Opozícia nie je povinná postupovať jednotne. Nikto nemôže jednotlivým stranám, ani tým najnovším, ani tým, čo nebodaj do jesenných či budúcoročných volieb vzniknú, predpisovať, aby sa dohodli na spoločnom kandidátovi. Oni to možno tak cítia, že volič by takúto jednotu uvítal a preto ho začnú klamať. Poznajú sa však zo dvadsať rokov, neraz sa podrazili a podrazia sa znovu. Tak načo to divadielko? Seba neoklamú.
Keby každá z tých strán dokázala vystupovať autonómne, možno by dokázali presvedčiť, že v prípade potreby sa dokážu aj podržať. Keby každá z nich dokázala do župných volieb postaviť osem vlastných kandidátov, možno by sa im dalo uveriť, že po neúspechu toho vlastného presvedčia svojich voličov, aby v druhom kole odovzdali hlas kandidátovi spriaznenej strany. Keby dokázali postaviť hoci aj slabého kandidáta, ale stáli by si za ním, možno by sa zbavili stihomamu, že všetci stoja proti nim. Keby im naozaj záležalo na ôsmich centrách komunálnej politiky, našli by aj vo svojich parlamentných laviciach vhodných kandidátov, ktorí by sa po úspechu na župnom poli, poslaneckého mandátu v Národnej rade vzdali. Neprerobili by. Možno by tak dokázali deklarovať, že im na komunálnej politike záleží. Možno by tak dokázali presvedčiť, že je minimálne neslušné, sedieť na dvoch stoličkách a boli by príkladom. Situácia je kritická a treba prinášať väčšie obete ako drísty.
Lenže, na to je už neskoro. Časť opozície nepostaví žiadneho kandidáta. Na niektorých županoch sa vedia dohodnúť ako na spoločných kandidátoch, inde vedia postaviť viacerých proti sebe. V dvoch prípadoch to zašlo tak ďaleko, že sa našlo zdôvodnenie, prečo „červené“ Slovensko trochu sfialovieť. Pokračujú takto v klamaní voliča a myslia si, že volič nevníma ako od začiatku klamú seba. Klamú sa na úrovni župy a nevychádzajú z údivu, že sa „nevedia“ oklamať na prezidentskom kandidátovi. Hľadajú spoločného nepriateľa a zabudli na priateľa.
Neverím, že v parlamente má čo hľadať strana, ktorá buď nedokáže do jesene na prvú šupu (má na ňu mesiace času) nájsť dohovor a spoluprácu, alebo osem vlastných vhodných kandidátov. Preto neverím ani tomu, že takáto strana dokáže nájsť jedného vhodného kandidáta do tých budúcoročných volieb. Spôsob, akým bez boja ustupujú zo siedmich pozícií naznačuje, ako prídu o tú ôsmu. A potom o tú prvú.