S vlkom v košiari niekedy šarapatia aj psy

Autor: Dušan Koniar | 2.2.2014 o 22:43 | (upravené 2.2.2014 o 23:00) Karma článku: 10,07 | Prečítané:  390x

Čo si budeme nahovárať, problém to je a nevyriešil ho zatiaľ nikto. Ešte sa o to ani nepokúsil, ešte ani nevie odkiaľ začať. Ostávame preto len pri deklaráciách, prísľuboch a vyhrážkach.

 

 

Kotlebov otvorený list Janukovyčovi nie je nič iné, ako ťah na bránku s úmyslom dať o sebe vedieť, nie obrátiť skóre. Preto je list otvorený. Preto nie je obálka oslintaná a zalepená, súkromný list by skončil v koši, podobne ako sťažnosť dôchodcu na preplnené smetiaky. Kotleba si našiel adresátov na Slovensku, tí ukrajinskí sú mu v paži. Je nás dosť takých, ktorí všetko nepriaznivé budeme vždy zvaľovať na politiku Únie a niekedy sa voči tomu ťažko argumentuje. Niekedy naozaj veľmi ťažko. Kotleba si jednoduchým slovníkom podchytáva tú časť obyvateľstva, ktorá síce môže sympatizovať s ukrajinským ľudom, na druhej strane, dosť vrelo by mu odporúčala obrátiť sa chrbtom Únii a NATO. Presvedčenie o vlastnom zlom postavení, zapríčinenom hlavne, alebo aj, naším členstvom v týchto štruktúrach, je pomerne rozšírené. Odporučenie obrátiť sa niekomu chrbtom, je zároveň nasmerovaním dotyčného konkrétnym smerom, smerom k Moskve. Kotleba môže zbierať body tam, kde to má štandardná politická strana zakázané robiť tak okato. Kotleba sa môže vrátiť k heslu- „do tankoch...“, Fico nie. Skupina voličov počujúca na tieto heslá je stratená a bojuje sa o ňu. Chce ju Kotleba, patrila doteraz, aspoň čiastočne, Ficovi a ten sa jej samozrejme vzdať nemieni. Písal som raz o tom, že populistu akým Fico je, môže poraziť iba populista od neho väčší.

Kotleba je tá správna brandža na regionálnej úrovni. Ťažko ho spojiť s niečím iným ako s Krásnohorským Podhradím, či podobným vystúpením inde na Slovensku. Práve že sa zviditeľňuje pri témach, ktoré sú roky neriešené, zaobalené len do deklarácií, prísľubov a vyhrážok, ľudia na ne počujú, ignorujú sprievodné znaky. Vnímajú chatrče postavené na cudzom, často na ich vlastnom, vnímajú nové bytovky postavené pre niekoho, kto sa nijako o ne nepričinil. Môžete im tvrdiť čokoľvek o nižšom štandarde takýchto bytoviek, im nikto neponúkne ani len také.

A do toho sa primieša incident ako mnoho predošlých. Polícia zasiahla v osade v Moldave nad Bodvou. Kukláči neboli nasadení na obranu niekoho, ani na bráneniu niekomu inému pred stretom s ním. Nešlo o zviditeľnenie sa radikálov, polícia si robila svoju prácu. Akurát, že po tom zásahu ostalo viac monoklov a kriku. Ešte stále by to nebolo nič výnimočné, takýchto zásahov sa udeje ročne niekoľko. Niektoré zarezonujú a utíchnu, iné pretrvávajú. Pochybnosti o tomto konkrétnom zásahu pretrvávajú. Udeje sa 19. júna a druhý deň sú na svete prvé obvinenia. O ďalší deň ich polícia popiera a chvíľu sa nič nedeje. Inšpekcia ministerstva vnútra vec prešetruje a 27.8. potvrdzuje predchádzajúce stanovisko polície. 16.12. ale Generálna prokuratúra nachádza dôvod na začatie trestného stíhania a tak reči o tom, že inšpekcia ministerstva vnútra nie je nezávislá vo vyšetrovaní, budú mať v niečom opodstatnenie. Medzitým, s prípadom je oboznámená aj verejná ochrankyňa práv Dubovcová a 8.1. si ju premiér pozýva na zasadnutie vlády. Tam ju zvozí pod čiernu zem a prehovoriť jej nedovolí. Odvtedy je to kauza politická, hoci vôbec ňou byť nemusela, nebyť volieb.

Tých novembrových a ich výsledkov v banskobystrickom kraji a tých marcových a starosťou o ich výsledok. Keby Kaliňák reagoval po prvých pochybnostiach, dávno pred akýmikoľvek voľbami, o čistote zásahu v Moldave. Keby nebol skalopevne presvedčený, nie o bezchybnosti svojho zboru, ale o tom, že jeho zbor nemá kto buzerovať, nič by sa nestalo. Prebehlo by vyšetrovanie, padli by obvinenia alebo by sa vyvrátili. Polícia mala prijateľné zdôvodnenie pre zásah- hľadanie konkrétnych osôb a predmetov súvisiacich s páchaním trestnej činnosti. Ak sa nemýlim, nejaké osoby zadržané boli.

Lenže novembrové voľby vyhral aj Kotleba. Ten Kotleba, ktorého kukláči opakovane zadržiavali, chvatmi a donucovacími prostriedkami, v osadách alebo pred nimi. Ten Kotleba, ktorý spĺňal všetky formálne práva na to, aby v Krásnohorskom Podhradí vstúpil na svoj vlastný pozemok a prizval si k tomu ľubovoľný počet kamarátov na meter štvorcový. Jemu to umožnili, jeho sprievodu pod hrozbou zadržania a obvinenia nie. V hlúpom presvedčení, že vlk sa nasýti a ovca ostane celá. Vlk však hladný nebol, všade má žrádla dosť, vlk si potreboval zavyť, vyznačkovať si teritórium. Ovca síce ostala celá, bľačí však znepokojene ďalej. Vie, že nie je vo vlastnom košiari, vie, že je tak trochu za humnami niekoho iného a nemá tam čo robiť. Cíti sa však pomerne dobre, keď je na okolí toľko psov, čo striehnu na vlka. Netuší, prosté dietko prírody, že je to práve psov pán, čo prvý skrotil vlka a spravil z neho psa.

Má o tom možnosť presvedčiť sa počas zásahu v Moldave nad Bodvou, hlavne však v mesiacoch nasledujúcich. Kým útočil vlk, psy strážili na pokyn svojho pána. Vlk je zlý a kým sa neoddelí zlo od dobra, každý je v zásade dobrý, ako na takého sa naňho hľadí. Preto na pokyn pána, psy reagujú aj vtedy, keď ich pošle robiť poriadok s ovcami samotnými. Oddeliť čierne od bielych, napríklad. Len sa to, zdá sa, vymklo bundášom spod kontroly. Možno sa nechali trochu uniesť pudom, vlka v sebe nezaprú, možno ovce zareagovali na psov ako na vlka. Nerozlišujú, myslia si, že ak im je určené pásť sa, môžu tak robiť kde sa im zachce. To ale nesmie nikto. Nerozlišujú a preto nevedia rozlíšiť ani to, kedy sú pre vlka ľahkou korisťou a prečo majú psy s nimi toľko práce. Každá práca má ale svoje pravidlá, aj stráženie. Iba hlúpy pán si nechá vo svorke nezvládnuteľného psa. Iba hlúpy pán odmieta pripustiť možnosť, či predsa len neurobil chybu pes, dokonca, či neurobil chybu on sám pri jeho výcviku. Miesto toho, aby preveril psa, spustí pohon na toho, komu zveril sekundárnu obranu práva všetkých. Psov, oviec, vlkov a ostatných, ktorí sú si v Noemovej arche vždy rovní.

Ale zrazu je všetko inak, zrazu sa Kotlebov slovník ozýva z úst Fica, Kaliňáka aj Pašku. Už nie je nutné zabezpečiť rovnaké právo všetkým, už nie je nutné stáť na strane tých, ktorí síce často páchajú drobnú kriminalitu, často bývajú v cudzom a neplatia za to, sú neprispôsobiví a na obtiaž, napriek tomu ale, je nutné ich chrániť voči tomu, aby bral spravodlivosť do rúk ten, ktorému do rúk nepatrí. Lebo to už je opäť neprávo a nie je možné pripustiť vzniku nových krívd, tým sa krivdy pretrvávajúce nevyriešia. Aktivisti, ombudsmanka a s ňou aj opozícia, všetci sú pomýlení v tom, ako sa stavajú na obranu komunity, kde je to samí kriminálnik a úžerník, cudzopasiaci na sociálnych výhodách a ohrozujúci svoje okolie, ktorému permanentne strpčuje život. A útočia na príslušníkov policajného zboru pri výkone služby. Jeden druhý aj tretí, posielajú ombudsmanku a aktivistov žiť do centra diania, vyskúšať si, aké to je vydržať týždeň v bezprostrednej blízkosti rómskej osady, aby mali aspoň nejakú predstavu o tom, čo si vytrpí obyvateľstvo žijúce v takomto susedstve celý život.

Stane sa aj niečo neuveriteľné a na mimoriadnej schôdzi parlamentu, zvolanej k udalostiam okolo Moldavy a k správaniu sa k ombudsmanke, padne na parlamentnej pôde meno Oskara Dobrovodského, ako typickej obete takto vynúteného spolužitia v blízkosti neprispôsobivých. Toho Oskara Dobrovodského, ktorého štátna moc ponecháva už hádam päť rokov v rovnakej situácii a ak sa o nápravu svojej veci pokúsi vystúpiť aktívne, neváha ho Flašíkové- Beňová označiť za rasistu a dávať mu školenia o civilizovanom spôsobe spolunažívania. Nuž tohto Oskara Dobrovodského zrazu ľutuje poslanec Muňka a neprial by nikomu z aktivistov či opozičníkov zažívať to, čo zažíva on. To by ešte len zistili, zač je toho loket. A vo svojich uslzených kreáciách pokračuje ďalej. Vyčíta aktivistom a ombudsmanke, že hája stranu kdekomu z ukrivdených Rómov, nevidia však krivdu páchanú na policajtoch. Krivdu v podobe útočiacej sekery, či v podobe tehly hodenej do policajného auta. Ombudsmanke navyše vytýka, že nemá byť ochrankyňou iba Rómov, ale aj ostatných ľudí a policajtov.

Naozaj nevychádzam z údivu, čo za exota to sedí v parlamente. Odporučil by som mu, aby si bol istý, že ak práporčík X. Y. bude neodôvodnene prepustený, či disciplinárne riešený napríklad inšpekciou ministerstva vnútra, ak bude presvedčený, že v jeho prípade sa s ním konalo nezákonne a nebude sa mať kde spravodlivosti dovolať, že aj pre neho je úrad verejného ochrancu práva otvorený. Ako pre každého iného. Ale nie vtedy, ak je vo výkone služby, požívajúci všetky výhody a ochrany verejného činiteľa, keď vykonáva to, na čo sa podujal- plniť rozkazy nadriadených a za čo dostáva plat, za čo poberá mimoriadne sociálne výhody a za čo bude poberať výsluhový dôchodok. K tomuto sa odhodlal dobrovoľne, je to v popise jeho práce a konkrétne za tú sekeru a možno aj za tehlu, boli vinníci obvinení z útoku na verejného činiteľa. Policajt je chránený viac ako dostatočne.

Avšak ani slovník akí používajú čelní predstavitelia Smeru, ani bludy poslanca Muňku nie sú ničím oproti tomu, ako sa prekecol poslanec Martvoň, ktorý vystihol kolektívne myslenie Smeru, ich predstavu o výkone ústavného postu, ich chápanie nestrannosti pri takomto výkone a zároveň to, ako v takomto prípade postupuje správny Smerák. Detinské vyháňanie ombudsmanky aj s celým úradom do Košíc, nech by to stálo hockoľko je jedná vec, iniciatívny blbec, ktorý sa chce zapáčiť svojmu šéfovi a prísť s vlastným argumentom, ako ombudsmanku a jej politickú nomináciu znemožniť ešte viac však druhá. Poslanec Martvoň nám predviedol, ako sa ústavná funkcia, zo svojej podstaty chápaná ako apolitická a nadstranícka, ako sa takáto funkcia chápe v strane Smer. Na dlhotrvajúce pripomínanie ombudsmanky, že rozpočet opakovane zbytočne míňa na prenájom priestorov, na to, ako sa toho okamžite chytil Paška a tuší akési voľné cimry pre ňu v Košiciach na Ústavnom súde a na to, ako mu takéto plytvanie a zjavne úbohú škodoradosť vytýkajú poslanci SDKÚ, má pre nich poslanec Martvoň geniálne riešenie. Odkazuje opozícii, že má predsa v Bratislave predsedu samosprávneho kraja aj starostov viacerých mestských častí a ak by naozaj chceli, mohli Dubovcovej vlastné priestory poskytnúť. Politická strana má poskytnúť svoje priestory, získané v politickom boji na komunálnej úrovni, nezávislej ústavnej inštitúcii. Len tak, nezištne a hádam aj zadarmo. Bez náznaku toho, že by tým chcela ovplyvňovať výkon ústavnej inštitúcie. Tak, akoby to zrejme urobila strana Smer. A to aj s tým rizikom, že po decembrových komunálnych voľbách, ak by sa menil starosta, sťahovala by sa aj ombudsmanka do iného chotára. Martvoň asi neutrpel len natrhnutie nohavíc, zrejme došlo k vážnejšiemu postihu.

Strana Smer sa pred blížiacimi prezidentskými voľbami radikalizuje a je ochotná pre svojho predsedu použiť akýkoľvek slovník, len ak to prinesie vytúžené hlasy. Ani v strane Smer to nie je samí idiot, aj tam si dokážu zrátať dva a dva. Nepochopili síce prečo prehral Maňka, vedia však kde sa nabrali hlasy pre Kotlebu. Zrátali si, že ak v banskobystrickom kraji za Kotlebu zahlasovalo sedemdesiattisíc voličov, napriek tomu, či nebodaj preto, že jeho postoje sú označované za rasistické a xenofóbne, že tých sedemdesiattisíc hlasov je približne 1,6% z hlasov všetkých oprávnených voličov. Takisto si dokázali zrátať, keďže nálady sú vo všetkých krajoch približne rovnaké, že násobené ôsmimi to už dáva slušnú cifru a že sa oplatí pousilovať sa o akúkoľvek časť z týchto hlasov. Nezabudli si zrátať ani to, že relatívne nízke percento, brané z celkového počtu oprávnených voličov, môže narásť aj na dvojnásobok, ak sa bude rátať z voličov zúčastnených, a že volieb sa zúčastňujú skôr tí, ktorí volili aj naposledy, na rozdiel od tých, ktorí chodia voliť sporadicky. Fico nemá vo voľbách protivníka, ktorý by bol pre neho súperom na populistickom kolbišti. To ale neznamená, že mieni nechať prepadnúť tú časť voličstva, ktorá je ochotná počúvať aj takémuto zjednodušenému slovníku a riešeniam, hoci ich sám počas a po novembrových voľbách odsudzoval.

Kotlebov otvorený list Janukovyčovi je v skutočnosti adresovaný na Slovensko. Za teroristov označuje za našimi východnými hranicami aj tých, ktorí sú mu doma najvernejšími spojencami. Ficov, Paškov a Kaliňákov slovník na adresu Rómov je adresovaný všetkým tým, ktorým už lezie krkom spolužitie s neprispôsobivými, nedočkali sa však od žiadneho politika prísľubu radikálneho riešenia tejto situácie. Teraz ho majú. Hneď potom, ako zatočí s tou lúzou sudcovskou, posvieti si aj na ostatných.

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?