Keď v sobotu ráno 11. mája odchádzala z Bratislavy, bolo tu slabých 10 stupňov, chladno a nevľúdne. Helsinky ich privítali krásnym májovým popoludním s 23ma stupňami a toto počasie im vydržalo celý týždeň. Samotní fínsky hostitelia sa nevedeli vynačudovať tomu nezvykle priaznivému počasiu. Zdôvodnili si to tým, že návšteva z Poľska, Nemecka, Španielska, Maďarska, Slovinska, Turecka a Slovenska si pekné počasie priniesla so sebou.
O pracovnom pobyte a zameraní toho medzinárodného programu písať nebudem, pretože sa ma netýka a je to vecou manželky, jej kolegov zo Slovenska aj zo zahraničia. Fíni si pripravili pre hostí bohatý program, vypĺňali každú voľnú chvíľu niečím zaujímavým. S prispením toho krásneho počasia, s lesmi a jazerami na každom kroku, bolo veľmi ťažké povyberať obmedzený počet fotografií. Tých štyridsať dva je možno na blog trochu moc, ale hádam to únavné nebude.
Kaselähti- ubytovanie, ako ináč pri jazere. Ten malý domček v kempe je určený pre psíkov.
Punkahajru- Lusto Fores Museum, z expozície múzea lesníctva.
Mesto Savonlinna a hrad Olavinlinna vypínajúci sa trošičku nad ním.
Mestečko Kiremäki má 5516 obyvateľov a najväčší kresťanský drevený kostol na svete z rokov 1844- 47. Možno vôbec najväčší. Miest na sedenie je 3000, celkovo pojme až 5000 ľudí, takmer celé mestečko.
Joensuu- hlavné mesto provincie Severná Karélia. Moderné, kvôli univerzite veľmi mladé mesto s takmer 60 000 obyvateľmi, tretinu tvoria študenti. Joensuu je označované tiež za hlavné mesto lesníctva v rámci celej Európy. Radnica, pamätník roku 1918, kedy Fínsko podobne ako Československo začalo písať svoje novodobé dejiny, pravoslávny kostolík.
Jazero Pyhäjärvi. Veľké jazero, jeho východný breh je súčasťou fínsko ruských hraníc. Počas dva a pol hodinovej vyhliadkovej plavby boli hostia upozornení, že v blízkosti hranice by fotiť nemali. Nie kvôli Fínom.
Skanzen ľudovej architektúri na brehu jazera Pyhäjärvi.
Pobyt vo Fínsku bol pre manželku veľmi podnetný a príjemný. Hlavnú zásluhu na tom mali hostitelia, pre ktorých bola táto návšteva významným podujatím a všetkým zúčastneným sa venovali s maximálnou ochotou a pozornosťou. Denne to bolo opekanie a grilovanie, saunovanie a kúpanie sa v jazere, samozrejme pracovný program a návštevy pamiatok, výstav a výletov do prírody. Fínom údajne veľmi záleží na tom, ako ich vníma okolie. Snažia sa urobiť dobrý dojem a zrejme sa im to veľmi darí. Hovoria o sebe takýto vtip:
Američan, Nemec a Fín uvidia slona.
Američan si hovorí- ako by som mohol toho slona speňažiť?
Nemec si hovorí- ako môžem toho slona využiť v práci?
A Fín má starosť- čo si o mne ten slon myslí?