Krymská vojna 1853 až 1856

Autor: Dušan Koniar | 2.3.2014 o 0:33 | (upravené 2.3.2014 o 0:49) Karma článku: 8,92 | Prečítané:  1997x

Ako malý chlapec som považoval za nefér, že čs. televízia neodvysielala sľúbený film Útok ľahkej kavalérie (1968), asi z technických dôvodov a o náhradnom termíne že budú divákov neskôr informovať. Nikdy som ho potom nevidel.

 

 

Občas si ale naňho spomeniem a poviem si, dobre aj tak ako je. Niet horšieho sklamania, ako keď si pozriete film, ktorý sa vám (asi by sa vám?) kedysi veľmi páčil a teraz neviete pochopiť, čo ste na ňom vtedy videli. Človek a jeho vkus sa vyvíja, história sa občas opakuje.

Pred necelou hodinou skončil na druhom kanály verejnoprávnej televízie dokument o mužovi, ktorý zachránil svet. O sovietskom námorníkovi, ktorý počas kubánskej krízy v r. 1962 odmietol odpáliť z ponorky v Sargasovom mori jadrovú hlavicu. Svet bol vtedy na pokraji globálneho konfliktu a nikto netuší, na pokraji čoho stojíme dnes a denne. Aj v súvislosti s dianím na Kryme. Je zaujímavé, že okolnosti vzniku vojen a ich priebehov, sú si dosť podobné. Týkajú sa aj Ruska. V obidvoch Vlasteneckých vojnách boli v roli napadnutého, aj keď vieme, že vtedajšie globálne konflikty už prebiehali dlhšie a Rusi boli v nich mocensky zainteresovaní už pred napadnutím. Boli ale napadnutí, to nemôže poprieť nikto a nikto nepoprie ani to, že boli rozhodujúcou mierou víťazmi nad Napoleonom aj nad Hitlerom.

Ťažko však nenájsť paralelu aj v prípadoch, kedy Rusi vyvíjajú vlastnú aktivitu a vnímame ich skôr v roli agresora. Či už Chruščovovo kubánske dobrodružstvo, invázia do Maďarska a Československa, alebo napokon útok a obsadenie Afganistanu. V súvislosti s Afganistanom, nikto ma nepresvedčí, že priebeh udalostí posledných týždňov a mesiacov na Ukrajine, nebol bedlivo monitorovaný a aj riadený z hľadiska záujmov Moskvy. Že sa tak nedialo s ohľadom na blížiace sa zimné Olympijské hry v Soči. Som presvedčený, že Janukovyč mal za úlohu udržať sa stoj čo stoj a že tento scenár, tak ako prebieha, bol už nachystaný skôr. Akurát, že nemohol skôr prepuknúť práve pre tie sviatky mieru a porozumenia v Soči. Okolnosti invázie do Afganistanu a bojkot Olympiády v Moskve v r. 1980 je ešte živou spomienkou. Predstaviť si situáciu, že do Soči prichádzajú športovci a diváci z celého sveta a zároveň, že Sevastopoľ obsadzujú tisícky ruských vojakov je naivná. Dosť čo sa Putin zapotil s obhájením si pritvrdených zákonov ohľadne gayov a lesbičiek.

Ten film, The Charge of the Light Brigade, ktorý som nikdy nevidel, bol skôr satirou zamierenou na zlé pomery v armáde viktoriánskeho Anglicka, než dobrodružným vojnovým filmom, na aký som sa vtedy dávno tešil. Ukazoval na okolnosti a následky nerozvážneho a bezcitného rozkazu na útok. Ľahká kavaléria anglickej jazdy zaútočila proti ruskému delostrelectvu a to si vyžiadalo smrť šiestich stovák z nich. Stalo sa to 25.10.1854 pri mestečku Balaklava, neďaleko Sevastopoľu, počas Krymskej vojny. Prečo tá vojna vypukla a kto ju inicioval?

1.jpg

Scéna z útoku na Balaklavu

Voľne dostupný zdroj z internetu: Library of Congress

Iniciovalo ju cárske Rusko, ale tvrdiť to iba takto sa nedá. Nič v polovici, či neskôr v 19. storočí, nevypuklo bez ohľadu na to, čo prebiehalo v Európe od jeho začiatku. Tieto udalosti dvakrát priviedli na európsku scénu, ako vojenskú veľmoc, Rusko. Najprv ako víťaza nad Napoleonom na Viedenský kongres (1814), s pokračovaním o rok neskôr v Paríži a druhý krát vtedy, keď potláčali revolúciu 1848/49.

Lenže v Európe sa to hýbalo aj medzi týmito dátumami. Osmanská ríša slabla, v r. 1824 vykrvácal lord Byron za slobodu Grécka. A aj keď nevykrvácal v boji, ale po neustálom liečení malárie púšťaním žilou, stal sa symbolom boja balkánskych národov proti Turkom. Pod tlakom opakovanej hrozby zo strany Osmanskej ríše, požiadalo Gruzínsko v r. 1801 Rusko o ochranu a stalo sa jeho súčasťou. Rusko sa chcelo mocensky upevniť tak v oblasti Čierneho mora, ako aj na Balkáne, všetko však s cieľom získať priami prístup k moru Stredozemnému ovládnutím Bosporu. To sa ale nijako nemohlo páčiť Anglicku ani Francúzsku, ktorí by radšej v tej oblasti videli slabnúceho Turka, než mocnejúceho Rusa. Vstup ruských vojsk na územie vazalov Osmanskej ríše, kniežatstiev Moldavska a Valašska bol príčinou, že sultán požiadal práve Francúzsko a Anglicko o pomoc. Vojna sa preniesla z Balkánu na Krym a tam sa premenila na dlhú zákopovú vojnu, neblahú to predzvesť prvej svetovej vojny. Rusi krymskú vojnu prehrali, dokázali však dlho odolávať početnej aj technicky lepšie vybavenej armáde.

Že je nesmierne ťažké hodnotiť kto je vlastne za čo zodpovedný, prečo vznikajú spojenectvá, kto je priateľ a kto zase nepriateľ, môže dokumentovať udalosť o šesť desaťročí mladšia, práve z prvej svetovej vojny. Zúčastnili sa jej tí istí aktéri, príčinou bolo to isté súperenie o územie, vplyv a moc, dôsledkom boli opäť zbytočné tisíce mŕtvych vojakov, vyslaných na smrť zlým velením. Aktéri si ale prehodili pozície a bývalí spojenci bojovali proti sebe. Opäť išlo o strategický priestor na rozhraní Čierneho a Stredozemného mora, konkrétne o polostrov Dardanely, akurát, že Angličania a Francúzi, spojenci Rusov, útočili na pozície Turkov zakopaných v oblasti Gallipoli (1915-16). Jednou z príčin bola aj skutočnosť, že Rusi boli Turkmi odrezaní od zásobovania cez Stredozemné more. Séria zle vedených a načasovaných útokov zo strany britského velenia, stála životy tisícky vlastných, ale aj austrálskych a novozélandských vojakov (film Gallipoli s Mel Gibsonom, 1981).

Zjednodušený pohľad, a na Slovensku taký prevláda, je zúžený na súčasnosť. Niežeby na tom nebolo niečo pravdy, ale troma, štyrmi vetami, dá sa to celé posunúť až k pádu Bastily a to si potom môže každý hľadať vinníka kde len chce.

Čo sa deje dnes na Ukrajine a na Kryme, je len pokračovaním pádu berlínskeho múru a ten padol preto, lebo ho niekto ako Chruščov postavil, ako symbol delenia Európy po druhej svetovej vojne.

Hitlerov nástup a rozpútanie druhej svetovej vojny, je jedným z následkov toho, ako bola Európa vystavená dôsledkom prvej svetovej vojny. Okrem iného aj takým, ktoré priniesla nemecká podpora Lenina a jeho odlifrovanie cez Helsinki do Petrohradu, či prehnané nároky Francúzska na vojnové náhrady voči Nemecku.

Tie zapríčinila francúzska ješitnosť po porážke Pruskom v roku 1870 a celé bezvojnové obdobie Belle Epoque (1871 až 1914) bolo iba zbieraním síl na vojnový konflikt.

Prusko mocnelo už najmenej storočie, naozaj silné je až po udalostiach rokov 1848/49, ktoré sú vyústením zbabranej reštaurácie Bourbonovcov po Napoleonovej abdikácii v roku 1815.

Sú to síce viac ako tri či štyri vety, od Napoleona po revolúciu z roku 1789 ale už vie hádam preskočiť každý.

Prešlo 225 rokov, čo sa prvý krát objavilo heslo o bratstve, rovnosti a slobode. Za ten čas sa ne zemi vystriedali miliardy ľudí, možno stovky miliónov predčasne, ako obete vojen. Koľko vojen odvtedy bolo neviem. Každá si však brala do huby slobodu tých ľudí, akurát že sa ich málokedy opýtala na to, či si slobodu predsa len nepredstavujú inak. Začal som písať okolo 21. hodiny a je niečo po polnoci. Občas si pozriem spravodajstvo o vývoji na Kryme, ako je referované minútu po minúte. Toľko kydov o mieri, slobode a spravodlivosti, žvástov o ohrození, násilí a nutnosti ochraňovať, zase len pre tú slobodu, toľko rečí sa vedie vtedy, ak je nejaká vojna na spadnutie. Verím že nebude, že sa to utrasie. Tak isto ale verím tomu, že vôľa vojnu viesť tu jednoducho je a ja tú vôľu vidím na ruskej strane. Moderné štáty už nepotrebujú získavať územie vojensky. Nemecko aj Japonsko sú lídrami vo svojej časti sveta, ktorú sa tak krvavo pokúšali dostať pod svoju vlajku. Dokázali to bez bajonetov obchodnými značkami. Ich vlajky sú pojmom, okrem iného aj preto, lebo sú garantom mieru. Čo dokáže ponúknuť Rusko okrem toho, na čom pridržiava stále kohútik?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, postaví privádzač do Žiliny

Združenie k výstavbe úseku diaľnice D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka za 427,2 milióna eur si pribalí aj zákazku za 23,5 milióna.

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy ukázali top obchody, pri ktorých radili.


Už ste čítali?