Neodpovedať na otázku nie preto že jej nerozumie, či rozumieť nebodaj nechce; neodpovedať na ňu nie preto že je hlúpa, nemiestna či úplne od veci, ale len preto, že otázku kladie niekto, o koho identite sa najprv opakovane presvedčí protiotázkou, je správanie čisto inkvizítorské.
Označovať pýtajúceho sa za posadnutého zaváňa exorcizmom, paranoidnou predstavou, že dotyční v almare držia voodoo postavičku nápadne podobnú jemu samému a až zoženú krv z čierneho hydu, bude mu pekelne úzko.
Premiér sa cez média obracia na občanov, keď im chce niečo povedať, vysvetliť či oznámiť. Ak je to bežná správa, má na to hovorcu alebo tlačový odbor Úradu vlády, ak je v hre niečo, čo by mu mohlo vylepšiť imidž, prípadne, ak je to správa závažná, predstupuje pred novinárov sám. A ak sú prítomné televízne kamery a jeho vystúpenie má takú váhu, že putuje do hlavných správ, neváha sa postaviť ani pred tie kamery.
Médiá sa z toho istého dôvodu, z miery závažnosti položenej otázky, obracajú buď na premiéra, alebo niektorého z jeho ministrov, alebo iba na hovorcov. V takom istom poradí sa potom tie odpovede zobrazia v spravodajstve, podľa miery obšírnosti a dôveryhodnosti odpovede. Médiá môžu byť zvedavé až dotieravé, keby si ale všetky odpovede nechávali iba pre seba, dostávalo by sa im ich asi viac. Pýtajú sa v mene čitateľa a diváka, v mene občana a čo nevidieť aj voliča.
Jedno médium označil dnes Fico za posadnuté, nepriateľské vláde a jeho osobe a tiež za nedemokratické. Nie pre položenú otázku ale preto, lebo otázku položil ten kto ju položil. To je zároveň najlepší spôsob, ako sa odpovedi na otázku vyhnúť a zopakovať pritom zaklínacie slovíčko- posadnutosť. To aby si ostatné média mohli vytvoriť spoľahlivú asociáciu, že na otázku typu- prečo ste nenechali ombudsmanku Dubovcovú prehovoriť?, sa za žiadnu cenu odpovede nedočkajú, podobne ako na otázku- boli ste v byte na Vazovovej? Áno alebo nie? Inak povedané, klásť niektoré druhy otázok môže viesť k tomu, že nie iba jedno médium je posadnuté, že nákaza sa šíri celou novinárskou obcou.
Nepriateľstvo, posadnutosť a nedemokratické správanie nie sú jediné hriechy, z ktorých redaktorov denníka SME Fico obviňuje. Pridáva aj porušenie zákona a preto verím, že ako renomovaný právnik, ostrieľaný v toľkých sporoch pri hájení Slovenskej republiky na medzinárodnom fóre, podnikol patričné kroky. Tie mu napokon zo zákona aj vyplývajú, majúc vedomosť o nejakom porušení, musí to oznámiť. Bez obáv, veď kto by si už trúfol súdiť sa so Slovenskou republikou? Nech si len odvážlivec popáli prsty sám, keď ich už nemôžeme drviť v palečnici, obúvať do španielskej čižmy.
Každopádne, dobre na to ide. Ópium ľudstva, náboženstvo, ho nijako neomámilo, nešlukoval naozaj. Skúsenosti, hravou formou v detstve cez náboženstvo prijaté, ho predurčili k tomu, aby do komunistickej strany vstúpil o to múdrejší než kdejaký pripečený szmák, o koľko viac, na rozdiel od neho, tej náboženskej výchovy absolvoval. Podľa hesla- poznaj svojho nepriateľa, začal na stránke posadnutého média SME prispievať svojimi blogmi. Aj som si chcel pozrieť že odkedy, ale už v zozname blogerov nie je. Tak som vyhľadal jeho posledný, nedávny blog Haka a cez históriu zisťujem, že prvý z jeho devätnástich blogov uzrel svetlo sveta 7.4.2011. Mal nesmierne veľký počet diskusných príspevkov, viac ako tisícosemsto a podobným vysokým číslom, najčastejšie trojciferným, sa počtom diskusných príspevkov môže pochváliť väčšina jeho blogov. Dosiahnutá karma zodpovedá záujmu diskutujúcich.
V zozname blogerov nie je, blogy ale zmazané nie sú, takže je to zrejme jeho rozhodnutie, nie zákrok adminov. Veď kde by zohnali iného takého autora, posadnutého schopnosťou tak dobre písať, že na jeho prvý krok do osídiel temna, bude mať 1819 príspevkov. Tomu sa povie fakt nepriateľské prostredie.
