Predstaviteľ obce

Autor: Dušan Koniar | 20.7.2013 o 11:49 | (upravené 20.7.2013 o 11:59) Karma článku: 9,11 | Prečítané:  321x

Napríklad obce ako sídelného celku, alebo obce, ako komunity združenej na nejakom spoločnom princípe, blízkom záujme či etnickej príslušnosti.

 

 

Predstavitelia tých prvých obcí, starostovia a primátori, sú predstaviteľmi všetkých ostatných, ktorí svojou trvalou adresou patria do tej ktorej dediny či mesta. Každý predsa niekde býva. A tak aj predstavitelia obcí, ktoré združujú včelárov, atlétov či celiatikov vedia, komu sa môžu poďakovať za vzorne udržiavaný parčík, rozbitú cestu, fungujúcu dopravu alebo nefungujúce nič.

Okrem iných, aj predsedovia naturistov, asociácie majiteľov karaoke barov alebo spolku bojových umení, kochajú sa udržiavaným parčíkom, hromžia na rozbitú cestu, počkajú si na vhodný spoj. Vtedy, keď idú do práce a aj vtedy, keď sa idú venovať potrebám svojej komunity. Sú jej oddaní, bola im vyslovená dôvera, ich komunita im je všetkým. Sú jej oddaní, ale či už sú spokojní alebo naštvaní, nechodia cez parčík nahí, nehulákajú pri tom posledný hit, neoháňajú sa okutým cepom. Vedia, že toto sa nerobí, že toto by im prinajmenšom zazlieval každý v obci. Tej sídelnej, aj tej jeho profesijnej či záujmovej.

Možno ani niet takého predpisu, ktorý by sa nevzťahoval na každého. Buď preto, lebo sa predpis či zákon vzťahuje na každého z nás, pretože proste existujeme, alebo preto, že sme sa rozhodli vykonávať určitú profesiu, zastávať určitý post, byť účastníkom určitého diania. Všetci, ktorí sme právne spôsobilí, musíme dodržiavať všetko, či sa nám to páči alebo nie. Pretože sme právne spôsobilí, vieme posúdiť oprávnenosť niektorého z nárokov. Vieme, že med je zdravý, nepriznáme ale maringotkám prepravujúcim včelstvá, prednostnú jazdu s modrým majákom. Sme šťastní, že zdravie praje nám a našim blízkym, uznáme ale, že celiatik by mal mať určitú podporu zo spoločnej kasy a náročnosť jeho diéty sa aspoň trošku rozplynie aj cez naše vrecká. S tým všetkým súhlasíme, a možno je dobre, že nám niektoré povinnosti ukladá predpis, lebo sami od seba by sme pred cudzou potrebou jednoducho zatvárali oči, alebo ešte jednoduchšie, nemuseli by sme o nej ani vedieť.

Predstaviteľ obce, zvolený nami ostatnými, nás reprezentuje, háji naše záujmy. Spoľahli sme sa na neho a v našej obci je prvý medzi prvými. Preto od neho očakávame, že on bude tie predpisy, ktoré platia pre všetkých, alebo len preňho, lebo je prvý medzi prvými, dodržiavať. Je to smutné, ale ani predstaviteľ najväčšej slovenskej obce tak nekonal a používa výhovorku z detstva- ja som nevedel. Porušil zákon, pretože vstúpil tam, kde môže byť hociktorý z nás, len just on nie. Pretože je prvý z prvých a musí vedieť, že neznalosť zákona neospravedlňuje. Ak toto ale robia prví z prvých, čo čakajú, že urobia, ospravedlňujem sa za zaradenie, poslední z posledných?

Nielen predstaviteľ Spolku slovenských turistov, všetci sme postrehli, že jeden z najkrajších slovenských hradov nedávno vyhorel. Tak krásny, že krásu má aj vo svojom názve. Zaslzili sme nad tým a je úplne jedno, čo požiar spôsobilo. Predstaviteľ obce ležiacej pod týmto hradom, obce, ktorá z tej krásy mala úžitok aj meno, má hlavu v smútku hádam zo všetkých najviac. Vedel, čo to pre obec bude znamenať, vedel však aj to, že hlavu v smútku mu nebude udržiavať iba zhorenisko, ale aj to, čo v jeho obci odvtedy tlie. Nie je totiž jediný predstaviteľ svojej obce, ktorej geografická mapa je tak zúfalo iná, ako tá katastrálna. Tak iná, že v jednej jej časti je iný predstaviteľ obce. Aj keď je volený, volený je zvykovým právom a nemá zo svojho postavenia iných povinností, len voči svojej komunite. Na rozdiel od predstaviteľa najväčšej slovenskej obce, spokojne môže zasadať v správnych radách, žiaden predpis mu to nemôže zakázať. Keďže, ako každý predstaviteľ je svojej komunite oddaný, rozhodol sa v jej mene konať. Netvrdím, že s okutým cepom chce nahý hulákať v parčíku, ale je to dosť podobné. Keďže pre neho existuje iba jeho komunita a všetko ostatné sa musí prispôsobiť jej, nie je odkázaný na výhovorky z detstva- ja som nevedel.

On vie, pretože je s pripravovanou novelou stavebného zákona oboznámený, že musí teraz hájiť záujmy svojej komunity. A rozhodol sa ju hájiť tak, že neváha spomenúť prípadné násilie zo strany svojej komunity, ak by niekto chcel postupovať v zmysle platného zákona. Neviem v akom štádiu pripomienkového konania onen zákon v súčasnosti je. Zdá sa, že už dorazil na tie najkompetentnejšie miesta a teda záleží už iba na nás ostatných, ako svojich volených zástupcov uprosíme, aby zabránili občianskej vojne. Lebo my tento signál chápeme ako šírenie poplašnej správy a chceme zabrániť naplneniu takejto hrozby. Ustúpime? Keď už môže mať kdejaká maringotka modrý maják, prečo by sme nemali dovoliť, aby jej majitelia lízali med aj v našej záhrade?

Asi najťažšie bude napísať tento posledný odsek. Žijem v krajine, kde je najťažšie byť predstaviteľom majoritnej časti obyvateľstva. Viem o sebe, že som Slovák, cítim sa v strednom veku a ešte stále byť príslušníkom strednej vrstvy. Z mnohých iných hľadísk sa môžem ocitnúť v niektorej z minoritných skupín. Určite (dúfam) zostarnem, možno schudobniem, možno zbohatnem. Môžem ochorieť a môžem sa aj zblázniť. Môžu sa u mňa objaviť netušené schopnosti, môžu sa prejaviť skryté deviácie. Z tohto všetkého sa môže ujsť každému z nás. Zatiaľ sa ale nemám ako a ani sa nemienim vyhnúť tomu, že som predstaviteľ majoritného obyvateľstva. A tak musím čeliť obvineniam, ktoré sa na mňa, tak isto ako na mnohých z vás, neustále hrnú. Pretože na rozdiel od obvineného, ktorý stojí pred súdom a neznáša bremeno dokazovania, majoritná skupina musí dokázať, že nie je xenofóbna, že necíti rasovo a segregačne, že je jej šumafuk, kto ako rozpráva a cíti. Musím dokazovať, že nie som to, čo naozaj nie som. Keď to ale dokázať chcem, stretnem sa s ďalším podobným obvinením a takto to bude pokračovať do nekonečna. Aby sa to nekonečno predsa len trošku priblížilo, obraciam sa už ixtý krát na prvých z prvých. Je mi jedno, z ktorej ste občiny, nevyvlečiete sa z toho. Je mi nad slnko jasné, že nech budete s týmto problémom zaobchádzať akokoľvek, vždy to pôjde aj z môjho vrecka. Dovolím si vás však upozorniť, že každé vrecko má svoje dno. Pokiaľ si tie svoje budete napĺňať tým, že s úľavou usadíte svoje pozadie na viacero stoličiek, o to hlbšie načriete z môjho vrecka, pretože nespravíte nič poriadne ani z jednej stoličky. Na rozdiel od maringotiek, modré majáky máte právo používať a aj ich používate, aby ste to pozadie presúvali. Len neviem, či sa ponáhľate niečo riešiť, alebo vám iba horí za riťou.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?