Statočný cínový vojačik na Dukle

Autor: Dušan Koniar | 30.9.2014 o 6:07 | Karma článku: 6,76 | Prečítané:  897x

Ako nešťastne zamilovaný, vždy však statočný a hrdý vojačik z Andersenovej rozprávky, vracia sa socha československého vojaka na svoje miesto.

 

 

Hoci ho postavili na svoje miesto, aby vzdával večný hold svojim padlým druhom, zmenila sa rozprávka socializmu na realitu chorej ideológie a československý vojak na duklianskom pamätníku, podobne ako ten rozprávkový, skončil v peci. Neostalo po ňom ani len to cínové (bronzové) srdiečko. Ani len ten dvojkríž, i ten sa zmenil na vatričku pod Kriváňom.

A hoci sú rozprávkové časy stále v nedohľadne, iniciatívu smerujúcu k tomu, aby bol dukliansky pamätník uvedený do svojho pôvodného stavu, treba len a len privítať.

Napriek snahám novodobých ideológov, ktorí v tom dnes vidia to, čo pred dvoma- troma rokmi ani nechyrovali. Lebo vtedajšie informácie o chystaných zmenách nikoho z nich nezaujímali, pretože ich nemali čím okoreniť. Dnes v tom však vidia zámer a preto by bolo hádam najlepšie, keby začali kameňovať retroaktívne, so spätnou platnosťou. Začať by mohli napríklad Vladimírom Ilečkom, autorom novinového článku, ktorý Bardejovský Korzár zverejnil 27.8.2012. V ňom je celistvá informácia o zámeroch obnovy pamätníka, o jednotlivých etapách tejto obnovy a samozrejme aj o tom, že pod žulový pylón sa vráti kópia pôvodnej sochy československého vojaka. Bodka. Bez emócií, bez zášti, bez bludov a bez sprostých invektív v diskusii pod článkom.

Sprostých v zreteli výmeny sôch (a štátneho znaku), nie však všeobecne. Tých hlúpych diskusií je všade dosť. Pretože však, pred dvoma rokmi bolo východne od Dukly, zdalo sa vtedy, všetko v poriadku, či po starom, nikto za obnovou tohto krásneho pamätníka nevidel žiaden podlý zámer. To len dnes sa vyrojilo stádo nových (staronových?) ideológov a za všetkým vidia nepriateľstvo voči Rusku a Rusom. Vtedajšia diskusia sa však zvrhla na prieky o nutnosti viesť boje v tomto náročnom teréne, o zásluhách (neschopnosti) Stalina, Pattona či Žukova. Vôbec, diskutujúci si tradične nadávajú do komunistov, zápecníkov a podobne, nikde však nieto ani zmienky o tom, že sa niekto barbarsky snaží prepisovať históriu. Dokonca ani bývalým režimom naozaj barbarsky a neúctivo poškodený pôvodný štátny znak ČSR nevyvolal žiadne emócie. O fyzickej likvidácii sochy československého vojaka ani nehovoriac.

To len dnes, kedy je Kulichova socha, presne podľa zámeru spred dvoch rokov, prenesená do rozhľadne na Svidníku a spolu s ňou aj bronzový štátny znak ČSSR, hystericky sa ozývajú buditelia rána a lkajú nad „barbarstvom“. Zaujímavé, že ani vtedy (2012) a ani dnes, neozývajú sa protesty ruskej strany, hoci na akékoľvek zásahy do pomníkov sovietskej armády sú (pochopiteľne a opodstatnene) hákliví. Ešte aj oni však vedia, že reč je o pamätníku a hroboch československých, nie sovietskych vojakov a preto, z tejto strany je ticho a kľud. Komu to pokoj ale nedáva, sú však samozvaní politológovia a historici s nálepkou tak proruskou, že by to malo urážať aj samotných Rusov.

Môže mi vadiť, že Ján Kulich, v časoch, kedy bol na nomenklatúrnom výslní, nedokázal sa vo svojom diele vyhnúť megalomanstvu e ideologickému heroizmu, práve v takýchto dielach. Stále ho vnímam ako skvelého medailéra a sochára komorných rozmerov. Neodmysliteľne patrí do vývoja slovenského výtvarného umenia. Avšak, ani jeho by predsa nenapadlo, keď už neprešiel ten obludný variant so sochou Jánošíka vo Vrátnej doline, údajne s kaviarňou v klobúku, že variant s Iljom Muromcom by bol hádam priechodnejší.

 

Článok z Bardejovského Korzára: http://bardejov.korzar.sme.sk/c/6510697/duklianskemu-pamatniku-vracaju-povodnu-podobu.html

 

     

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?