečítané:  1049x

Po abdikácii Eduarda Beneša a zvolení Klementa Gottwalda do funkcie prezidenta republiky si mnohí mysleli, že sa nič prevratné nedeje.

 

 

Že všetko bude pokračovať v rámci ústavy, dobrých mravov a zvykov. Nový prezident to takto odprisahal na ústavu, rešpektoval protokol a zúčastnil sa slávnostnej omše Te Deum vo svätovítskom chráme. Európa sa spamätávala z vojny, znárodňovalo sa všade, trosky boli všade, prídelový systém a verný braček čierny trh fungoval všade. Boli sme na jednej štartovacej čiare. Bohužiaľ, píšťalku mal v hube gruzínsky bandita. Na štartovaciu čiaru postavil svoj mančaft, nakecal mu že oni sú to progresívne čo nová republika potrebuje ako soľ a vypustil ich na ihrisko. Prešlo pár dní a pár mesiacov, Jan Masaryk aj Eduard Beneš boli po smrti. Prešlo pár rokov a po smrti bol aj gruzínsky bandita. Prešiel týždeň a po smrti bol aj Klement Gottwald. Maturanti v marci 1953 mali veľmi uľahčenú situáciu, s dostatočným predstihom vedeli aké budú maturitné témy. Čo ale vtedy nevedeli bol fakt, že rétoriky nanútenej k maturitám sa nezbavia až do dôchodku. A ak si ročník 1934 myslel, že po novembri 1989 sa konečne niečo zmenilo, uslintaná píšťalka prešla toľkými drzými papuľami, že rétorika ohlupovania, klamania a podvádzania sa veselo prenáša z generácie na generáciu a dnes sme stále tam, kde sme boli vo februári 1948.

Pretože ako si jeden gruzínsky bandita vybral svojich banditov k obrazu svojmu, tak si jeden snaživý socialista vyberá svojich snaživých socialistov. Poučený z osudov predchádzajúcich drzých papúľ, drží to dosť nakrátko a nedovolí svojim prerásť ho ani o milimeter. Generácia blízka poslancovi Madejovi tancuje neuveriteľne britko, tuší čo si v tejto tanečnej súťaži môže vykrepčiť a povely udávané píšťalkou poslušne plní. Myslí si, že zatiaľ si môže myslieť, že zákon o Ústavnom súde je v poriadku. Myslí si, že myslí on. Jediné čo naozaj urobil vlastnou hlavou, bolo pozorné zastrihanie ušami, keď sa dopočul o korupčnej ponuke Róberta Fica na jeden poslanecký mandát pre niekoho z radov vtedajších študentov (2002). Takto zdefraudovaný poslanecký mandát si svojho užívateľa samozrejme našiel. Takáto veľkorysá a ničím neodôvodnená ponuka na bezpochybne zvoliteľné miesto na kandidátne do volieb v roku 2002 (19.) je devalvácia všetkých platných hodnôt. Je to jasne vytýčený smer prisluhovačstvu, poslušnosti a závislosti na moci. Moci ktorá sa bude držať zubami nechtami, pretože nech sú jej nositelia akokoľvek postihnutí, hlúpy nie sú. Nie sú to hlupáci a vedia, že to čo konajú je minimálne diskutabilné a v normálnej spoločnosti by to možné nebolo.

Lenže my nie sme normálna spoločnosť. Som mladší od Gottwaldových vnukov, starší od Husákových detí, poznám jednu aj druhú z týchto generácií. Kým prvých z rodnej strany povyhadzovali, tí druhí nestihli dospieť aby si mohli podať prihlášku. Ja naivka som veril, že už si ju žiaden mladý človek nepodá. Avšak chyba. Je sa kam obrátiť, je kam vliezť, je ktorým smerom zdvihnúť packu pri hlasovaní. Ktože ho vie, čo si mrmlal pod nos Gottwald cez slávnostnú omšu, modlitba to zrejme nebola a ak áno, vyslyšal ho diabol. Mikrofóny stihli zachytiť čo si naozaj myslí taký Gašparovič či Harabin, nájde sa tiež politik, ktorý bude bez hanby do mikrofónu klamať a potom mávne rukou nad tým, že mu prischne dres s číslom 83. Tiež taký vyvolenec do počtu a do šíku. Nechcem vedieť, na čo tieto chlapčiská odrastené v parlamente naozaj myslia. Nepochybujem o tom, že aj o tridsať rokov mladší človek odo mňa môže byť múdrejší, šikovnejší, čestnejší a v hociktorom ohľade ma hravo prechčie. Vek nie je patentom na nič. Za priaznivých okolností by dokázali manažovať železiarne aj tie povestné kinderká. Lenže okolnosti vtedy rozhodne priaznivé neboli a vieme, že v priaznivých okolnostiach sa nenachádzame ani dnes. Na svedomí to má hoci aj gruzínsky bandita či rakúsky maliar izieb. Tiež boli kedysi chlapčiskami, len z tých krátkych gatí veľmi skoro vyrástli. Narodili sa do doby, ktorej prischlo nostalgické pomenovanie Belle Époque. Kvôli nim a im podobným.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?