Slepou koľajou k žiarivým zajtrajškom (aspoň po voľby 2016)

Autor: Dušan Koniar | 30.6.2014 o 9:49 | (upravené 30.6.2014 o 17:19) Karma článku: 13,17 | Prečítané:  3354x

V sedemdesiatych rokoch sa socializmus cítil tak silný v kramflekoch, že nejaké zúfalé sľuby, načasované na 17.11.- teda k Medzinárodnému dňu študentov, o cestovaní zadarmo pre všetkých študentov, ho ani nenapadlo. Okrem iného aj preto, lebo by to muselo rovnako platiť aj pre autobusovú dopravu. Ide predsa o dopravu študentov (dôchodcov), nie o vláčiky.

Nuž ale, keď je niekto v takom svrabe ako Fico a jeho Smer, nedá sa nič robiť. Treba pristúpiť k ďalším sľubom, pretože tie predchádzajúce už nejako vyprchali. A tie nové sľuby treba aj zrealizovať, najlepšie pred komunálnymi voľbami. Pretože priznať si omyl a začať zo slepej koľaje opatrne cúvať, to nie je Ficov štýl. Mávať červenou zástavkou na samom konci súpravy a vracať sa späť.

Sedemdesiate roky nespomínam náhodou, vybavoval som si zľavu na cestovanie vlakom na strednú školu a vtedy to fungovalo takto. Z Košíc do Kremnice stál polovičný lístok rovnako, myslím že 24 Kčs, či som sa už rozhodol cestovať cez Vrútky alebo cez Hronskú Dúbravu. Vtip bol v tom, že zvoliť som si mohol iba jednu trasu a práve na tú mi zľava platila. Nie som si istý ani tým, či som mohol mať zároveň aj zľavu na autobus. Istý som si však tým, že nikde inde, s výnimkou trasy „mama- škola“, som na žiadnu zľavu nárok nemal.

Teraz si musíme priznať jednu milú/nemilú skutočnosť. To podľa toho, ako sa kto pozerá na bezstarostný a rovnostársky život pred novembrom ´89 a naopak, ako kto vníma dnešný nelichotivý stav. Ani v tom svojom najväčšom normalizačnom rozmachu, v období intenzívnej výstavby bytov, škôl, zdravotných stredísk a kultúrnych domov, v období, kedy ešte dva roky po ropnej kríze ostávali ceny benzínu nezmenené, nedovolil si socializmus také bezostyšné plytvanie, ako bolo cestovanie krížom cez republiku, v ľubovoľnom čase a po ľubovoľnej trase polovičkou populácie. Vtedy možno nie, ale dnes dôchodcovia, študenti a žiaci a deti do šesť rokov tú polovicu tvoriť už môžu.

Som si vedomý, že nie sme ani Mečiarove Švajčiarsko, ani ropný emirát, aby obyvatelia Slovenska mali z čoho požívať nadštandardné výhody. Sme proste Slovensko, krajina nesystémových riešení a veľkohubých sľubov. Dnešný stav, že študenti majú nárok na zľavnené cestovné hocikam, nie je úspech našej ekonomiky, ale bežný štandard v Európe a vo svete, ktorému sme sa prispôsobili. Netreba ale zabúdať na to, že cestovanie zadarmo vlakom ani zďaleka nebudú môcť využiť všetci tí, ktorí by na to inak nárok mali.

Dôvodom je sieť železničnej a autobusovej dopravy na Slovensku a jej do očí bijúca nerovnomernosť. Kto cestoval vie. Vie, že ani z Nitry, zo Zlatých Moraviec či Vrábľov, ba ani zo Zvolena neradno cestovať do Bratislavy vlakom. Niežeby sa nedalo; je to však nepohodlné, zdĺhavé a neekonomické. Bratislava a Košice sú prepojené aj južnou trasou železnice. Tá ale neslúži na dopravu medzi týmito dvoma mestami (cca 9 hodín), súpravy nemajú ani jedálny vozeň. Je to lokálka medzi jednotlivými zastávkami rýchlika. Jej význam mal aký taký zmysel, keď v každom železničnom uzle tejto trate, čakali vlakové prípoje do jednotlivých koncových staníc. Často práve cez najmalebnejšie kúty Slovenska, zároveň ale cez hladové doliny. To je už dávna minulosť.

Bývalé lokálky sú zarastené trávou a márne snívajú svoj sen o preonačení na cyklotrasy z európskych peňazí. Tie cyklotrasy majú podporiť rozvoj regiónu, napríklad aj turizmom a podnikaním v cestovnom ruchu. Ako úžasne by sa na to hodili tie ufufňané motoráčiky. Namiesto nich sa po rozbitých cestách II. a III. triedy kodrcajú autobusové spoje, ktoré, spolu s tými cestami, má na krku samosprávny kraj. To sú tie spoje, ktorých prevádzkovatelia opakovane žiadajú redukovanie zliav, pretože ekonomika nepustí a ceny nafty už vôbec nie. To však už nie je starosť štátu, ale práve samosprávneho kraja, ktorý je však do značnej miery závislí na prerozdeľovaní financií od štátu. Toho štátu, ktorého ministri financií, už viac ako desaťročie, neľútostne likvidujú jednu lokálnu železnicu za druhou. Lebo sú stratové, lebo je to pre blaho nás všetkých.

Ak toto malo nejaké opodstatnenie, somárske uši a korunu bláznov tomuto všetkému nasadil Fico. Podľa manuálu prerozdelenia ziskovosti a stratovosti v SPP, povýšil globálne straty železnice nad tie lokálne. Ak by za tých odhadovaných 170 miliónov eur ročne železnice obnovili grafikony na zaniknutých tratiach, pomohol by celému Slovensku a regiónom obzvlášť, omnoho viac. Doprial by som to tým ľuďom aj tým regiónom.

Lenže Fico musí byť originálny každým cólom, tak sa rozhodol ako sa rozhodol. Geograficky najmenej tretina Slovenska nebude môcť túto nezmyselnú a populistickú výhodu využiť. Ak sa doteraz štyria študenti z Bratislavy, Žiliny či z Košíc rozhodli ísť do Trenčína na Pohodu autom, lebo aj pri polovičnej zľave ich to vyjde lacnejšie, budúci rok pôjdu vlakom. Aspoň budú o tom uvažovať. A urobia to možno aj tí zo Zvolena či z Lučenca, aj keď zabijú kopec času prestupovaním. Nebudú to ale môcť urobiť všetci, hlavne nie pri dennom dochádzaní do škôl, pretože to jednoducho nebude možné.

V konečnom dôsledku, najsociálnejšie cítiaci predseda vlády poskytne, po preferovaní diaľničného prepojenia, ďalšiu výhodu rozvinutejšiemu západu a severu Slovenska na úkor chudobnejšieho juhu a juhovýchodu. A zároveň umiestni nášľapnú mínu pre budúcu vládu. Pretože takýto nezmysel je neživotaschopný, hlúpy a márnivý a niekto ho bude musieť zrušiť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?