Z metropoly krajiny, ktorá si trúfa na Opympijské hry

Autor: Dušan Koniar | 30.5.2013 o 0:04 | (upravené 30.5.2013 o 0:27) Karma článku: 8,56 | Prečítané:  1435x

Asi tridsať metrv od Národného múzea, v samom centre Bratislavy, chátra už devätnásty rok priestor bývalých kúpeľov Grossling. Bežná architektúra z konca 19. storočia, nič výnimočné, len keby to nebolo na hanbu sveta, že nám to takto pustne pred očami. Z času na čas sa priestory využívajú aspoň príležitostne. Naposledy včera, 29.5. o 18.00, kedy sa začalo do bazénu hrnúť nezvyčajné množstvo ľudí a zopár zvedavých psíkov na začiatok výstavy obrazov mladej autorky, Katky Janečkovej.

 

 

Nezvyklý priestor má napriek havarijnému stavu svoju atmosféru. Naposledy sa s rekonštrukciou rátalo niekedy v roku 2008, zámer sa nepodaril a tak stále platí dátum poslednej rekonštrukcie- 1942. Vernisáž s prítomnosťou vyrušeného holuba, ktorý nemohol sám označkovať všetky tie kachličky. Výstava s dekoráciou plesnivých stien, zdevastovaných svetlíkov, odutých omietok a dier v bazéne (preto tie palety v ňom) sa vydarila.

Expresívne ladené, väčšie plátna, nachytali intímnosť menších akvarelov s citlivými, často osobnými námetmi, pozastrkovanými občas aj za zapožičanú bujnú zeleň. Voľný priestor medzi plátnom a skupinkou akvarelov nezíval prázdnotou. Pohyb po úzkom okraji bazéna, nebezpečný aj pre suchú nohu, dokázal udržať diváka v určitom napätí a bol sám o sebe dôvodom pre viacnásobný okruh okolo vystavených diel. Po druhom či treťom takomto okruhu si zrazu všimnete obrázok, ktorý ste predtým prehliadli a vyberiete sa hľadať ďalšie. Myslím, že hádam dve stovky ľudí, ktorí sa prišli na výstavu pozrieť, odchádzali s veľmi dobrým dojmom. Hádam viac ako polovica boli rovesníci autorky a s najväčšou pravdepodobnosťou bol pre nich zážitok už len to, že sa dozvedeli o existencii plavárne, o ktorej doteraz možno ani netušili.

Mesto prejavilo snahu tento priestor zachrániť a navrátiť mu pôvodné využitie. Sú problémy s vysporiadaním majetku a podobne. Mesto ale, tak ako celá naša spoločnosť, neuvažuje o ničom inom ako o prenájme kúpeľov investorovi. Myšlienka, že by obec či štát prevádzkoval niečo aj napriek strate sa akosi nevie u nás uchytiť. Je to škoda, pretože aj veľmi hrubý a neodborný odhad nákladov, potrebných na rekonštrukciu tohto priestoru, aj s bytmi nad plavárňou nepredstavuje viac ako náklady na postavenie sto metrov diaľnice. Nech sto dvadsať, aj s desaťročnou prevádzkou, no a čo? Kam nás dovedie sto metrov diaľnice? Nikam, ak sa nevieme od ničoho odraziť.

001.JPG

002.JPG

003.JPG

004.JPG

005.JPG

006.JPG

007.JPG

008.JPG

009.JPG

010.JPG

011.JPG

012.JPG

013.JPG

014.JPG

015.JPG

016.JPG

017.JPG

018.JPG

019.JPG

020.JPG

021.JPG

022.JPG

023.JPG

024.JPG

025.JPG

026.JPG

027.JPG

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?