Šesť velebných zákonov zastrešených siedmim

Autor: Dušan Koniar | 20.2.2014 o 13:29 | (upravené 20.2.2014 o 13:54) Karma článku: 5,02 | Prečítané:  295x

Dokopy šesť rôznych zákonov, určujúcich pravidlá piatich rôznych volieb vykonávaných priamou voľbou, vyvoláva medzi občanmi rozporuplné reakcie. Dôvodom je nejednotnosť o tom, kedy vlastne začína volebná kampaň a skutočnosť, že pravidami o začatí volebnej kampane sa prakticky nikto neriadi. Lebo je v tom zmätok, lebo nie je určený postih, lebo to tak všetci chcú, lebo to tak všetkým vyhovuje. Napriek tomu, že všetci kričia po zjednotení volebných pravidiel do jedného predpisu. Ten návrh, z dielne vládneho Smeru, existuje. Nielen že je bezzubý ako doterajšie zákony. Vo svojom novátorstve nevie nič spoľahlivo definovať a zaručiť postih za porušovanie. Ak sa politické strany či jednotliví kandidáti mohli velebiť odkedy chceli podľa šiestich zákonov, budú mať možnosť konať tak raz jednotne a transparentne podľa predpisu nového.

 

 

Volíme rôznym spôsobom rôznych kandidátov. Prezidenta republiky a poslancov Národnej rady, volíme poslancov do Európskeho parlamentu, do Vyšších územných celkov aj do orgánov samosprávy. K volebným zákonom patrí aj zákon o politických stranách, pretože aj ten určuje pravidlá voliteľnosti tej ktorej politickej strany, otázky politickej reklamy, financovania volieb a nárokov na zisk finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ktorý patrí politickej strane podľa dosiahnutých výsledkov vo voľbách, či podľa počtu mandátov, ktoré voľbami získali. Otázka financií, teda tých na ktoré má politická strana nárok, je ošetrená dobre a jednoznačne. Otázka postihu politickej strany či jednotlivca kandidujúceho za župana či prezidenta, už riešená nie je. Každý zákon určuje začiatok volebnej kampane inak. Najmenej oficiálneho času majú kandidáti na prezidenta republiky, mali by sa uskromniť s pätnástimi dňami. O dva dni viac majú k dispozícii kandidáti do VÚC a do samospráv, luxus dvadsaťjeden dňovej kampane si môžu dovoliť kandidáti na poslancov do národného aj do európskeho parlamentu. Všetky kampane sa jednotne musia ukončiť 48 hodín pred začiatkom volieb.

Potiaľ by to bolo ako tak zrozumiteľné. 15, 17 alebo 21 dní nie je tak dezorientujúci údaj, aby mal dôvod niekto namietať, že to nie je fér. Keby len existoval účinný a povedzme si úprimne, aj opodstatnený dôvod na to, aby ten, kto túto dobu dovolenej volebnej kampane nejakým spôsobom predbehne, bol aj náležite postihnutý. V tých zákonoch, súčasných aj v tom navrhovanom, je toľko dier, že ich jeden neporáta. Problémom ale je, že to vlastne žiadne diery nie sú. Každý z oných zákonov presne určuje, kedy sa kandidát stáva oficiálnym kandidátom. Po splnení určitých podmienok a potom, ako je za kandidáta oficiálne, v jeden čas s ostatnými, vyhlásený. Dovtedy sa môže považovať za koho len chce a nikto mu v tom nezabráni. Rovnako ako nikto nezabráni mne, alebo hocikomu inému, objednať si reklamnú plochu a označiť sa, trebárs dnes, za kandidáta na prezidenta. Spôsobov ako to naformulovať je dostatok a spomeňte si na to, že takmer počas každej volebnej kampane, objavujú sa komerčné billboardy, ktoré tému volieb, neraz vtipne, využívajú.

Z toho dôvodu sú aj bezzubé snahy zákonodarcov dozerať na to, koľko jednotlivých kandidátov stála volebná kampaň. Ako to zistiť, keď je ťažké určiť, kedy vlastne samotná kampaň, podľa jednotlivých predpisov, naozaj začala? Zase platí to o oficiálnom vyhlásení kandidáta vo voľbách. Mali by sme sa preto nazdávať, že nový predpis, ktorý predložil do parlamentu vládny Smer, bude tieto otázky nejako účinne riešiť? Na to nie je šanca, hneď z niekoľkých dôvodov.

Tento návrh síce zjednocuje začiatok volebnej kampane pre všetky druhy volieb rovnako. Nie však konkrétnym dňom, ale dňom, kedy je zverejnené rozhodnutie o vyhlásení volieb v Zbierke zákonov. To býva spravidla omnoho skôr ako je aj dnes najdlhšia povolená dvadsaťjeden dňová volebná kampaň. Už len pohľad do kalendára a striedanie sa pracovných dní s dňami pracovného pokoja predpokladá, že ten čas nebude jednotný presne na deň. To by však bol ten najmenší problém. Zákon mal byť účinný už od januára tohto roku, o jeho nezaradenie na schválenie počas zasadania a hlasovania parlamentu, dvakrát predsedu Národnej rady listom požiadal podpredseda vlády a minister vnútra Róbert Kaliňák. Prvým listom zo dňa 24.10.2013 žiada o preradenie na nasledujúcu schôdzu, nakoľko vraj prebiehajú rokovania s poslaneckými klubmi. 8.11. 2013 druhým listom, z toho istého dôvodu, žiada o zaradenie hlasovania o tomto predpise až na rok 2014. Teda prebiehajúce rokovania s poslaneckými klubmi sú tou prekážkou, ktorá bráni tomu, aby sa už najbližšie voľby konali podľa zjednotených pravidiel? Áno aj nie.

Predmetom rokovaní v poslaneckých kluboch nie sú totiž otázky termínov, postihov či iných, doteraz účinne neriešených a podľa mňa, ani neriešiteľných otázok. Tie sa stále ukazujú ako druhotné, pretože ani nový návrh to vyriešiť nevie. Predmetom rokovaní sú omnoho dôležitejšie veci. Takto predložený návrh, je napríklad podľa Radoslava Procházku iba zmena technická, v zásade o ničom. Opozícia sa dožaduje výraznejších zmien a to o zmene počtu volebných obvodov tak, aby mal občan užšiu väzbu na voleného zástupcu a tým aj dokázal občan dosiahnuť na spravodlivejšie zastúpenie regiónov v parlamente. Druhým sporným bodom je opatrenie, ktoré by podľa nového návrhu obmedzovalo delegovanie volebných komisárov do okrskových volebných komisií. Dôvodom má byť šetrenie verejnými prostriedkami, vyznieva to však hlúpo. Podľa nového návrhu, delegovať komisára by mohla iba tá politická strana, ktorá dosiahla v posledných parlamentných voľbách aspoň 3% platných hlasov. Netvrdím, že šetriť sa nemá, ako to však porovnať so skutočnosťou, že sa to dá aj inak.

Ak politická strana spĺňa predpoklady na to, aby sa mohla zúčastniť parlamentných volieb, príde mi nezvratne logické aj to, že taká politická strana má nárok sa dožadovať, aby sa jej týkali všetky práva poskytované zákonom o voľbách. A teda aj právo delegovať si volebných komisárov. Ak toto chce niekto popierať, nie je zákonodarcom ale špekulantom. Volebné okrsky sú na Slovensku zriaďované spravidla tak, že jeden okrsok zabezpečí účasť na voľbách zhruba tisícke voličom. V menších obciach alebo pri väčších vzdialenostiach medzi jednotlivými obcami, môže byť toto číslo aj výrazne menšie. Z toho sa dá jednoducho vyrátať, koľko bude na Slovensku volebných okrskov. Zjednotením počtu členov volebných komisií na pevné číslo, teda nie na číslo zodpovedajúce počtu kandidujúcich, sa tá zamýšľaná úspora dosiahne. Akurát, nebude v každej komisii rovnaké zastúpenie a tak sa môže stať, že po spravodlivom výbere jednotlivých komisárov, v jednej volebnej komisii bude mať zastúpenie síce rovnaký počet politických strán, nie však v tej istej kombinácii. No a čo? Buď veríme tomu, že zákony sa robia spravodlivo a existuje dosah na protiprávne konanie volebného komisára, alebo robíme zákony neúčinné a iba sa snažíme z tej neúčinnosti vyboxovať pre niekoho výhody.

Čo sa týka dohľadu nad spravodlivým sčítaním volebných obálok. Včera som mal možnosť zúčastniť sa školenia volebných komisárov v mojom okrese. Buď je to novinka v týchto voľbách, alebo, platilo to aj predtým, len som o tom nevedel. Zaznela tam informácia o tom, že po ukončení volieb, kedy sa pristupuje po jednotlivých krokoch k sčítavaniu, kto môže byť okrem členov volebnej komisie, prítomný pri tomto sčítavaní. Okrem predstaviteľov orgánov nadriadených okrskovej komisii a zástupcov tlače, môže to byť hociktorá fyzická osoba. Tá musí predsedu okrskovej komisie o toto požiadať a ten to môže zamietnuť iba vtedy, ak to neumožňuje kapacita volebnej miestnosti alebo neštandardné správanie sa takéhoto občana či občanov. Každý sa teda môže zúčastniť zrátavania hlasov a má dokonca možnosť podpísať sa pod protokol o sčítaní hlasov. Samozrejme, robí tak bez nároku na odmenu, ktorá patrí volebnému komisárovi. Ale transparentnosť voľby je zabezpečená aj pri nižšom počte volebných komisárov.

A čo teda ohľadne volebnej kampane dokáže vyriešiť nový, zjednocujúci návrh zákona o voľbách? Nič. Zjednocuje určitým spôsobom začiatok kampane a taxatívne predpisuje postih za jej porušenie. Čo sa týka trvania tej kampane aj jej financovania. Tie sumy sú relatívne vysoké, vylomia si ale zuby na tom, že nikto, ani podľa tohto návrhu zákona, nedokáže určiť, čo kampaňou už je a čo ešte nie.

§ 17 Správne delikty, návrhu zákona ukladá politickej strane pokutu vo výške 30.000.- až 300.000.- eur, ak politická strana podľa odseku1.

a) vedie volebnú kampaň po čase ustanovenom v § 2 ods.2 alebo

b) poruší povinnosti podľa § 14 alebo zákaz podľa §16.

Ani tento zákon nevie určiť, či kampaň bola spustená predčasne. Obmedzuje sa na moratórium 48 hodín, ktoré ostáva z predošlých predpisov. Ale ani tu, myslím si, žiaden dosah nemá. Museli by totiž byť do siedmej hodiny rannej, 48 hodín pred začatím volieb, ošklbané všetky billboardy. Museli by byť spoľahlivo uschované alebo skartované všetky, aj včerajšie vydania novín, obsahujúce volebnú agitáciu tak, aby ďalej nemohli kolovať medzi voličmi. Z webových stránok by muselo byť všetko zmazané atď. Alebo sa mýlim, bral čert čo bolo včera, moratórium je až dnes a zajtra a to stačí? Porušenie povinnosti podľa § 14 značí to, že akýkoľvek druh volebnej kampane, inzercia, televízny šot, plagát či billboard musí obsahovať údaj o objednávateľovi a dodávateľovi v rozsahu spoľahlivej informácie o jeho identite. Inak povedané, oficiálnu kampaň robíte transparentne a dokladujete, kto si plagát, prieskum či šot objednal a kto ho dodal. Tú neoficiálnu robíte tak ako doteraz. Objavíte sa na rôznych plochách, od lízaniek a písacích pier po pristávaciu plochu na letisku, v žiadnom prípade ale nebudete vedieť, kto to za vás organizuje, pretože vy s tým nemáte, na môj dušu, nič spoločné. Zákaz podľa § 16 je pomerne ľahko kontrolovateľný, nikto ho preto porušovať nebude. Ak áno, nebude to kandidujúci, teda aj postih bude nasmerovaný inam. Tento paragraf zakazuje v čase 21 dní pred voľbami a v deň konania volieb zverejňovať výsledky volebných prieskumov. Keďže sa tam nepíše či tých, ktoré boli konané pred týmto moratóriom alebo iba nových, ktoré by prípadne vznikali neskôr, myslím si, že aj toto by sa nejakým spôsobom obísť dalo.

Podobne sú riešené pokuty pre kandidátov na starostov či prezidentov, podobne sú riešené pokuty vyrubené za porušenie financovania kampane. Sumy tých pokút majú klesajúcu tendenciu oproti tej citovanej. Je to neúčinné opatrenie a nechápem, prečo sa ním Kaliňák tak chváli, keď zákon má vážnejšie nedostatky, o ktorých však s opozíciou diskutovať nechce. Vládny Smer má dosť poslancov na prijatie tohto zákona, tvrdí však, že je veľmi dôležitý a tak chce, aby si ho osvojila nie len vládna väčšina. Aby sa táto, dokonalosť sama, nestala terčom neskorších útokov, že socdemáci si schvaľujú vlastný zákon. No veď ani neschvaľujú a som presvedčený, že v takej to podobe ani neschvália. Je to zbytočne drahé prešľapovanie na mieste, vláda Róberta Fica je už niekde na polceste svojho jestvovania a neprejavuje žiaden záujem meniť niečo k lepšiemu. Zotrvávanie zákona v podobe nepraktického návrhu je typicky Smerácky ťah, ktorým sa úspešne prehupne do druhej polovice vlády. Počká si na výsledky prezidentských volieb. Potom, jedno ako voľby dopadnú, odmietne svoj nový návrh zrealizovať, pretože do májových volieb europoslancov by sa to nestihlo a bolo by nefér novým zákonom odvoliť samosprávne orgány v decembri, keď predošlé voľby tohto roku sa konali inak. Nakoniec sa to odloží až k voľbám parlamentným na rok 2016 a vtedy sa ta úprava volebného zákona bude odvíjať podľa toho, ako dopadli voľby prezidentské. A po večne oportunistickom postoji opozície a po predkladaní ich vlastných návrhov Smer zhliadne nakoniec aj to, že 83 poslancov je dostatočné množstvo na schválenie akéhokoľvek zákona a velebenie seba samého môže nerušene pokračovať. Už od dneška.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?