reklama

Strom ktorý sa smeje, strom ktorý sa dosmial

Poznáte to, niečo dostanete, niečo vlastníte a ono to s vami putuje stále. Niekedy pre svoju dôležitosť, niekedy pre človeka, ktorý je s tou vecou spojený, niekedy len tak a niekedy pre všetky možné dôvody, ktoré na svete existujú.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Keď som narukoval, neter Michalka mala tri roky. V jednom z listov od rodičov, bola priložená kresbička od nej pre mňa. Vojak sa potešil každému listu, ten od rodičov často obsahoval vtedy zdanlivo to najdôležitejšie. Ale, kde sú už tie peniaze? Michalka kresbičku nazvala „Strom ktorý sa smeje“ a zvláštnym riadením osudu mám ju doteraz. Nezapotrošila sa, opustila so mnou kasárne, aj zo dva podnájmy, ktoré som ešte vystriedal, kým sme sa neusalašili vo vlastnom.

Teraz je v jednom z obalov o ktorých matne viem, čo asi obsahujú a keď si na niečo spomeniem a chcem to nájsť, nachádzam mnoho iného, kým sa dopátram toho mieneného. Čaro neporiadku, spasenie od dokonalosti inventára, stopy minulosti.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V lese stromov, že by sa ich jeden nedorátal. Načo aj, nie sú tam kvôli tomu. Strom ktorý sa smeje mi pripomenul Hugov román, ktorý som kedysi dávno čítal, ale viac mi pripomína les samotný, do ktorého občas zaleziem. Hľadám strom, ktorý by sa naozaj smial a včera som našiel jeden, ktorý sa už dosmial. Miesto smútku sála z neho sila a rozmanitosť prírody, miesto teplých tónov jesene a fauvistov, kričia z neho ostré farby nemeckých expresionistov. Napriek tomu, je neprekonateľne krásny aj vo svojom umieraní, ktorým rozvíja iný život.

Strom ktorý sa smeje. Už viac ako tridsať rokov putuje so mnou, upevňuje korienky. Je jedným z aleje vysadenej dávno pred tým, než by sme si trúfli odhadnúť a stále klíčiacej až po horizont, o ktorom ale nič nevieme.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Včera som sa teda vybral do lesa. Mali sme ísť viacerí, ale z toho zišlo, tak som išiel sám. Na huby, ak by sa pošťastilo, s fotoaparátom pre istotu, ak by nerástlo nič. Od stanice Vinohrady, cez lokalitu Koziarka niekam pod Kamzík. Mesiac ešte na oblohe a oproti nemu slniečko, dávajúce prísľub teplého dňa.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Celkom úspešný deň, nakoniec som našiel asi tridsať hríbov, nedá sa s nimi nepochváliť, aj keď inde sú tie úlovky onakvejšie.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Vôbec v lese je toho dosť, aj stromov, ktoré by jeden neporátal...

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Aj obrastených pňov...

Obrázok blogu

Aj obrastených kameňov.

Obrázok blogu

A jeden z mnohých vyvrátených stromov, spílených po kalamite sa so svojím existovaním lúči takýmito farbami. Možno sa už dosmial, možno mlčal celý život. Bez ohľadu na to, je jedným z mála, čo mi utkvieva v pamäti pre bizarnosť nového hávu, pre čaro farieb, ktoré nepatria do tých jesenných, pre ticho, ktoré ho obklopuje a ktorým dokáže toľko povedať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu


Dušan Koniar

Dušan Koniar

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  668
  •  | 
  • Páči sa:  3 514x

na pol ceste medzi nádejou, že môže byť aj lepšie a podozrením, že lepšie je vždy tomu, kto sa tým nezaoberá. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu