Takto sa veci majú

Autor: Dušan Koniar | 21.8.2013 o 7:59 | (upravené 21.8.2013 o 8:06) Karma článku: 11,41 | Prečítané:  514x

Asi ten vtip poznáte. V kostole sa modlí žobrák a prosí Pána Boha, aby sa nad ním zľutoval a poslal mu nejako desať dolárov. Vedľa neho kľačí spotený milionár a prosí tiež, ale o niekoľko miliónov. Nakoniec dá žobrákovi desať dolárov so slovami, aby mu Pána Boha nerozptyľoval takými prkotinami.

 

 

Niekedy priam fyzicky cítim vedľa seba Fica či Harabína, akurát že nežobrem v kostole, len takmer tri roky čakám, až sa súdu uráči vôbec vydať návrh na platobný rozkaz. Aby sa nezdalo, že som niečo zanedbal či postupoval nesprávne, z dvoch návrhov na vydanie platobného rozkazu, podaných na dve spoločnosti v tej istej veci na dvoch rozdielnych okresných súdoch, po zaplatení súdneho poplatku, jeden súd návrh vydal a zaslal odporcovi. Ten v riadnom termíne podal odpor a po poldruha roku bolo vytýčené prvé pojednávanie. Skôr ako ho sudkyňa otvorila, opýtala sa zúčastnených, či by sa vedeli predtým dohodnúť a obidve strany by tak mali zaručené aspoň to, že sa im vráti súdny poplatok. Preto sa pojednávanie odložilo o tridsať dní, počas ktorých ale k dohode neprišlo.

Zopakoval sa obvyklý scenár. Odporca prejavil zrazu ochotu uhradiť celú dlžnú sumu, odmietol však uhradiť úroky z omeškania (dva a pol roka), trovy právneho zastúpenia a celé to sformuloval tak, že o prípadnom uhradení nesplatených faktúr, by na schôdzi rozhodovali vlastníci (jedná sa o správcovskú spoločnosť). Vtip je v tom, že vlastníci už raz tak rozhodli, bez ich rozhodnutia by som ani nemohol začať pracovať. Takúto ponuku som teda odmietol a osem mesiacov čakám, až bude pojednávanie pokračovať. Aj to sa mi zdá neprimerane dlho, ale asi by som chcel veľa.

Druhý okresný súd sa však nemal zatiaľ ani k tomu, aby ten návrh vôbec vydal. Keď som sa asi pred mesiacom nechal prešacovať ochrankou (nič proti tomu) a rozbehol sa po pustých chodbách hľadať spisovú kanceláriu, narazil som najprv na dovolenkové obdobie. Po druhom prešacovaní aj na vedúcu spisovej kancelárie, ktorá ma síce ubezpečila, že môj spis nezapadol za regál, ale že oni predsa nejaký platobný rozkaz nevydávajú len tak a automaticky. Na moju nesmelú otázku, ako je to vlastne s termínmi, podľa ktorých súd takýto návrh realizuje (lebo stretol som sa s desiatimi dňami, mesiacom a vo výnimočných prípadoch, pri zaťažení súdu aj s bližšie nešpecifikovanou dobou) mi pani vedúca odporučila, hľadiac do monitoru na moju spisovú značku, aby som prišiel vtedy, až sa konkrétna zamestnankyňa spisovej kancelárie vráti z dovolenky. Že mi asi o tom bude vedieť povedať viac, lebo to má na starosti. Figu borovú. Z toho istého monitoru nevyčíta nič iné ako jej vedúca a veľmi nápadne mi to pripomína postoj odporcu v tom prvom spore. Že o veci, ktorá už raz bola schválená, má niekto ešte raz rozhodovať. Inak povedané- opiť rožkom, preťahovať medový motúz popod nos a našiel by som aj iné výrazy, z ktorých si môžete vybrať napríklad tento: ******* * ***.

A čo s tým ma spoločné ten vtip v úvode a dvaja spomenutí páni? Prisámvačku, keby som mal tých všivavých dva krát desať dolárov, dám ich žobrákom, nech nezdržujú svojimi prkotinami a nechajú ľudí robiť si svoju robotu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?