Chameleón bez pigmentu

Autor: Dušan Koniar | 10.5.2014 o 0:27 | (upravené 10.5.2014 o 0:33) Karma článku: 15,24 | Prečítané:  741x

Ani len to sa za desať rokov Ivan Gašparovič nenaučil. Priznať farbu o ktorej by sa dalo tvrdiť že je jeho vlastná. A to mal k dispozícii aj dvakrát 29. február.

 

 

Z 3652 dní, ktoré Ivan Gašparovič dostal do vienka zrejme iba na to, aby zákony podpisoval ako prezident a nie ako predseda Národnej rady, ostáva mu približne jedno percento. Čosi viac ako mesiac, počas ktorého sa môže všeličo udiať, alebo sa nemusí udiať vôbec nič.

V prípade Ivana Gašparoviča je to úplne jedno. Nech sa už za tých dvadsaťjeden a pol roka slovenskej samostatnosti udialo či ešte udeje hocičo, muž zastávajúci 5781 dní, takmer šestnásť rokov, najvyššie ústavné posty, nerozhodoval o ničom z vlastnej hlavy. To zároveň vypovedá najvýrečnejšie o tom, aké Slovensko bolo, aké je a aké ešte zrejme dlho bude.

Neudivuje, že v Mečiarových očiach ho nijako nedegradovala zahanbujúca kariéra generálneho prokurátora ČSFR a odvolanie z tejto funkcie pre nečinnosť. Nečinnosť je pre niektorých ľudí nesmierna cenná devíza, ak takéhoto „lenivca“ dokáže dosadiť a udržať na fleku, o ktorý má eminentný záujem. Stalo sa a Gašparovič ako nanajvýš spriaznená duša vykonával všetko čo len Mečiarovi na očiach uvidel. Konal tak poslušne a slepo, že pre Róberta Fica sa spolu s Mečiarom absolútne diskvalifikovali na akúkoľvek možnú politickú spoluprácu. To platilo pravda len do času.

Do času, kedy už obidvaja, Mečiar aj Gašparovič, boli bez reálneho dosahu na aktívne mútenie politickej vody. Mečiar balansoval na stále sa stenčujúcom lanku svojich bývalých preferencií, ktoré hrozilo prasknúť pod váhou nereálnych ambícií. Tak mu Fico láskavo tie ambície z pliec sňal, aby sa odľahčené lanko zmenilo na tetivu a nepotrebný náklad odfnklo. Kedysi neprijateľný Gašparovič sa stal prezidentom republiky a najme v druhom období sa ukázal ako náramne vhodný zástanca úradu, ktorý si Róbert Fico tak nesmierne ctí. V prvom rade ten úrad a tej cti sa potom zákonite dostáva aj osobe, ktorá ho vykonáva. Vzájomné sympatie prerástli do nebývalej symbiózy. Gašparovič sa cítil byť takmer členom Smeru a Fico pre zmenu takmer prezidentom. Z toho takmer prevtelenia nebolo napokon nič, pretože obidvaja levitovali príliš okato na mečiarovsky spôsob. A tetiva je sviňa, tá si pamätá a zazuní opäť, akonáhle sa niekto zbavuje záťaže. Či už v podobe prehnaných ambícií alebo v podobe zodpovednosti, ktorú si Fico naložil ako predseda jednofarebnej vlády.

O 36 dní Gašparovič končí ako prezident republiky a možno konečne chytí nejakú zdravšiu farbu. Možno má pani Sylvia pravdu, keď sa ho snažila ospravedlniť za jeho nevhodné správanie sa. Možno je to iba starší jadrný ujo hrubšieho vyjadrovania sa a celé dve dekády svojej politickej kariéry iba trpel, keď sa musel pridržiavať akéhosi protokolu. Doprajme Ivanovi Gašparovičovi tých posledných 36 dní, doprajme mu aby si ešte naposledy nasadil masku zdvorilosti a odovzdal svoj úrad tak vznešene, ako Mečiar pred onými rokmi. Zatiaľ mu to ide skvelo a verím, že to takto dotiahne až do konca. Až si tú masku bude môcť konečne sňať, hádam sa už bude cítiť ako úplný člen.

 

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?