ESO v rukáve

Autor: Dušan Koniar | 15.11.2013 o 12:18 | (upravené 15.11.2013 o 12:30) Karma článku: 11,00 | Prečítané:  555x

Nemám na mysli falošného hráča. Spomenul som si na jedného kúzelníka, ktorý predvádzal svoje kúsky síce vo fraku, bežnej to rovnošate kúzelníkov, ale frak mal krátke rukávy. Aby diváci prestali veriť tým povedačkám, že to všetko kúzelníci schovávajú práve v rukávoch.

 

 

Keď ale šatky, loptičky či karty nevyťahuje z rukáva, kde do šľaka to má všetko vopchané? Žeby sme boli obeťami ilúzie? Minister Kaliňák je vcelku pohľadný muž a cravate blanche mu určite pristane, čo nám ale predvádza nie je zlatým klincom programu. Dlho očakávaným číslom, ktoré má prevýšiť tie nudné predchádzajúce. Minister Kaliňák je minister vlády a kolega iných ministrov. A tí predvádzajú iné psie kusy a presne do toho estrádneho programu patrí aj ESO.

Čo nám pomôže analýza vyše 400 organizácií štátnej správy, čo s informáciou, že vyše päťdesiattisíc úradníkov pracuje v približne 250 organizáciách štátu, ako sú štátne podniky, rozpočtové či príspevkové organizácie a fondy? Čo nám to pomôže, keď jednotliví ministri majú zviazané ruky, alebo naopak, šikovne zubami uťahujú ten gordický uzol, aby sa to všetkým tak zdalo?

Ministerstvo školstva už niekoľko mesiacov čelí obvineniam, že si veľmi neekonomicky prenajalo kancelárske priestory kdesi na Račianskej. Že v objekte sú priestory aj lacnejšie, že je to drahé na túto lokalitu aj na Bratislavu ako takú. Momentálne je to zahrané do autu a tam to aj ostane. Priestory boli prenajaté pre akýsi ústav ministerstva. Otázne je, či je vôbec potrebný, mňa však zarazila iná informácia. V tomto prípade má ministerstvo fakt zviazané ruky, ale zároveň, samo si ich zväzuje. Finančné prostriedky na fungovanie tohto ústavu pochádzajú z akéhosi fondu z EÚ. A vysvetlenie, prečo sa priestor prenajal dva a pol krát drahšie ako je v onej budove možné, je na svete. Podmienkou pridelenia prostriedkov z toho fondu je, že sa za ne nebude nič kupovať. Pýtam sa teda, na kieho šľaka je nám nejaký ústav ministerstva školstva, ktorý 90% svojho rozpočtu minie na prenájom kopíriek, stolov, kobercov a spiniek? Aké má ten ústav výsledky a kde sa s výsledkami jeho práce môžeme stretnúť. Bude sa redukovať, zlučovať alebo rušiť? Alebo hókus pokus vyjde a nič sa meniť nebude?

Minister Počiatek nedávno obhajoval fungovanie štátnych podnikov a ako príklad uviedol Slovenskú poštu. Ako štátny podnik a zároveň najväčší zamestnávateľ na Slovensku, má sa po rokoch dostať do zisku a to má byť dôkazom toho, že štát nie je najhorší zamestnávateľ. Zaujímavé. Stačí sa pozrieť na ponuky z Profesie a na ponúknuté platy. Za plný úväzok pre doručovateľa či pracovníka na priehradke 380 až 440 eur, plus 20% odmeny. Tých 440 eur za prácu na zmeny v prevádzke pošty otvorenej aj počas víkendu do 20.00 hod. Nuž ale, za takéto peniaze predsa zdierajú podnikatelia nešťastných zamestnancov. A keby len to. Pošta na vlastné kuriérske služby používa živnostníkov a možno aj dohodárov. Takže, vychádza mi to tak, že štátny podnik je úspešný len vtedy, ak rozhodujúcu a drvivú väčšinu svojich zamestnancov platí tak, ako to robí zamestnávateľ šičiek či splietačov káblikov. Bolo by určite zaujímavé porovnať plat radového zamestnanca pošty a pracovníka ľubovoľného úradníka štátnej organizácie objednávajúceho novú tlačiareň, lebo prišli peniaze z Bruselu a do Hromníc ich treba minúť.

No a na záver taký minister Kažimír. Na kohože to splieta bič v podobe daňových licencií? Ak sa po rokoch jeho kolega Kaliňák odhodlal začať prísne rozlišovať medzi štátnym úradníkom a štátnym úradníkom, ak zrazu vidí, že sú ich tisícky nadbytočných, bolo by snáď na čase rozlišovať aj medzi podnikateľom a podnikateľom. Lebo sú ich minimálne dva druhy, ak opomenieme špekulantov a podvodníkov. Hovorme iba o tých, ktorí podnikajú poctivo a vykazujú zisk a platia dane a tých, čo podnikajú tak isto poctivo, dane však neplatia, lebo nevykazujú zisk. V Hospodárskych novinách prebehlo niečo ako hodina otázok analytikovi, na meno si nespomeniem, ktorému bolo možné klásť otázky ohľadne týchto daňových licencií a on na ne odpovedal. Otázky sa točili samozrejme okolo opodstatnenosti tohto opatrenia a či si onen analytik myslí, že sú spravodlivé. Pýtala sa tá skupina podnikateľov, ktorých sa to dotýka. Teda tých, ktorý ako právnické osoby dane teraz alebo doteraz neodvádzali a aj tá najnižšia sadzba môže byť pre nich likvidačná, alebo ju budú pociťovať ako nespravodlivú. Diskusia bola anonymná, ale som presvedčený, že sa do nej zapojili tí ľudia, ktorí bezpochyby patria do skupiny poctivých podnikateľov. Lump nečíta, lump sa smeje pod fúzy.

Jednej z otázok analytik nerozumel, alebo nechcel rozumieť. Pani sa pýtala, prečo má odviesť licenciu za svoju eseročku, keď tá je rok alebo dlhšie neaktívna a nevykazuje žiadnu činnosť. Tomuto analytik nerozumel, tak sa mu to pokúsim vysvetliť. Poznám najmenej štyroch podnikateľov, ktorí podnikajú aj na živnosť a zároveň, v súlade s právnymi predpismi tohto štátu, majú aj eseročku ako jediná osoba. Z jednoduchého dôvodu, aby sa udržali na trhu. Aby vedeli ponúknuť dobrú cenu súkromnému zákazníkovi, bežnému občanovi a aby zároveň, ako platcovia DPH, boli zaujímaví a výhodní aj ako dodávateľ pre iného platcu DPH. To je snáď zrozumiteľné dosť. Zrozumiteľné by malo byť aj to, že každé jedno podnikanie sa môže vyvíjať rozdielne a môže sa stať, že za celé zdaňovacie obdobie sa nevyskytne príležitosť fakturovať na živnosť alebo na eseročku- platcu DPH. Je na tom niečo pre ministra financií podozrivé, ak existuje toľko právnických osôb, ktoré nevykazujú zisk? Nezvláda kontrolné nástroje ktoré má k dispozícii a tak zahrnie všetkých do jednej kategórie. Neplatič dane zo zisku rovná sa potencionálny podvodník? Títo ľudia sa iba chcú udržať na trhu a urobili pre to viac ako ja. Nemám eseročku a ani ju nechcem. Využívam práve spoluprácu s nimi, pretože sa tiež stretávam s tým, že by si môj odberateľ radšej tú daň uplatnil. Je to výhodné pre mňa, je to výhodné pre objednávateľa a je to výhodné aj pre mojich partnerov.

Keď som spomínal, že sú dva druhy poctivých podnikateľov, mal som na mysli nasledovné. Tento štát miluje a neskonale ľúbi podnikateľa, ktorí dováža komodity alebo služby, umiestni ich na trhu a vykáže zisk a adekvátnu daň z neho. Netvrdím, že na takomto podnikaní je niečo zlé. Treba sa im obracať a hľadať, kde je ich miesto na trhu. Druhou vecou je, že jedno z najlukratívnejších miest pre nich je štátna a verejná správa. Väčšina týchto právnických osôb nemá prečo neplatiť dane. Nemôže sa tomu vyhnúť, pretože jej nákladom je nákup a ziskom predaj. Ak hovoríme stále o poctivom podnikaní, od týchto právnických osôb plynú do štátnej pokladnice dane. Celá ich pridaná hodnota je ale iba v tom, že zamestnávajú zamestnancov, ak vôbec. Ak nevyužívajú služby živnostníkov či dohodárov. Vtedy sa aj to plus ešte znižuje.

Druhou skupinou sú podnikatelia, právnické osoby, ktorých pridanou hodnotou je výroba a s ňou nutne spojená inovácia a investovanie do výroby v podobe technológií, obnovy strojových či vozových parkov, spotrebného tovaru. Im nikto nedovolí prenajať si kopírku za bruselské peniaze. Oni ju z času na čas musia kúpiť. Spoločným znakom úplne všetkých podnikateľov, vrátane mňa, je redukovať zaplatené dane na čo najnižšiu možnú mieru. To robia všetci do jedného. Či už potrebujú zarobené peniaze na bežnú obživu, alebo na novú kopírku za sto euro alebo na omnoho väčšiu investíciu. Aby to podnikateľov nelákalo obklopovať sa stále novými technickými hračkami, je tu systém odpisovania, ktorý odpisovanie investície rozdeľuje do dlhšieho času. To by snáď mohlo byť indikáciou toho, že firma existuje, tvorí, vyrába a chce napredovať. Opakujem, štát má dostatok kontrolných mechanizmov na to, aby to dokázal ukočírovať. Napríklad aj v podobe tých 250.000 zamestnancov vo verejnej správe. Otázne je, či ich vie zmysluplne využiť. Evidentne nie, ak ich teraz mieni prepúšťať po tisíckach.

No ale uvidíme, ako to celé dopadne. Jeden scenár sa mi už črtá a veľmi sa obávam, že skončíme akurát pri ňom. Okrem prepúšťania úradníkov, zlučovania úradov či ich rušením pre duplicitnú činnosť s inými, má minister Kaliňák schované ešte jedno eso. A myslím, že zainteresovaní túžobne očakávajú, kedy ho hodí do hry. Podľa neho (a v tom mu bezvýhradne verím) majú mnohé úrady priveľa obslužného personálu. Tu vidí nemalý priestor na ušetrenie štátnych peňazí, na zredukovanie týchto služieb do menšieho počtu poskytovateľov. Nuž poskytovatelia hláste sa, pretože minister sa nebráni ani tomu, aby tieto služby prevzali súkromníci. Je to neuveriteľne dobrý biznis, správa budov, obstarávanie upratovacích služieb či kancelárskych pomôcok. Tak dobrý, že ho zväčša vykonávajú tí najlepší z najlepších. Firmy, ktoré štát ľúbi, pretože pravidelne platia dane, alebo aspoň platia. Nie ako nejaký chudák v desať ročnom aute, čo už dvadsať rokov od tohto štátu nežiada nič a to je jeho chyba. Štát si naňho spomenul a chce začať šetriť, napríklad aj od neho.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?