reklama

Veľmi čierna práca ministra Kažimíra

Ešte sme si nestihli zvyknúť, že za cudzí zľadovatení chodník môžeme v konečnom dôsledku niesť v prípade úrazu zodpovednosť a už sa rúti ďalšia perla do hrantu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Posledný skrbliaci nápad z dielne ministerstva financií v sebe skrýva neuveriteľné množstvo inovácii a aplikovateľnosti. Podobne ako minister Kaliňák vysvetľuje svoju iniciatívu s odhlasovaním sa migrujúcich občanov, že to bude pre nich osožné, ak raz k niečomu príde a starostlivý štát bude mať o svojich ovečkách potrebné informácie, tak isto minister Kažimír začína bojovať s čiernou prácou až od okamihu kolaudácie. Akoby pred kolaudáciou nebolo dosť priestoru na to, ako klamať a oklamať. Nehovoriac o čiernych stavbách, ktoré si ani so stavebným povolením, ani s kolaudáciou žiadne starosti nerobili. Ak sa minister Kažimír domnieva, že po chystanej úprave stavebného zákona už na Slovensku žiadna čierna stavba nevznikne, nech radšej hneď nastaví aj druhé líce a jeho kolegovia z vlády nech sa postavia za neho do radu. Nech to nezlizne sám.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dokladovať použitý stavebný materiál nie je nemožné, v záujme stavebníka by malo byť, že sa sám má ako presvedčiť o kvalite a množstve materiálu použitom na stavbe. Že za čo zaplatil, to aj bolo na stavbe použité a spĺňa to jeho požiadavky. Dokladovať materiál aj pri kolaudácii predstavuje ale určitý obnos práce a tá musí byť aj náležite ohodnotená. Čiže fajn, ďalší výdavok pre stavebníka, ďalšia položka zvyšujúca náklady, o to nám predsa ide. Ak na stavbe pracuje niekto za dohodnutú plácu a tá pláca nie je nikde nijako podchytená, niet sa o čo prieť, na toto nástroje predsa sú. Ale siahnuť tak hlboko a snažiť sa nejako ovládnuť a definovať priateľskú výpomoc spočívajúcu v práci, to už chce guráž.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Možno je to pre ministra Kažimíra prekvapujúce, ale sú ešte ľudia, čo si dokážu nezištne pomáhať. Alebo, trošku zištne predsa len, nepohrdnú domácou stravou a občerstvením za celodennú prácu na kamarátovej či švagrovej stavbe. Poznám ľudí, ktorí majú vyslovene sedavé zamestnanie a prahnú po takejto zmene a po aktívne strávenom víkende v prostredí, ktoré im je počas roka cudzie. V pondelok potom kolegom vysvetľujú tie zadreté triesky v dlaniach, modrinu na píšťale, vzdychajú nad boľavými krížami, ale jedným dychom dodajú, aké to bolo fajn vidieť nový múr podvečer, keď už len postávali na dvore a popíjali pivo. Takáto práca má samozrejme hodnotu a dala by sa vyčísliť, dal by sa vlastníkovi stavby dokázať zisk. Ziskom ale môže byť tak isto guláš a pivo či minerálka, čo koho do toho, kto si ako svoju dobrovoľnú aktivitu ohodnotí. Že sa to dá zneužívať? Nuž dá, ako všetko iné. Tak nech sa nájde mudrlant a začne s dokazovaním. Živo si ho viem predstaviť ako ďalšieho nímanda, čo v živote nič neurobil, len kokce o akýchsi tabuľkách.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak práca prináša zisk, platiť to musí o každej práci. Stačí len zadefinovať majiteľa toho zisku a okamžite ožobráčim tento štát rýchlejšie ako diaľnice a všetci privatizéri dokopy. Spoločenská hodnota skokana či ropuchy vyčísliť vieme. Rovnako by sme mali vedieť vyčísliť to, aké hodnoty zachraňujú všetci dobrovoľníci, ktorí ich v čase migrácie prenášajú cez komunikácie. Prečo si túto prácu nezaplatí majiteľ komunikácie (štát, obec) zodpovedný za ich úhyn, keď o tie hodnoty stojí? Aká je hodnota práce, ktorú odvedú študenti a aktivisti pri oprave ruín hradov či kláštorov? Robia to zadarmo, alebo je pre nich dostatočnou kompenzáciou skutočnosť, že po sebe čosi vidia, sú v príma kolektíve, nadviažu nové vzťahy? Kto by to zaplatil, ak by nebolo dobrovoľníkov? Ak dobrovoľníci a aktivisti vyupratujú kusisko lesa či chotára, obec to vníma vždy ako prínos. Dokáže ho ohodnotiť a zainvestovať do vriec, rukavíc, kontajnerov a skládky, len aby to vyzeralo trošku k svetu. Na tieto aktivity sú často oslovované základné školy, snažíme sa v malých deťoch podchytiť pocit zodpovednosti a spolupatričnosti. Im možno stačí aj to, že ten deň nebudú v škole. Ich rodičom ale záleží dosť na tom, v akom prostredí tie ich deti trávia vyučovanie. Vie si minister Kažimír predstaviť, koľko státisícov pracovných hodín odpracovali rodičia v škôlkach, v základných aj stredných školách? Koľko peňazí sa vyzbieralo na maľovanie či opravy v tých školách? Má vôbec predstavu o tom, o čo menej musí od neho minister Čaplovič drankať? Nevie a nemôže to vedieť. Tak ako žaba na prameni, obojživelník s mínusovou spoločenskou hodnotou, snaží sa kŕkať poučky o šetrení a tvorbe zisku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Každý z tých dobrovoľníkov a aktivistov má svoje povinnosti a svoj voľný čas. Akú časť toho svojho voľného času, prázdnin či dovolenky je ochotný venovať spoločnej veci a čo venuje svojej rodine a kamarátom je jeho vec a nikoho iného. Ak nejaká skupina poprenáša žaby, ak iná vyčistí koryto potoka a iná zase opraví maľovku v triede, nečakajú za to vďaku. Vedia prečo a pre koho to robia. To isté, akurát v užšom kruhu, platí o pomoci v rodine či pre kamarátov. Ak prestane toto platiť, už neuvidíme jedného pomáhať druhému s ťažkým nákupom či cez cestu. Ak zanikne toto, zaniknú dobrovoľní hasiči aj dobrovoľní darcovia krvi. Ak sa bude minister Kažimír na všetko pozerať iba cez peniaze, ostane mu už len postávať pri ceste a čakať na platiacich dobrovoľníkov.

Dušan Koniar

Dušan Koniar

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  668
  •  | 
  • Páči sa:  3 514x

na pol ceste medzi nádejou, že môže byť aj lepšie a podozrením, že lepšie je vždy tomu, kto sa tým nezaoberá. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu