reklama

Čo sa do oficiálnych výsledkov nedostane II.

Takto pred dvoma týždňami, ale bezprostredne po návrate z volebnej komisie, napísal som čo to o priebehu prvého kola prezidentských volieb (15.3.). Bol som nachystaný urobiť tak aj po druhom kole, napísať niečo a ísť nad ránom spať.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Spať som ale išiel hneď, lebo krátko po polnoci sa ozval kamarát, či by som s niečím, pomerne skoro ráno, vzhľadom aj na to že sa menil čas, nepomohol. O tom to ale je, že som dal prednosť času strávenom s kamarátom, ako zaoberaním sa politikou. Niežeby sme sa počas celého dňa k voľbám opakovane nevracali, niežeby sme nemali dosť opačné názory na kandidátov obidvoch kôl. Len to akosi nebolo zrazu to najdôležitejšie, prekecávali sme iné veci. Nemám vo zvyku upozorňovať na predchádzajúce blogy, ten spred dvoch týždňov je navyše tiež dosť dlhý, ale hádam by tu výnimočne mohol byť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

http://dusankoniar.blog.sme.sk/clanok.asp?cl=351459&bk=34209

Pre porovnanie, zapisoval som si opäť priebežnú účasť po hodinách, tým ale zaťažovať nechcem. Potvrdili sa približne rovnako hluché obdobia aj nápory voličov. Účasť bola, nie výrazne, ale viditeľne vyššia. Lenže, druhé kolo je o niečom inom ako to prvé, menila sa skladba voličov. Prichádzali aj tí, čo v prvom kole voliť neboli a naopak, neukázali sa iní, ktorí voliť boli. Môže to mať rôzne, jednoducho vysvetliteľné príčiny. Pri jednotlivcoch určite. Možno aj v prípade, že nepríde odvoliť celá štvorčlenná rodina, ktorá sa prvého kola zúčastnila. Možno im stačilo to, že ich kandidát nepostúpil a v dvoch včerajších súperoch nenašli toho, kto by im ich kandidáta mohol nahradiť. Možno ale iba neplánovane odcestovali k babke a zabudli si vybaviť voličské preukazy. Tá skladba voličov bola tak výrazne iná, že som až do približne šestnástej hodiny, mal obavy o to, ako voľby nakoniec dopadnú. Ako zapôsobia argumenty súperov, ako zapôsobí miera deklarovanej podpory Andrejovi Kiskovi, ktorá bola viac ako rozpačitá. Najprv teda trochu štatistiky z volebného okrsku č.1 v Karlovej Vsi (Bratislava) a potom o priebehu volieb.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Za tie dva týždne sme takmer všetci zostarli o štrnásť dní, nikto z obyvateľov Karloveskej ulice č.5 až 61 ale dostatočne k tomu, aby mohol ísť voliť. Nepribudol žiaden prvovolič, jeden pán bohužiaľ umrel. Oprávnených voličov bolo ale o jedného viac (726), museli sa teda minimálne dvaja ľudia prisťahovať či prihlásiť na trvalý pobyt. Z oprávnených voličov si v prvom kole vyžiadalo voličské preukazy 19 ľudí, teraz ich bolo až 40. Viac ako stopercentný nárast. Traja ľudia boli zbavení spôsobilosti a tak vo vlastnom okrsku ich mohlo voliť 683. K urnám ich prišlo 385, čo je slušná účasť 56,36% (za Karloveskú ulicu). Výsledky z celého okrsku trochu neskôr, hoci, nijako sa od iných bratislavských okrskov neodlišovali. Je tu ale niekoľko tém, ktorým by som sa chcel trochu venovať, pretože mám dojem, že to boli témy výlučne týchto konkrétnych volieb. Že ich priviedli k životu okolnosti predvolebných súbojov, ich transparentnosti či férovosti, že sa už pri iných voľbách, dúfam nebudú tak okato prejavovať. Ide o voličské preukazy a o účasť na voľbách.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Stihol som ešte dopozerať diskusiu z Volebného štúdia na Markíze a potom si ju, na preskačku, pustiť zo záznamu od začiatku, aj keď nie celú. Až tak skoro spať som predsa len nešiel. Eduard Chmelár niekoľko krát prizvukoval, že s tým silným mandátom to treba brať s rezervou. Takmer 50% oprávnených voličov sa volieb nezúčastnilo a teda samotná podpora víťaza, prepočítaná práve na tých oprávnených voličov, je sotva tridsaťpercentná. S takýmto prepočtom sa nedá nesúhlasiť, prepočet je správny. Ale, nazdávam sa, že mandát Andreja Kisku je silnejší práve preto, ako tých druhých 50% voličov k voľbe pristupovalo. A tak isto sa nazdávam, že je rozdielne hodnotiť štatistiku za celé Slovensko a porovnávať to s jednotlivými voličmi pristupujúcimi k urnám. Niežeby mali priam v tvárach napísané, koho a prečo prišli voliť. Ale verte mi, v niektorých prípadoch sa to vyčítať, či už z tvárí alebo zo samotnej prítomnosti, dalo. Z tvárí a z prítomností ľudí, o ktorých sa domnievam, že k iným voľbám by zrejme neprišli. A v tom je sila tohto mandátu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Spomenul som v predchádzajúcom blogu, že tento okrsok bol pomerne dosť výnimočný počtom odovzdaných voličských preukazov. Že to zapríčinila zrejme skutočnosť, že je jedným z okrskov v blízkosti vysokoškolských internátov a to ovplyvnilo fakt, že v prvom kole bol každý piaty odovzdaný hlas hlasom cez volebný preukaz (134 preukazov na 693 platných hlasov v prvom kole). Tento pomer, o niečo znížený, ostal aj v druhom kole (150 preukazov na 728 platných hlasov). Lenže v druhom kole sa s tými preukazmi predsa len udiali trochu odlišné skutočnosti. Dvaja študenti odvoliť nemohli, pretože v prvom kole odovzdali volebný preukaz (nie v našom okrsku, to potvrdili) vystavenom pre kolo druhé. Nemohli 29.3. odvoliť za pomoci dokladu vydanom k 15.3. Je na zamyslenie, ako pracovali komisie, ktoré k tomuto dopomohli. V prvom kole dosť často chodili voliči s obidvoma volebnými preukazmi a komisárka (u nás) im vybrala ten správny. Na zamyslenie je tiež skutočnosť, prečo niekto (a či to nebol zámer) rozhodol o tak mizerne vybratom farebnom spektre preukazov. Zelená aj modrá ma toľko kontrastných odtieňov, na rozdiel od tých, ktorými boli veľmi zle označené volebné preukazy pre jednotlivé kolá. Lajdáckosť alebo zámer, to už nezistíme a nie je ako to dokazovať. Na zamyslenie to ale je. Tí študenti boli dosť sklamaní, pretože voliť chceli a viem prečo to slovko zvýrazňujem. Tak isto, odvoliť nemohla študentka, ktorá o tom síce vedela, napriek tomu prišla s ostatnými, aspoň sa opýtať, či by sa predsa len nedalo s tým niečo robiť. Je z Nových Zámkov, o preukaz požiadala mailom, do piatku však nedostala odpoveď o tom, že jej bol vôbec vydaný a či bola zo zoznamu doma vyškrtnutá. Bolo už dosť neskoro, domov by to nestihla a určite by iba kvôli voľbám necestovala. Ale prejavila aspoň ochotu voliť. Možno chybovala ona, že žiadala o preukaz neskoro, ale tak isto, chcela voliť a dala si s tým aspoň tú zbytočnú námahu, že sa išla opýtať na najbližší okrsok, čo a ako.

chcení sa zúčastniť týchto konkrétnych volieb svedčí samotný fakt, že o voličský preukaz požiadalo, na Karloveskej ulici, dvojnásobné množstvo voličov. Teda, nielen študenti chceli v sobotu voliť (mal som dosť času pozrieť si rodné čísla, boli to aj prvovoliči aj sedemdesiatnici). Chcenie tejto skupiny voličov, akokoľvek „zanedbateľnej“ v porovnaní s celkovým množstvom oprávnených voličov, je mnohonásobne silnejší mandát pre Andreja Kisku, ako by ho mohlo oslabovať vlažné váhanie tých, ktorí nakoniec voliť nešli. Lebo okrem pevne rozhodnutých nevoliť, existuje zrejme aj skupina, ktorá by možno išla a možno nie, nakoniec to ale nechali tak a nešli.

Neboli to však iba voličské preukazy. Prišlo niekoľko ľudí, ktorí si pomýlili okrsok a patrili do iného (Tilgnerova, Karloveská 3). Prijali vysvetlenie a pre istotu sa opýtali, ako sa tam dostanú autom. Čo je pri Karlovešťanoch síce divná otázka, ale mohlo by to svedčiť aj o fakte, že až tak často voliť nechodia, že vlastne netušia, do ktorého okrsku patria. A išli hľadať ten svoj okrsok, pretože chceli v týchto konkrétnych voľbách voliť. V skutočnosti, boli to iba dve dvojice takýchto voličov. Pravdou ale je, že v prvom kole sa nikto takýto neobjavil.

Prišli aj dve dvojice voličov, mladé páry, ktorí chceli odvoliť na cestovný pas (v prvom kole ani jeden takýto volič neprišiel). Po extempore Martina Daňa s viacnásobnou voľbou na viacero dokladov, bola voľba na cestovný pas sprísnená. Bolo nutné pri každom jednom si telefonicky overiť, že dotyčný nemá trvalý pobyt na území SR a môže teda voliť na pas, o čom sa doňho urobil úradný záznam. Tieto dva mladé páry toto podstúpili, hoci na rozdiel od bežnej voľby, overenie, zápis do pasu aj do volebného dokumentu a samotná voľba, trvali zhruba asi desať minút. Možno menej a obidva páry nemerali nejakú extra dlhú cestu. Prišli z neďalekého Rakúska. Ale chceli prísť a chceli voliť v týchto voľbách. Ten druhý pár aj s asi dvojročným chlapčekom, ktorý nás tam celý ten čas, zahanbene aj všetečne, spoza nôh mamy či otca, zabával. A všetci traja, aj o niečo starší pár, ktorý prišiel a čakal s nimi, náramne príjemne smrdeli od opekačky v Ivánke, pretože takto si ten mimoriadne pekný a teplý deň spestrili.

A napokon, je tu ešte jedna skupina voličov, o ktorej som presvedčený, že rozhodne patria medzi tých, ktorí veľmi chceli odvoliť práve v týchto voľbách. Nemali to zapísané v tvárach, ale myslím si, že je to tak. Tiež boli iba štyria, možno iných, menej takto výrazných voličov som si iba nevšimol. Starší manželský pár a ich dospelá, ťažko postihnutá dcéra na invalidnom vozíku. Možno sa manželia prvého kola zúčastnili, určite však nie dcéra. V ich prítomnosti vo volebnej miestnosti bolo všetko to, čo ľudí s takouto osobnou a spoločenskou záťažou robí silných a obdivuhodných. Zakrúžkoval som tri po sebe zapísané priezviská a vydal som im tri obálky s hlasovacími lístkami. Potom prišla ešte staršia žena, ktorej bolo ťažko odhadnúť vek (nenapadlo ma skúmať to na rodnom čísle). Prišla, prepáčte za výraz, so silne dementným, dospelým synom, ktorý v zozname voličov zapísaný nebol. Volieb sa vôbec zúčastnilo, s rodičmi či so starými rodičmi, dosť detí rôzneho veku. Pobehovali tam alebo stáli pri rodičovi, mleli pusou alebo mlčali. Bezproblémové deti, ktoré rôznou intenzitou prežívali niečo neobvyklé, mnohé prvý krát niečo, o čom ani len netušia, čo to vlastne je. Najviac roboty ale bolo s týmto dospelým neborákom.

„Musím ho zobrať so sebou,“ hovorí mi tá pani, „on by mi inak ušiel.“ Držala zarasteného, hlučného muža za golier vetrovky, napomínala ho, hrešila a okrikovala. Ťahala ho za sebou a spolu s ním aj vykonala voľbu, pretože tak chcela urobiť.

Môžete si myslieť, a budete mať pravdu, že ani o jednom z voličov nemôžem vedieť, koho volili. Trúfam si však odhadnúť, ktorí a koľkí z nich voliť chceli a tiež to, koho chceli voliť. Že pre konkrétne toto chcenie boli ochotní urobiť o niečo viac ako v iných voľbách, ktorých by sa možno tiež chceli zúčastniť. Ale iba možno, možno iba vtedy, ak im do toho niečo nepríde. Tieto voľby však boli o niečom inom a nesúhlasím s názorom, že to opäť bola voľba o menšom zle. Nie pre všetkých, nie pre väčšinu, nie pre rozhodujúce množstvo.

Andrej Kiska nemusí z toho všetkého zákonite vychádzať ako predstaviteľ dobra. Môže byť priemerný, môže byť dokonca aj nevýrazný prezident. Veľkou neznámou, nevyspytateľným v následných rozhodnutiach, hrozbou pre Slovensko, je však Róbert Fico. On je ten, kto absolútne neodhadol náladu v spoločnosti. On nedokázal, po dvoch desaťročiach pôsobenia v politike, po tom, ako on tvrdí, že sa neustále približuje jednoduchým ľuďom, odhadnúť, aký vlastne je slovenský volič, či občan. Aké má problémy, čo ho sužuje, čo na neho platí a čomu je ochotný uveriť. Absolútne zlyhal vo vyhodnocovaní stavu spoločnosti, ktorej tak vehementne a oddane chce slúžiť, priam v rúchu Adamovom. Ani len netušil, v akom rúchu ho, v týchto voľbách drvivá väčšina voličov, vidí a ako ho prekukla.

Tak ako je sila mandátu Andreja Kisku úmerná chcenia zúčastniť sa práve týchto volieb a za tých kortešačiek, ktoré voľbu predznamenali, tak je úmerná zvolená taktika a vrodená povaha Róberta Fica výsledku, s akým napokon skončil. Debakel je slabý výraz a pod toto konštatovanie sa podpísali aj Karlovešťania, konkrétne vo volebnom okrsku č.1 takto:

Po odrátaní vydaných volebných preukazov, ostalo v tomto okrsku 969 oprávnených voličov. Vydaných bolo 735 obálok, dve sa však kdesi pominuli, v urnách ich po zrátaní bolo 733 (579 od Karlovešťanov, 150 od voličov s volebným preukazom a 4 od voličov voliacich na cestovný pas). Päť hlasov bolo neplatných (2 volebné lístky prázdne, na 2 zaškrtnutí obidvaja kandidáti, na jednom zaškrtnutý iba Fico, Kiska rezolútne preškrtnutý). Zo 728 platných hlasov, 541 patrilo Andrejovi Kiskovi (74,31%) a 187 Róbertovi Ficovi (25,69%). Voličská účasť v tomto okrsku, aj s volebnými preukazmi a s pasmi, bola 75,64%. Slušná účasť a slušný výsledok podľa mňa. Podľa mňa, niekto to prepískol a bol vypískaný. Možno bol doteraz zo štadiónov a kultúrnych domov zvyknutý na iné, to je ale iba jeho problém. Dosť na tom, že on sám je jeden veľký problém pre všetkých. Obávam sa, že o tom budeme mať ešte možnosť sa presvedčiť.

Dušan Koniar

Dušan Koniar

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  668
  •  | 
  • Páči sa:  3 514x

na pol ceste medzi nádejou, že môže byť aj lepšie a podozrením, že lepšie je vždy tomu, kto sa tým nezaoberá. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu