Ktosi je za dverami: Právo na život

Autor: Dušan Koniar | 22.9.2013 o 5:54 | (upravené 22.9.2013 o 6:33) Karma článku: 6,60 | Prečítané:  680x

Nepopierateľné. A s ním spojená povinnosť ten život žiť tu a teraz. Tak ako sa má, alebo tak ako sa dá? Právo, ktoré mi nikto neberie a nikomu ho nesmiem brať ja.

 

 

Dnes sa budú v Košiciach vyvaľovať ďalšie otvorené dvere. Možno trochu vŕzgajú, možno by sa im zišiel stolár, ktorý ich prebrúsi, opraví odpadajúcu lištu a prelakuje ich. Ale dvere sú funkčné a všetci od nich máme kľúč. Všetci by sme zároveň mali vedieť, čo za tými dverami je a prečo chceme prekročiť ich prah. Ak ich otvoríme nedopatrením, možno sa nám za nimi zapáči a ostaneme dnu. Máme možnosť vycúvať hneď, ale aj po čase si to rozmyslieť a vrátiť sa neskôr. Máme právo vedieť, že si ich môžeme neuvážene zabuchnúť a nedostať sa už za ne nikdy. Máme možnosť výberu, pretože sú to naše dvere, nikoho iného. Ak nás ale za ne bude chcieť niekto sotiť, z našich dverí sa ľahko môže stať prekážka podobná uzamknutej cele. A kým pred celou bude bdieť rozhorčený strážnik, my si budeme hľadať cestu von hrdzavým pilníkom. S veľmi neistými vyhliadkami.

Akokoľvek je to právo na život nepopierateľné, akoukoľvek účasťou bude dnes v Košiciach podporené, bude to vždy iba polovičné víťazstvo. Nad sebou samým. Pretože tá účasť zúfalo chýba inde.

Nedostáva sa jej zdravotným sestrám, ktoré by ju od nás potrebovali. Minimálne za to, že sú často prvé, čo nás zavinú a usmejú sa na nás. Tie sestry na nás za tými dverami čakajú. V miestnosti, v oddelení, ktoré je samí krik a plač, ale radosť a úsmev vyvolávajúci. Sú však aj inde a s tým plačom je to inak. Kedy sa nás zíde päťdesiattisíc, aby sa na nás usmievali aj vtedy, keď už opúšťame definitívne všetky miestnosti? Divné právo na život, keď ten život má byť slzavým údolím, hoci vieme, že kúsok za hranicami to tak nie je.

Koľko tej našej účasti sa dostáva učiteľom? Áno, podpíšeme petíciu, aj učiteľom aj sestrám vyslovíme uznanie za ich prácu a dopriali by sme im lepšie podmienky a lepšie platy. Tam to ale končí, pretože nie sme schopní ten lepší život vydupať ani pre seba. Sme v tom sami a nechávame samých aj iných. Ideme na pochod podporiť právo na život a určite sa tam stretneme s rovnako zmýšľajúcimi. Medzi nimi aj so zdravotnými sestrami, aj s učiteľmi. Celkom určite aj s nimi. Celkom určite ale aj s inými.

Napríklad s prezidentskými kandidátmi, ktorí prisľúbili účasť. S tými, ktorí by tam prišli aj vtedy, ak by nekandidovali, lebo práve s filozofiou takto prezentovaného práva na život sa stotožňujú. Inými slovami, dávajú nám na vedomie, že oni vedia, čo to život je a čo k nemu potrebujeme. A keďže zároveň predsa len aj kandidujú, tými istými inými slovami nám chcú tvrdiť, že takýto život sú práve oni schopní pre nás zabezpečiť. V Košiciach, kde je aj Ústavný súd a na ňom už mesiace hlivie rozhodnutie, podľa ktorého by to právo na život malo byť pre zdravotné sestry o niečo zrozumiteľnejšie. A tak ako my vieme verbálne podporiť nároky učiteľov, lekárov či sestier, tak isto verbálne to robia aj kandidáti. Pretože učiteľ, lekár a sestra je zároveň volič a voličov bude prevaha aj v dnešnom pochode v Košiciach. A keďže verbálny prísľub je vše objímajúci, má dosah svojím prísľubom aj na toho, koho sa priamo netýka, ostávajú kandidáti zatiaľ iba pri ňom. Lebo na jeho splnenie treba toho predsa len trochu viac. Napríklad kusisko práce v prostredí, v ktorom sa kandidáti toľké roky pohybujú, prípadne pohybovali. Koľko tej práce ale v parlamente odviedli, aby sa práve oni mohli tohto pochodu zúčastniť? Žalostne málo, často kontraproduktívnej.

Som za to, aby každý počatý život pokračoval, riadne a zmysluplne. Som za to, aby potencionálny rodičia boli rodičmi skutočnými, či už svojím pričinením, alebo pričinením lekárov, ak to niekde hapruje. Som tiež za to, aby tí potencionálni rodičia ostali v niektorých prípadoch zatiaľ iba potencionálni. Aby to rozhodnutie ostalo na nich dvoch, s prevažujúcim rozhodovaním ženy, ktoré muž bude rešpektovať. A som za to, aby toto rozhodnutie nikdy neoľutovali a aby takýchto rozhodnutí ubúdalo. Napríklad aj tým, že niektoré sľuby budú premenené na skutky.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?