reklama

Vstavaj strana ogromnaja

Stavte sa, že tohtoročný deviaty máj bude v Moskve na Červenom námestí trochu iný. Trochu inak sa naňho budeme pozerať, trocha iného bude na Moskovčanoch badateľné. Stavte sa, že najnovší hit Alexandrovcov o slušných ľuďoch dovtedy stihne zľudovieť, že ho dav bude spievať.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Za slušných ľudí považujú Alexandrovci, alebo tí, ktorí im strčili notovú osnovu do repertoáru, neoznačených teroristov, ktorí pripravovali anexiu Krymu. Za slušných ľudí budú pospevujúci Moskovčania považovať tých, o ktorých Putin ešte nedávno tvrdil, že s nimi nemá nič spoločného, že to nie sú ruský vojaci. Teraz sa nechal počuť, že ich za statočný, možno dokonca slušný postoj mieni vyznamenať. Možno už tak urobil, možno si to odkladá na predvečer deviateho mája. Demonštratívne, arogantne a vyzývavo. To aby sa aj iní slušní ľudia, hocikde na východnej Ukrajine cítili bezpečne. Aby si nerobili starosti s tým, že zatiaľ ich Putin nepovažuje za hodných toho, aby sa k nim priznal. Však on si na nich spomenie, ak splnia to, kvôli čomu ich tam vyslal. A nemusia sa báť ani vtedy, ak sa im to nepodarí, tiež im to nikdy nezabudne.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Bol jeden taký, už je to viac ako sedemdesiatpäť rokov, čo sa veľmi bál o svojich za hranicami. Nie o občanov štátu ktorý riadil z pozície Ríšskeho kancelára. O občanov iných štátov, len si o nich myslel, že ich má ochraňovať on. Anšlus Rakúska mu prešiel. Zabratie Sudet tak isto, to si dokonca niektorí odfúkli, že už bude hádam mier, keď teda vojna vypuknúť nemusela. Bolo tej radosti toľko, že sa ušlo aj iným ako Nemcom, aby si uždibli z rozkmásanej krajiny a Európa rada prižmúrila oči. Držala ich prižmúrené dosť dlho, pol roka, a tak keď ich otvorila, Protektorát už bola hotová vec a nebolo načim to ďalej rozoberať. A zdalo sa, že nebude už ani čo rozoberať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale beda, Nemci, teda tí, ktorým by snáď niekto robil prieky, takí sa už minuli a Ríša chcela rásť ďalej. Neostalo iné, ako okato a detsky klamať svet, lebo ten svet chcel byť klamaný dovtedy, kým si nebude musieť priznať, že o klamstve vie. Nemeckí vojaci v cudzích uniformách prepadli vlastnú rádiostanicu (Glewitz/Gliwice, 31.8.1939), odvysielali v poľštine do éteru zámer Poľska napadnúť Ríšu a druhý deň to vyhodnotili ako casus belli, dôvod na vojnu a Poľsko napadli. Nasledujúci priebeh je všeobecne známi, trvalo to práve do toho deviateho mája, takmer šesť rokov a následky toho všetkého prežúvame dodnes, takmer sedemdesiat rokov po skončení vojny.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

O dôvode na vojnu otvorene dnes hovorí aj Putin či Lavrov. Ani sa nenamáhajú kamuflovať prítomnosť cudzích vojsk na svojom výsostnom území. Im stačí, že susedná vládna moc na svojom výsostnom území, rieši problém so svojimi občanmi, či dokonca cudzincami, ktorí tam prenikli bez insígnií a so zbraňou v ruke. Ale keďže sú to zároveň národnosťou Rusy, je to pre Putina dostatočne motivujúce k tomu, aby o vojne naozaj hovoril. To čo vylieza teraz z Moskvy na povrch, je hlboko zakorenený boľševizmus. Zmes pýchy, nenávisti, zakomplexovanosti a hlúposti. Nijako inak to nazvať nedokážem.

Hitler pohŕdal a vysmieval sa Mussoliniho teatrálnej snahe napodobniť disciplinované nemecké fakľové pochody, demonštrujúce silu a moc. Moskovčania však nemajú ani na to. Po prvých náznakoch nejakého diania na Kryme, ulice Moskvy zaplavili desaťtisíce sfanatizovaných boľševikov, ktorí sa na Krym nikdy nedostanú. Toto desí najviac, tá boľševická drzosť a presvedčenie o tom, že ak sa niečo povie z Kremľa, je to jednoducho tak a oni si to pôjdu zobrať. Správa o tom, že Alexandrovci majú nový hit o teroristoch v kuklách, ktorí destabilizujú cudziu krajinu, je iba kamienok zapadajúci do boľševickej mozaiky. Takéto piesne nevznikajú spontánne pri ohníčku či druhej stovke gramov vodky. To je stranícka úloha, to je stratégia ako vlastným, hladným po nejakom dianí, hladným po ukázaním na vinníka, ktorý môže za ich nemohúcnosť, napchať do mysle to už trochu zabudnuté povedomie o tom, že strana je stále ogromnaja, že zmôže všetko čo sa jej zachce, pretože oni jej v tom pomôžu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Deviateho mája uvidíme v Moskve na Červenom námestí vojenskú prehliadku, akú sme už dlho nevideli. Budeme počuť prejav, aký sme už dlho nepočuli. Prednesie ho bývalý dôstojník KGB, prejav bude prerušovaný skandujúcim davom. Prednesie ho človek, ktorý si dal tú námahu a zmenil ústavu vlastnej krajiny, len aby mohol byť zase prezidentom, hoci by nim byť už nemal. A hádam sa nebude meniť ústava pre jedno volebné obdobie. Hitler si údajne žiadal zveriť Nemecko na desať rokov a potom bude vidno, čo z neho urobí. Presluhoval o dva roky, z bunkrov však toho veľa nedovidel. Nemci, na ktorých mu údajne tak veľmi záležalo, sa z tej stigmy dostali. Stálo ich to veľmi veľa, ale stálo to hádam za to. Ak máme porovnávať úspech Nemecka v povojnových rokoch, v Európe ho ani nemáme porovnať s kým. Putin je v prezidentskej funkcii tuším akurát desiaty rok. Ženie Rusko a Rusov tam, kde boli veľmi dlho a kde byť vôbec nemali. Škodí im to a prinesie ďalšie stigmy. Kým si ale neuvedomia, že to stigmy sú, nikdy sa ich nezbavia.

Dušan Koniar

Dušan Koniar

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  668
  •  | 
  • Páči sa:  3 514x

na pol ceste medzi nádejou, že môže byť aj lepšie a podozrením, že lepšie je vždy tomu, kto sa tým nezaoberá. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu