Dvakrát vďaka za dnešok

Autor: Dušan Koniar | 18.12.2013 o 23:15 | Karma článku: 11,83 | Prečítané:  644x

Dvakrát vďaka za dnešný deň, za dve neprekvapenia, ktoré zreteľne vravia o tom kam sme dospeli. A kam chce kto kráčať. Kam Fico, kam Frešo a ako mi rozhodovanie uľahčili.

 

 

Dnes majú meniny Slávky a Slávy. Žiadnu osobne nepoznám, preto zagratulujem všetkým. Pretože sa mi náramne hodí povedať jedno. Sláva, už je to tu! V jeden deň sa záväzne vyjadrili dvaja lídri ohľadne prezidentských volieb. Aby som bol spravodlivý, keďže občas sa o lídroch vyjadrujem opovržlivo, jeden veľký líder útlejšej postavy a jeden maličký líder postavy mohutnej. Aspoň to majú vyvážené.

Prvé neprekvapenie je ohlásená kandidatúra Róberta Fica, aj keď priznávam, do poslednej chvíle som bol presvedčený, že do toho nepôjde. Po jeho sebakritickom prejave pred vybraným auditóriom mi ale spadli šupiny z očí a pochopil som, čo to chce za chlapa, zastávať funkciu prezidenta Slovenskej republiky. A prečo práve Róbert Fico je tým najlepším kandidátom Smeru SD. Vysvetlil nám životne dôležitú podmienku k tomu, aby Slovensko úspešne napredovalo úskaliami nežičlivej doby. Vysvetlil to tak po lopate, že to snáď pochopil každý.

Slovensko potrebuje bezvýhradnú súhru troch najvyšších ústavných činiteľov, predsedu Národnej rady, prezidenta republiky a predsedu vlády. Je nanajvýš žiaduce aby títo traja, alebo ak chcete, takýto traja, ťahali za jeden povraz a hlavne, za ten istý koniec. Otázne je, koho vidia na tom druhom, značne rozstrapkanom konci. Ak je toto podľa Fica základná podmienka toho, aby sa na Slovensku žilo omnoho omnoho lepšie, ukázal nám v priebehu posledných rokov, že protivníkov môže byť potencionálne dosť. A aby potrebnú súhru troch najvyšších zabezpečil onakvejšie než ktokoľvek pred ním, pretiahol na svoj koniec lana mocné chlapiny.

Vzorom mu nemohol byť mrazivo zlý vzťah z dávnejšej minulosti medzi premiérom Mečiarom a prezidentom Kováčom, pretože v tom čase bol síce rovnako ambiciózny ako dnes, ale svoje miesto si ešte nenašiel. Z tohto obdobia marazmu a hnusu slovenskej politiky si však zobral dôležité ponaučenie a dokázal ho zázračne sofistikovať. Keďže ale stavia na podobných základoch ako Mečiar, nikdy nemôžem prijať nedávne tvrdenia viacerých predstaviteľov Smeru, že im je úprimne ľúto odchodu troch členov z opozičnej SDKÚ- DS. Že to vnímajú ako oslabovanie a ďalšie trieštenie opozície, ktorá je ale zároveň štandardnou politickou silou, relevantným a dôstojným súperom v parlamentnej demokracii. To rozhodne nie je pravda. Smer SD a Fico obzvlášť, sú silne populisticky orientovaní a ich plač nad trieštením štandardných politických strán a nad možným posilňovaním extrémistických samohoniek je krajne neúprimné. Keďže Fico bravúrne poľudštil toho slona v porceláne, akým bol Mečiar, veľmi dobre vie, kto jediný ho môže ohroziť. Vie to a preto to dnes aj spomenul.

Pravica, pravicový zlepenec, je mohutne kontaminovaný vlastnou neschopnosťou, svárlivosťou, naivitou a niekedy naozaj svojou prestarnutosťou, ktorá ho s rovnomennou horninou kladie až kdesi do neogénu či kriedy. Komuže by nebolo ľúto za tak ľahkým protivníkom, hlavne, ak bez boja opúšťa donedávna ešte obhájiteľné línie. Na miesto ľahko čitateľného protivníka sa tlačí niekto iný. Dobre riadenú a organizovanú populistickú silu môže poraziť iba ešte lepšie zorganizovaná iná populistická sila. Takej ale, aj vďaka nesmiernemu talentu Róberta Fica tancovať na tomto parkete, na Slovensku nieto. Preto má šancu omnoho jednoduchší protivník, s hrubším a chudobnejším slovníkom- extrémizmus. Myslím, že Fico v dnešnej samochvále zdôvodnenia svojej kandidatúry mal na mysli Milana Kňažka, keď spomenul jedného z protikandidátov, ktorému na prezidentskú kampaň stačí označovať Smer SD za extrémistickú stranu a celý svoj volebný program má hotový. Myslím si zároveň, že Kňažko sa veľmi nemýlil, pretože práve Smer SD svojou politikou, neschopnou akejkoľvek sebareflexie, dokáže povzbudiť extrémistické nálady. Bohorovná dokonalosť nepresvedčí nikoho, príliš zaváňa narcizmom a zároveň strachom z možného nastavenia zrkadla. Toľkokrát prezentovaná zomknutosť a udržanie jednotnej línie strany a vlády je priam neprirodzená a túto neprirodzenosť sa Fico teraz pokúsi preniesť do rádoby lyrického vzťahu medzi troma najvyššími.

Vzorom mu je práve tá nedávna minulosť a rovnako mrazivo zlý vzťah medzi prezidentom Gašparovičom na strane jednej a celou koalíciou počas vlády Ivety Radičovej na strane druhej. Tak ako za mnoho zlého mohli aj Kováč aj Mečiar, mnoho zlej práce je aj za Gašparovičom, Radičovou, Sulíkom, Dzurindom či Hrušovským. A Fico sa ani nesnaží nijako zakrývať, že z toho zlého vzťahu ťažil a že ho doslova živil. Pretože dáva prednosť vzťahom dobrým a to aj za cenu toho, že bude musieť vystupovať ako ten najlepší. Obetoval sa už toľkokrát, obetuje sa aj teraz. Netrápi ho, že jedna z príčin zlého vzťahu prezident- vláda počas vládnutia Radičovej, bol boj o generálneho prokurátora. To je jeden z tých mocných, ktorého potrebuje na svojej strane lana a nijako sa nebráni ani tomu, aby tam stál aj predseda Najvyššieho súdu. Naopak, chce ho tam a to veľmi. Tak okaté spojenectvo s údajne nezávislou súdnou mocou ho ale stavia ako terč pre každého, kto mal možnosť sa o nezávislosti súdnej moci presvedčiť, kto má skúsenosť s vymožitelnosti práva u nás alebo len toho, kto je ochotný na akomkoľvek príklade uveriť, že je to naozaj tak zlé ako sa píše a hovorí. A jednoduché a na lopate podané príklady sú najstráviteľnejšie, to Fico vie. Preto sa toho extrémizmu bojí napriek tomu, že svojim zarputilím postojom ho proti sebe stavia. Preto tá síce neúprimná, ale opodstatnená ľútosť nad pokračujúcim rozpadaním sa štandardnej opozície.

 

Štandardná opozícia, čo to vlastne je? Dnes nám to Pavol Frešo predviedol dokonale. Že Fico chodil okolo vlastnej kandidatúry ako mačka okolo tej kaše je pochopiteľné. Má zodpovednosť, je kritizovateľný, napriek svojej dokonalosti, dokáže šliapnuť poriadne vedľa a tak každý krok dva krát zváži a príde s prijateľnejším riešením. Taktizuje, výrok o vreci zemiakov bol tým prešľapom a následky toho prekvapenia, ktoré z vreca vyskočilo, ho v taktizovaní ešte posilnilo. Nikdy sa asi nedozvieme, čo bolo prípadnou alternatívou, kto by bol nominovaný Smerom, ak by sa Fico predsa len rozhodol nekandidovať. Či vôbec existoval plán „B“.

Okolo akej kaše ale chodil Frešo a SDKÚ- DS, tiež sa asi nikdy nedozvieme. Toto nie je taktizovanie, to je jasná bezradnosť a dovolím si povedať, politická hlúposť. Fico je dostatočne silný a zatiaľ nikým neohrozený, aby si mohol dovoliť hru o generálneho prokurátora. Čerta starého ho môžu zaujímať názory a nálady v opozícii a ich voličov. Frešo je ale slabučký ako čaj. Stačilo ho však nechať trochu dlhšie vylúhovať, nechlípať tak horúcu brečku. Výsledky krajských volieb v Nitre a v Košiciach, netvrdím, že označili vhodných kandidátov, ale mohli niečo ukázať o možnej spolupráci aj inde ako v Bratislave. SDKÚ- DS akoby sa bála vystrčiť nos z Bratislavy, akoby uverili Ficovi, že na Slovensko chodiť majú zakázané. Všetci sa škodoradostne smejeme na tom vreci zemiakov, na tom ako dopadol Maňka. Uvedomuje si ale niekto, že je tu aj Kaník, ktorý dopadol katastrofálnejšie ako Maňka? Že vrece zemiakov má akú takú váhu, ale šupky zo zemiakov, no čo už s nimi? Rýchlo aspoň to čo sa robí bežne a čo nám chce Únia o chvíľu zakázať- kŕmiť domáce zvieratá pomyjami. Expresívne vyjadrenie, nech mi pán Kaník odpustí, ale musí si uvedomiť, že ak je spomínanie vreca zemiakov vtipné, musí takým byť so všetkým, čo k tomuto vrecu patrí. A musí si to uvedomiť aj Frešo a tiež si musí uvedomiť, čoho vrece asi tak môže reprezentovať Pavol Hrušovský. Ten neogén a kriedu som pri zlepenci nespomenul náhodou. Toľké trucovanie s podporou Hrušovského, akoby v talóne bolo aj niečo iné. A zrazu okato, v deň Ficovho prihlásenia sa ku kandidatúre- ľaľa Hrušovský. Toto malo byť nejaké vytiahnutie tromfu z rukáva? Nad týmto mali novinári spľasnúť rukami a váhať, čo vlastne oznámiť skôr?

Dnešok priniesol dve správy. Jednu nutne zlú, lebo Fico predviedol, akú má víziu o Slovensku a kam by to chcel s tým pevne uchopeným lanom dotiahnuť. Nie je to ale najhoršia správa dňa. Fico prezidentom nie je tá najkatastrofickejšia možnosť. Tou katastrofou by bol prezident Hrušovský, toľko krát náchylný lavírovať okolo Smeru SD. Vie si niekto predstaviť najpravdepodobnejšiu možnú koalíciu po parlamentných voľbách 2016? Akým by bol vtedy Hrušovský prijateľným prezidentom? Ak áno, nuž toto je Frešov prešľap.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?