Hľadá sa ďalší takmer člen Smeru

Autor: Dušan Koniar | 5.12.2013 o 11:19 | (upravené 5.12.2013 o 11:31) Karma článku: 12,47 | Prečítané:  927x

V deň keď ľahla popolom Krásna Hôrka, zdalo sa, že dúchať do pahreby už nutné nebude. Že rok 2014 stratil prívlastok supervolebný, pretože tie najdôležitejšue voľby- parlamentné, sú o dva roky oddialené. Že voľby do samospráv obcí aj do európskeho parlamentu ako zvyčajne veľa vody nenamútia a tie prezidentské sa už nejako ukočírujú. Hlavne po očakávanom a avizovanom prevalcovaní Slovenska v novembrových voľbách do VÚC Smerom.

 

 

Lenže v ten deň akoby ľahla popolom nielen Krásna Hôrka. Neriešený problém ostal naďalej neriešeným a v spojitosti s inými nakopenými problémami, volič sa utvrdil v presvedčení, že má neustále do činenia so štandardným postojom politických strán. Majú proste všetko na saláme. Raz sa to prevaliť muselo, tak prečo nie v novembri a prečo nie v banskobystrickom kraji?

Keby ostalo iba pri prekvapujúcom výsledku týchto volieb, možno by sa aj to nejako predýchalo. Ale najprv tu bol nešťastný výrok o vreci zemiakov a potom neúčinná mobilizácia „demokratických“ síl na podporu štandardných politických strán. Rozdiel vo volebnej účasti medzi banskobystrickým krajom a zvyškom Slovenska bol približne sedem percentný. Dá sa predpokladať, že práve tých sedem percent, asi 36 000 ľudí, rozhodlo o presvedčivom víťazstve Kotlebu. Nie pre svoj sklon k extrémizmu a nie pre zmysel pre humor za každú cenu. Jednoducho preto, lebo „štandardné“ politické strany ich za extrémistov označili a stále budú označovať. Je to jednoduchšie ako priznať si zlyhávanie na každom kroku, kedy nejaká Rómska otázka môže byť naozaj terciárna. Je to jednoduchšie, považovať sedemdesiattisíc ľudí za pomýlených v názore a v preferovaných hodnotách, ako každému jednému z nich dokázať vysvetliť, aký veľký je podiel tej ktorej politickej strany na všetkých tých nakopených problémoch. Čiže, úprimne sa sypať popol na hlavu.

Nezamestnanosť a sociálne odkázaní. Z toho plynúce mizivé financie pre školstvo a zdravotníctvo. Mizivé v tom, že miznú v neprehľadnom a skostnatenom systéme a mizivé aj svojim objemom. Toľkokrát naozaj hlasno ofrflaná vymožiteľnosť práva a biedny stav justície, kedy predstavitelia súdnictva sú veľmi dotknutí, že im budúci rok, tak ako po iné roky, nemá stúpnuť plat o štvrť tisícky mesačne. Toto je fakt na zamyslenie a s týmito témami a presvedčivou argumentáciou treba ísť do regiónov a snažiť sa uloviť voliča. Rómska otázka je preto naozaj až terciárna, pretože pre všetky tie problémy a nezrovnalosti, stáva sa vypuklejšou a dokáže na seba nabaľovať aj fámy a nepravdy.

Zodpovednosť politických strán za toto všetko je neodškriepiteľná a trvá dvadsať rokov. Zodpovednosť je rýdzo politická a platia za ňu iba politickú cenu. V akom kurze sa potom mení na cenu v obežive, to vedia najlepšie oni sami. A že je to kurz mimoriadne lákavý, o tom nás presviedča momentálna nervozita v tábore súčasných nositeľov tejto zodpovednosti. Sme svedkami kurióznej situácie. Smer SD utrpel zdrvujúce víťazstvo vo voľbách do VÚC. Tak zdrvujúce, že o troch županoch vyhravších v prvom kole nepadla takmer ani zmienka. To bolo ešte všetko v poriadku a zdalo sa, že Smer SD síce v Bratislave neuspeje, to sa ale dalo predpokladať a Bratislava bola preventívne odčlenená od zbytku Slovenska. A ak by sa stalo, že v druhom kole príde predsa len o niektorý z krajov (Košice či Nitra), Smer SD by to zvládol a oprávnene by mohol hovoriť o presvedčivom víťazstve. Stalo sa však to najhoršie z pohľadu Smeru SD, čo ich mohlo postihnúť. V banskobystrickom kraji mu to natrel niekto, o kom rozhodne nie je známe, koľko ľudí a z akých dôvodov by sa za neho postavilo na celom Slovensku.

Začiatkom júla som si dovolil vysloviť domnienku, že SDKÚ- DS nepostaví do prezidentských volieb vlastného kandidáta, že sa skôr prikloní k niektorému z jestvujúcich. V tom blogu som opozícii vytkol, že bez boja opúšťa arénu v siedmich krajoch a schopnosť dohodnúť sa deklaruje iba v tom bratislavskom. Bola to chyba, pretože pri rovnakom nasadení mohli presvedčivejšie dopadnúť práve v Košiciach a v Nitre. Myslím si, že mohli aj vyhrať. Musím tiež ale priznať, že si to myslím až po voľbách, vôbec som nebol oboznámený s dohovormi a postupmi v jednotlivých krajoch. Že sa opozícia stále správa ako slon v porceláne dokazujú aj šumy, že by sa SDKÚ- DS nakoniec mohla prikloniť aj k Pavlovi Hrušovskému. Po toľko krát odmietavom vyjadrení sa ohľadne prezidentskej kandidatúry Ivetou Radičovou by bolo krokom späť, ak by sa nakoniec kandidovať rozhodla. Nemenej krát sa odmietlo SDKÚ- DS vyjadriť kladne ku kandidatúre Pavla Hrušovského a prípadný príklon k tejto kandidatúre by bol fiaskom. Som presvedčený, že už v prvom kole. Takéto otáľanie nevedie k ničomu, príliš z neho vytŕča politický kalkul a hlavne bezradnosť. Inak povedané, štandardná politická strana nepozná svojho voliča, netuší čo alebo koho bude preferovať, je úplne odtrhnutá od reality.

A štandardnou politickou stranou je aj Smer SD. Že sa nevedia alebo nechcú jednoznačne vyjadriť ku konkrétnej situácii, na to sme si už zvyknúť mohli. Či je to prítomnosť Róberta Fica v byte na Vazovovej alebo ako je to vlastne s jeho rozhodnutím o prezidentskej kandidatúre. Či áno a či nie. Ak by kandidoval a uspel, kto bude premiérom a aké to bude mať následky. Ak by kandidoval a neuspel, ako sa bude cítiť v premiérskom kresle, z ktorého si iba odskočil. Ako by reagoval, v prípade neúspešnej kandidatúry, keď by ako premiér musel ako jeden z prvých gratulovať novozvolenému prezidentovi. Lebo netreba zabúdať na fakt, ako si Róbert Fico nesmierne ctí úrad prezidenta republiky. Že aj keď mu to nikto nenariaďuje, v kancelárii má portrét prezidenta, vždy vstane zo stoličky, ak do miestnosti vstúpi prezident. Lebo v ňom ctí úrad a funkciu, štátny symbol a nie iba fyzického človeka. Približne takýmito slovami sa postavil na obhajovanie takmer člena Smeru, súčasného prezidenta Ivana Gašparoviča, ktorý čelil kritike za vykrúcanie sa zo svojich dvoch klamlivých tvrdení o pobyte svojej osoby počas istého incidentu. A netreba tiež zabúdať na to, ako sa predseda Smeru a takmer člen Smeru zhodli v otázke, čo je terciárne keď sa jednalo o Čentéša a čo bolo naopak zúfalo akútne, keď sa jednalo o Čižnára. Že je to stále tá istá justícia v tom istom marazme a že sa nič nepohlo smerom k lepšej vymožitelnosti práva, to môže byť jedným z kamienkov tej mozaiky, ktorá sa začala skladať 9. novembra v banskobystrickom kraji.

V apríli budúceho roku budú nad svojimi kamienkami mať možnosť uvažovať viac ako štyri milióny oprávnených voličov. Účasť a výsledky prvého kola môžu dosť napovedať o tom, ako tie kamienky v ruke volič poťažkáva. Z druhého kola je už ale nemožné vystúpiť. Prieskumy sú aké sú a preto treba ísť, v prípade Smeru, na istotu. Lenže, rozdávač istôt vie najlepšie, ako to s nimi v skutočnosti je. Preto si, s najväčšou pravdepodobnosťou práve on, objednal v agentúre Polis súkromný prieskum. Kto iný by porovnával šance Lajčáka s tými pre Fica? Prieskum je súkromný, preto sa dozvedáme iba nespresnený výsledok, že Lajčák by bol prijateľnejší o niekoľko percent, menej ako desať, ako Fico.

Miroslav Lajčák sa však tiež dôrazne a jednoznačne vyjadril, že kandidovať nemieni a tiež to, aké má k tomu dôvody. Zmena tohto postoja by bola tiež krokom späť. Miroslav Lajčák by bol pre Smer ideálny kandidát, lebo nie je členom Smeru, ani sa len necíti ním skoro byť. Po debakli Vladimíra Maňku je nadmieru rizikové stavať do prezidentských volieb ostrieľaného harcovníka so straníckou bumaškou a obdobnou rétorikou. Tiež som už raz spomenul, je to ale naozaj iba moja domnienka, že Smer postaví dosť neznámeho kandidáta, nečlena (nečlenku?) Smeru a to aj napriek posledným vyhláseniam Róberta Fica a tom, že dostatočne známy kandidát sa nemusí poldruha roka predstavovať verejnosti. Vrece zemiakov sa mu už raz rozsypalo, tak prečo brať čokoľvek čo povie vážne. Takýto kandidát môže aj čestne prehrať a vedenie Smeru to môže pokojne okomentovať spoza pracovného stola, že to je predsa v poriadku, toto sa dalo čakať. Že ale teraz majú nakopenej toľko neodkladnej práce s tak sužovaným Slovenskom, že sa s najväčšou zodpovednosťou chcú predsa len venovať tomu, k čomu majú ešte dva roky bezpečný mandát. Že u nich vždy vyhráva zmysel pre povinnosť, že od rozrobenej roboty sa predsa neuteká a prezident republiky je v prvom rade úrad, symbol, jednotiaci prvok a až potom konkrétna fyzická osoba. Tomu zodpovedajú aj jeho právomoci, o rozširovaní ktorých sa síce jeden čas uvažovalo, ale keďže to zhorenisko na Krásnej Hôrke je predsa len dosť okaté, upustilo sa od toho.

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?